Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jediný spôsob ukončiť vojnu, je pre Ukrajinu vyhrať, tvrdí britský expremiér Johnson na Ukrajine

Bývalý britský premiér Boris Johnson navštívil v nedeľu Ukrajinu. Fotografi ho zachytili v uliciach mesta Boroďanka, ktoré bolo zničené ešte na začiatku ruskej vojenskej invázie.

Britský expremiér uviedol, že na návštevu Ukrajiny ho pozval tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra PA Media, naznačil svoju podporu pre dodanie viac tankov Kyjevu s tým, že teraz je ten čas "dať Ukrajincom všetky nástroje, ktoré potrebujú na dokončenie roboty".        

"Je privilégium navštíviť Ukrajinu na pozvanie prezidenta Zelenského. Utrpenie ukrajinského ľudu trvá už príliš dlho," povedal Johnson.        

"Jedinou cestou ukončiť túto vojnu pre Ukrajinu je vyhrať ju - a vyhrať ju tak rýchlo, ako to len bude možné... Čím skôr (ruský prezident Vladimir) Putin padne, tým lepšie pre Ukrajinu i pre celý svet," dodal britský expremiér.        

Johnson minulý týždeň na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose dostal od starostu Kyjeva Vitalija Klička medailu čestného občana ukrajinskej metropoly. Mnoho Ukrajincov ho považuje za hrdinu vďaka jeho podpore po tom, čo Rusko koncom februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu.

(bop, tasr)

Minúta  |  

Kollár je ochotný podporiť voľby v septembri i ochranu volebného systému

SaS podporí predčasné parlamentné voľby bez akýchkoľvek ďalších podmienok, deklaroval predseda strany a poslanec Richard Sulík. Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár potvrdil ochotu pristúpiť na kompromis so septembrovým termínom volieb, hoci preferuje máj alebo jún. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.        

Kollár chce hlasovať v parlamente o uznesení k predčasným voľbám hneď po tom, ako vyjde zmena Ústavy SR v zbierke zákonov. Odmietol tak náznaky o zámere hlasovať o uznesení až v marci. Ako zdôvodnil, prezidentka Zuzana Čaputová je od februára pripravená menovať úradnícku vládu. Sulík deklaroval snahu urobiť všetko pre to, aby mohol byť termín predčasných volieb vyhlásený do konca januára.        

"So zatvorenými očami" je Kollár ochotný podporiť zmenu legislatívy, aby volebný zákon mohla meniť iba ústavná väčšina, čo je podmienka OĽANO na predčasné voľby. Odmieta však zakotvenie Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry do ústavy. Sulík argumentuje, že veľa podmienok sťažuje dohodu.        

Referendum o zmene ústavy považuje Sulík za zbytočné, keďže najvyšší zákon štátu plánuje zmeniť parlament. "Toto referendum by nebolo, keby sa bývalá koalícia správala normálne," poznamenal Kollár. Upozornil, že ani úspešné referendum by automaticky neviedlo k predčasným voľbám.        

Kollár a Sulík sa zhodujú, že dočasný premiér Eduard Heger (OĽANO) by sa mal čo najskôr vyjadriť, či zostáva alebo odchádza z hnutia. Ako podotkli, pri rokovaniach nevedia, koho Heger zastupuje, či OĽANO alebo iný subjekt.       

SaS pôjde podľa Sulíka do volieb samostatne. Voličov chce presviedčať, že dokáže zabezpečiť reštart Slovenska. Spájanie pravicových síl však víta - nechce, aby hlasy pre pravicu prepadávali.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár: Všetko nasvedčuje, že koalícia chce dovládnuť do riadneho termínu volieb

Zmenu ústavy bude sprevádzať chaos, strany si kladú nezmyselné požiadavky, tvrdí poslanec Juraj Blanár.

Podpredseda opozičnej strany Smer-SD a opozičný poslanec Juraj Blanár sa obáva, že vládna koalícia nakoniec neschváli novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila predčasné voľby. Ako povedal v nedeľnej diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS, pred referendom koaliční politici odrádzali ľudí od účasti, keď tvrdili, že už majú skoro dohodu na predčasných voľbách.

