Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Teroristický útok v Somálsku si vyžiadal šesť obetí

Najmenej šesť obetí si vyžiadal nedeľňajší útok samovražedného atentátnika, ktorý v somálskom hlavnom meste Mogadišo vrazil autom naloženým výbušninami do vstupnej brány sídla regionálnej vlády.

Do komplexu, v ktorom sa nachádzajú aj úrady starostu Mogadiša a guvernéra okolitého regiónu Banaadir, následne vtrhli ozbrojení muži, povedal pre agentúru DPA jeden z miestnych policajtov.        

Medzi šiestimi obeťami sú okrem útočníka aj dvaja príslušníci bezpečnostných zložiek a traja civilisti. K zodpovednosti za útok sa prihlásili prostredníctvom svojej rozhlasovej stanice islamisti zo skupiny al-Šabáb.        

Starostu a jeho spolupracovníkov bezpečnostné sily evakuovali. Útočníci však budovu aj potom obliehali. Sídlo samosprávy sa nachádza približne 1,5 kilometra od prezidentskej kancelárie.        

Militantná skupina al-Šabáb napojená na teroristickú sieť al-Káida sa od roku 2006 snaží zvrhnúť somálsku vládu, podporovanú mierovými jednotkami Africkej únie. Tá pred niekoľkými mesiacmi spustila vojenskú ofenzívu proti militantom z al-Šabábu, počas ktorej sa jej podarilo s podporou klanových milícií znovu dobyť viaceré oblasti v strednom Somálsku. Extrémisti však zároveň zvýšili frekvenciu svojich útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Kurz iránskej meny uprostred protestov klesol na historické minimum

Kurz iránskeho rialu sa cez víkend prepadol oproti doláru na historické minimum. Tlak na menu stále izolovanejšej ekonomiky zvýšilo rozhodnutie Európskej únie zaviesť nové sankcie voči Iránu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.        

Vzťahy medzi Európskou úniou a Iránom sa prudko zhoršili potom, ako Irán tvrdo zasiahol voči demonštrantom, ktorí protestujú od polovice septembra, keď zomrela 22-ročná Kurdka Masa Amíníová. Zomrela tri dni po tom, ako ju zadržala mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Iránske úrady odvtedy zatkli najmenej 14.000 ľudí, pričom 18 odsúdili na trest smrti. Z nich už niekoľkých popravili. EÚ preto rozhodla o zavedení nových sankcií voči 37 iránskym jednotlivcom a organizáciám. Zároveň zvažuje zaradenie iránskych revolučných gárd na zoznam teroristických organizácií.        

Podľa údajov portálu Bonbast.com kurz iránskeho rialu klesol v sobotu (21. 1.) na neoficiálnom trhu na 447.000 rialov za dolár. V piatok sa jeho hodnota pohybovala okolo 430.500 rialov/USD.        

Od začiatku celoštátnych protestov po úmrtí Masy Amíníovej 16. septembra stratila iránska mena 29 % zo svojej hodnoty. Guvernér iránskej centrálnej banky Muhammad Rezá Farzín vidí za poklesom kurzu rialu "psychologické operácie," ktoré podľa Teheránu organizujú nepriatelia Iránu v snahe destabilizovať štát.        

Miera inflácie v Iráne dosiahla v decembri 48,5 %. Podľa údajov Svetovej banky infláciu na takejto úrovni zaznamenali v krajine naposledy v roku 1995, keď predstavovala 49,7 %. Mnohí Iránci sa preto snažia hľadať bezpečný prístav v dolároch, iných zahraničných menách alebo v zlate.

(tasr)

Minúta  |  

Pre obvinenie z prijatia úplatku odvolali ukrajinského námestníka ministra

Ukrajinská vláda odvolala v nedeľu z funkcie námestníka ministra pre infraštruktúru Vasyľa Lozynského, a to za údajne prijatie úplatku vo výške 400.000 dolárov. TASR o tom informuje na základe správ stanice Sky News a denníka The Guardian odvolávajúcich sa na ukrajinské médiá.        

Lozynského zadržal ešte v sobotu Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU). Podľa tohto úradu prijal zmienený úplatok ako províziu za zmanipulovanie štátneho tendra na obstarávanie elektrických generátorov.        

Lozynskyj a jeho komplici sa údajne pokúšali získať časť z 1,68 miliardy hrivien (46 miliónov dolárov), ktoré Kyjev v lete vyčlenil na nákup generátorov a iného vybavenia. Tender za úplatky prisľúbili uchádzačovi s nadhodnotenými cenami. Lozynského údajne zadržali práve vtedy, keď úplatok prijímal.        

NABU informoval, že na vyšetrovaní sa podieľalo 150 jeho zamestnancov. Mená komplicov Lozynského, ktorému hrozí v prípade usvedčenia až 12-ročné väzenie, dosiaľ úrad nezverejnil.

(tasr)

Minúta  |  

Kontrolóri zistili nedostatky u 2 percentách predvianočných potravín

Koncom roka 2022 sa zistili nedostatky pri potravinách tradične predávaných pred Vianocami. Vyplýva to zo správy Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR.        

"Inšpektori vykonali 1558 cielených kontrol. Nedostatky boli zistené pri 33 kontrolách, čo predstavuje 2,1 % kontrol s nedostatkom z celkového počtu cielených kontrol. Prekontrolovaných bolo 646 právnych subjektov a 1457 prevádzok. Nedostatky boli zistené pri 17 právnych subjektoch a v 33 prevádzkach," priblížila veterinárna správa.        