Nezmyselné požiadavky, ktorými rôzne strany podmieňujú novelizáciu ústavy, však podľa neho nasvedčujú, že koalícia chce dovládnuť do riadneho termínu volieb.

„Aj pani prezidentka zmenila svoj názor a vytvorila im priestor až do septembra," uviedol Blanár s tým, že prezidentka pôvodne tvrdila, že chce predčasné voľby v prvom polroku 2023. Navyše, koalícia mohla podľa Blanára novelu už dávno schváliť. „My si myslíme, že sa to bude ťažko schvaľovať," doplnil Blanár.

Opozičný poslanec sa obáva chaosu, ktorý bude podľa neho diskusiu o zmene ústavy sprevádzať. Poukazuje aj na návrhy lídra OĽaNO Igora Matoviča. "Vymyslel si agendu len preto, aby zmena ústavy nebola prijatá," uviedol. Kritizuje tiež, že sa o zmene nehlasovalo ešte v decembri. Dodal, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za návrh, že na zmenu volebného zákona bude potrebných 90 hlasov. Trvať bude na tom, aby v ústave zostala možnosť referenda.

Za ľudí trvá na zakotvení pozície Úradu špeciálnej prokuratúry

Podľa poverenej ministerky investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie a šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej je novela ústavy predmetom rokovaní. „Nehovorím, že novelu ústavy nepodporíme ako strana," povedala s tým, že najskôr je potrebné poznať konečnú podobu novely. „Sme rodina, SaS a OĽaNO majú dosť hlasov aj bez nás," skonštatovala Remišová.

Ak by sa však do ústavy dostalo aj zakotvenie pozície Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry alebo zmena volebného systému 90 hlasmi poslancov, Za ľudí podľa nej nevylučujú podporu novely. „Ja nehovorím, že to podporíme, ale hovorím, že diskutujeme," dodala Ramišová.

Blanár: Výsledok referenda je obdivuhodný

Diskutujúci sa dotkli aj témy referenda. Blanár považuje výsledok účasti za obdivuhodný, vzhľadom na interpretácie, že je nepotrebné. Kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej prístup.

Remišová zdôraznila, že referendum bolo neúspešné napriek "dvojročnej kampani Fica a Pellegriniho". "Považujem to za debakel. Je to aj dobrá správa v tom, že politika zloby a rozvratu získava menšiu podporu," skonštatovala.

Blanár zároveň v relácii vylúčil, že by sa predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko objavil na kandidátke Smeru-SD. Drží mu palce, aby spojil konzervatívne a národné strany, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu. "V opačnom prípade by ich hlasy prepadli," povedal.

(tasr, sita, est)

Minúta  |  

Šéf ruskej Štátnej dumy: Nové zbrane pre Ukrajinu povedú ku globálnej katastrofe

V prípade, že USA a členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) dodajú Ukrajine zbrane, ktoré môžu ohroziť územie Ruska, čaká svet "globálna katastrofa", uviedol v nedeľu predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin.

Šéf Štátnej dumy a blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina na platforme Telegram ďalej dodal, že takýmito krokmi by sa argumenty proti použitiu zbraní hromadného ničenia stali "neudržateľnými".        

Podľa Volodina vedie podpora Ukrajiny zo strany Spojených štátov a NATO svet do "strašnej vojny".        

"Ak Washington a krajiny NATO dodajú zbrane, ktoré budú použité na útoky na civilné mestá a pokusy obsadiť naše územia, ako hrozia, povedie to k odvetným opatreniam s použitím silnejších zbraní," napísal.        

Argumenty, že jadrové mocnosti predtým nepoužívali zbrane hromadného ničenia v lokálnych konfliktoch, sú podľa neho neudržateľné, cituje The Guardian. Dodal, že je to preto, lebo USA a NATO "nečelili situácii, v ktorej by bola ohrozená bezpečnosť ich občanov a územná celistvosť krajiny".        

V piatok sa 50 krajín dohodlo, že poskytne Kyjevu vojenskú techniku v hodnote miliárd dolárov vrátane obrnených vozidiel a munície potrebnej na zatlačenie ruských síl. Nemecko však čelí kritike spojencov kvôli neochote dodať tanky Leopard 2 na posilnenie bojovej kapacity Ukrajiny.