Najviac kontrol s nedostatkom bolo v hyper- a supermarketoch, 15 kontrol bolo s nedostatkom, v stredne veľkých predajniach bolo desať kontrol s nedostatkom a štyri kontroly s nedostatkom boli v malých predajniach. Kontroly s nedostatkom boli aj vo výrobe a veľkoobchodnom sklade, spresnili veterinári v správe.        

Pri 15 kontrolách sa zistili nedostatky v hygiene technologických zariadení a pracovných pomôcok. "Pri deviatich kontrolách boli zistené nedostatky v hygiene budov a prevádzky a pri siedmich kontrolách boli nedostatky v označení. Blokové pokuty boli uložené vo výške 120 eur," doplnila veterinárna a potravinová správa.        

ŠVPS dodala, že nariadila regionálnym veterinárnym a potravinovým správam v SR vykonať v mesiacoch október, november a december 2022 sprísnené úradné kontroly potravín živočíšneho, rastlinného a zmiešaného pôvodu, ktoré sa predávajú v akcii a konzumujú v období Vianoc a Nového roku - napríklad vianočné oblátky, trvanlivé pečivo, kvasená kapusta, mak, sušené huby, vianočné čokoládové a nečokoládové cukrovinky, majonézy, med, údené mäso, ryby, hydinové mäso a podobne.        

Kontroly sa vykonávali v rámci naplánovaných úradných kontrol v obchodnej sieti. Kontroly zahŕňali aj odber vzoriek potravín živočíšneho, rastlinného a zmiešaného pôvodu predávaných v období pred Vianocami a Novým rokom.

(tasr)

Minúta  |  

Je zložité určiť cenový strop na ruské ropné produkty, vraví ministerka financií USA

Západné štáty pracujú na cenových stropoch pre ruské ropné produkty tak, aby zároveň zabezpečili pokračovanie plynulých dodávok ruskej nafty, trhy sú však komplikované a je možné, že veci nepôjdu úplne podľa plánu. Uviedla to cez víkend americká ministerka financií Janet Yellenová.

Informovala o tom agentúra Reuters.        

Skupina G7 zaviedla cenový strop na ruskú ropu od 5. decembra, a to na úrovni 60 USD (55,42 eura) za barel (159 litrov). Zároveň začala pracovať na zavedení stropov aj pri cenách ruských ropných produktov, pričom tie by mali vstúpiť do platnosti 5. februára. Teda v rovnaký deň, v aký začne platiť zákaz dovozu ruskej nafty do Európskej únie.        

Ako povedala Yellenová novinárom v Dakare, kam pricestovala v rámci návštevy troch afrických krajín, v súčasnosti G7 sa práce na cenových stropoch finalizujú. Jeden bude pokrývať produkty s vyššou hodnotou, ktoré sa zvyčajne predávajú s cenovou prirážkou voči cene ropy, a druhý produkty predávané so zľavou. Sem patrí napríklad vykurovací olej.        

Dodala, že stanovenie nových cenových stropov sa ukázalo komplikovanejšie než v prípade cenového stropu na samotnú ropu. Jedným z dôvodov je väčší počet produktov, pri ktorých sa rôzne stanovujú ceny, a druhým zabezpečenie pokračovania plynulých dodávok ruskej nafty na svetové trhy.        

"Je to komplikovanejšie, tvrdo sme však pracovali na tom, aby sme dosiahli rovnaký cieľ ako v prípade ruskej ropy," povedala Yellenová. "Vždy je možné, že veci sa nebudú vyvíjať podľa plánu, študovali sme však tieto trhy veľmi podrobne a sme presvedčení, že prídeme s cenovými stropmi, ktoré budú schopné docieliť to isté, čo sa nám doteraz podarilo docieliť s ropou," uviedla s tým, že nie sú vylúčené v budúcnosti určité úpravy.

(tasr)

Minúta  |  

Jediný spôsob ukončiť vojnu, je pre Ukrajinu vyhrať, tvrdí britský expremiér Johnson na Ukrajine

Bývalý britský premiér Boris Johnson navštívil v nedeľu Ukrajinu. Fotografi ho zachytili v uliciach mesta Boroďanka, ktoré bolo zničené ešte na začiatku ruskej vojenskej invázie.

Britský expremiér uviedol, že na návštevu Ukrajiny ho pozval tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra PA Media, naznačil svoju podporu pre dodanie viac tankov Kyjevu s tým, že teraz je ten čas "dať Ukrajincom všetky nástroje, ktoré potrebujú na dokončenie roboty".        

"Je privilégium navštíviť Ukrajinu na pozvanie prezidenta Zelenského. Utrpenie ukrajinského ľudu trvá už príliš dlho," povedal Johnson.        

"Jedinou cestou ukončiť túto vojnu pre Ukrajinu je vyhrať ju - a vyhrať ju tak rýchlo, ako to len bude možné... Čím skôr (ruský prezident Vladimir) Putin padne, tým lepšie pre Ukrajinu i pre celý svet," dodal britský expremiér.        

Johnson minulý týždeň na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose dostal od starostu Kyjeva Vitalija Klička medailu čestného občana ukrajinskej metropoly. Mnoho Ukrajincov ho považuje za hrdinu vďaka jeho podpore po tom, čo Rusko koncom februára 2022 vojensky napadlo Ukrajinu.

(bop, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.