(tasr) 

Minúta  |  

Remišová pripúšťa, že možno podporí zmenu ústavy

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si vie predstaviť, že strana za istých podmienok podporí zmenu ústavy k predčasným voľbám. Vyplýva to z jej vyjadrení v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) si myslí, že bývalá koalícia nebude schopná novelu prijať.        

Remišová podotkla, že OĽANO, Sme rodina a SaS majú na schválenie novely dosť hlasov aj bez Za ľudí. Strana podľa nej premýšľa nad jej podporou pre dobré návrhy, ktoré môžu byť zapracované. "Keď bude posilnené postavenie Špecializovaného trestného súdu alebo tam bude návrh, že volebný systém sa bude meniť 90 hlasmi, je možné, že po diskusii v strane to podporíme," povedala. Rokovania podľa jej slov prebiehajú. Zopakovala, že vymenovanie úradníckej vlády nepovažuje za dobré riešenie.        

Blanár sa obáva chaosu, ktorý bude podľa neho diskusiu o zmene ústavy sprevádzať. Poukazuje aj na návrhy lídra OĽANO Igora Matoviča. "Vymyslel si agendu len preto, aby zmena ústavy nebola prijatá," uviedol. Kritizuje tiež, že sa o zmene nehlasovalo ešte v decembri. Dodal, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za návrh, že na zmenu volebného zákona bude potrebných 90 hlasov. Trvať bude na tom, aby v ústave zostala možnosť referenda.        

Diskutujúci sa dotkli aj témy referenda. Blanár považuje výsledok účasti za obdivuhodný, vzhľadom na interpretácie, že je nepotrebné. Kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej prístup. Remišová zdôraznila, že referendum bolo neúspešné napriek "dvojročnej kampani Fica a Pellegriniho". "Považujem to za debakel. Je to aj dobrá správa v tom, že politika zloby a rozvratu získava menšiu podporu," skonštatovala.        

Blanár zároveň v relácii vylúčil, že by sa predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko objavil na kandidátke Smeru-SD. Drží mu palce, aby spojil konzervatívne a národné strany, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu. "V opačnom prípade by ich hlasy prepadli," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí streľby v Kalifornii stúpol na desať. Páchateľ uniká

Najmenej desať mŕtvych a 10 zranených si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo v sobotu večer v tanečnom klube v kalifornskom meste Monterey Park. Oznámila to miestna polícia, podľa ktorej je páchateľ stále na úteku, informujú agentúra AP a AFP.        

Podľa kapitána Andrewa Meyera z úradu šerifa v neďalekom Los Angeles sú niektorí z najmenej 10 zranených v kritickom stave. Desať ľudí zomrelo priamo na mieste činu.        

Streľbu polícii ohlásili v sobotu okolo 22.20 h miestneho času, krátko po ukončení miestnych osláv príchodu čínskeho nového roka, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Na mieste zasahovali desiatky policajtov, ktorým asistovali hasiči a hliadkovacie vrtuľníky.        

Svedkovia tvrdia, že útok spáchal strelec ozbrojený automatickou, respektíve poloautomatickou zbraňou, ktorý začal strieľať do ľudí v tanečnej sieni, pričom si zbraň opakovane nabíjal. Bližšie informácie neboli bezprostredne známe. Polícia uviedla len to, že páchateľom z miesta činu ušiel a nepodarilo sa ho dolapiť ani po niekoľkých hodinách.        

Monterey Park je zhruba 60-tisícové mesto ležiace v južnej Kalifornii, zhruba 13 kilometrov od centra Los Angeles. V Monterey Parku žijú prevažne prisťahovalci z Ázie alebo Američania ázijského pôvodu, ktorí počas víkendu slávili začiatok nového čínskeho lunárneho roka.        

V roku 2022 došlo v USA k 647 prípadom masovej streľby, ktorá si vyžiadala štyri alebo viac obetí, uvádza stránka Gun Violence Archive monitorujúca tento druh trestnej činnosti. Viac než 44.000 ľudí vlani v Spojených štátoch zomrelo na následky strelných zranení, z toho viac než polovicu tvorili samovraždy. V USA je celkovo viac zbraní než ľudí, informuje AFP podľa ktorej násilie páchané strelnými zbraňami predstavuje v tejto krajine obrovský problém.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.