Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Klus: Chcem diplomatickú kariéru. Politický chlebík nie je úplne jednoduchý

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Klus tvrdí, že je zložité, keď je človek v parlamente sám. Zároveň však dodal, že našiel priaznivé prostredie v Občiansko-demokratickej platforme, ktorá je súčasťou hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

„Je to heterogénna skupinka ľudí. Koordinujeme sa a keď prichádza k niektorým hlasovaniam, povieme si, aké k tomu máme výhrady, prípadne prečo je to dobré podporiť," uviedol Klus v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

Poslanec zároveň tvrdí, že stále je v hre jeho priorita – diplomatická kariéra alebo kariéra v Európskych inštitúciách. Dodal, že keď sa tieto priority nenaplnia, začal by uvažovať o tom, že by sa stal súčasťou nejakého politického projektu. „V tejto chvíli už aktívne pracujem na tom, aby som počas prvého polroka túto záležitosť vyriešil. Veľa záleží aj od rozhodnutia v NR SR, či voľby budú v septembri, alebo v júni, pretože aj od toho sa budú odvíjať moje ďalšie kroky. V tejto chvíli však do žiadnych politických subjektov nevstupujem," zdôraznil.

Poslanec ďalej uviedol, že dočasne poverený premiér Eduard Heger a dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO) sú mu momentálne hodnotovo a programovo najbližší. „Netajím sa ani tým, že máme veľmi dobrý, korektný ľudský vzťah s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou," tvrdí Klus.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tento týždeň podpísal Memorandum o spolupráci so stranou Spolu – občianska demokracia. Dzurinda si podľa Klusa myslí, že ešte nepovedal všetko slovenskej verejnosti a chce stáť za niečím, čo by mohlo ponúknuť alternatívu tomu, čo sa momentálne na Slovensku deje. „Návraty nie sú jednoduché. Každý, kto má odvahu ísť dnes do slovenskej politiky, tak pred ním klobúk dolu, lebo je to obeta. Viem, o čom hovorím. Osem rokov ma naučilo, že politický chlebík nie je úplne jednoduchý," dodal. Zároveň si myslí, že Dzurinda môže ponúknuť perspektívu pre tých voličov, ktorí dnes nechcú voliť žiadnu z politických strán, ktoré už sú etablované. „Nie som v kontakte ani s Dzurindom, ani s kolegami, ktorí túto politickú stranu zakladajú, ale čo je mne je sympatické, že hovoria o perspektívnom spájaní," tvrdí nezaradený poslanec.

Podľa poslanca však nie je dobré momentálne "drobenie" slovenského politického spektra. „Je to dôsledok toho, aký máme volebný systém. Keď je Slovensko jeden volebný obvod, potom, pochopiteľne, máme politické strany, ktoré majú málo členov a veľa perspektívnych lídrov a nie je možné v tých stranách nájsť alternáciu moci, ktorá by sa vytvárala s viacerými volebnými obvodmi. Osobne si myslím, že ukotvenie jedného volebného obvodu v Ústave SR nie je najoptimálnejší spôsob," povedal Klus. Prial by si, aby vznikla diskusia o rozdelení Národnej rady SR na dve časti. „Jedna by bola proporčná, hoci aj s jedným volebným obvodom, a druhá, tak ako v Českej republike senát, by pôsobila regionálnejšie, aj z hľadiska kompetencií smerom do politických strán. Myslím si, že by to mohlo pomôcť slovenskej politickej scéne. Nebolo by to na úkor zvyšovania počtu poslancov, ale parlament by sa rozdelil na 100 a 50 poslancov," vysvetlil Klus.

(sita)

Minúta  |  

Čaputová podpísala zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala schválenú zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude podľa novely možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Zákonodarcovia zmenu schválili v stredu.

Poslanci rokovali o zmene ústavy po tom, ako v závere minulého roka parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO).

Predstavitelia bývalej štvorkoalície sa už dohodli aj na možnom termíne predčasných volieb 30. septembra. Na skrátenie volebného obdobia parlamentu bolo však podľa nálezu Ústavného súdu SR potrebné upraviť ústavu, aby bol takýto krok ústavne konformný.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf fínskej diplomacie verí v ratifikáciu vstupu do NATO do júla, pripúšťa jeho realizáciu aj bez Švédska

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v stredu na tlačovej konferencii v lotyšskej Rige vyhlásil, že verí tomu, že proces ratifikácie žiadostí Fínska a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie bude napriek sporu s Tureckom ukončený do júla, a teda ešte pred samitom NATO vo Vilniuse. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Turecko v utorok odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do NATO. "S Tureckom momentálne nemáme žiaden časový rámec," povedal Haavisto s tým, že odďaľovanie schválenia vstupu severských krajín do NATO Tureckom môže súvisieť aj s májovými voľbami v tejto krajine. Zároveň dodal, že počítajú s priestorom po tamojších voľbách a pred samitom NATO, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla v hlavnom meste Litvy Vilnius.

Haavisto pripustil, že víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme oslabili ochotu Turecka súhlasiť so vstupom Švédska do NATO. Dodal, že Helsinki v tejto veci "veľmi úzko spolupracujú" so Štokholmom.

Ankara naznačila, že na rozdiel od Švédska nemá väčšie výhrady voči vstupu Fínska do NATO. Hoci v minulosti Helsinki odmietali možnosť vstúpiť do NATO bez Švédska, Haavisto v utorok po prvý raz spomenul, že do úvahy prichádza aj táto možnosť.

Na otázku novinárov o prípadnej dodávke tankov Leopard zo strany Fínska na Ukrajinu po tom, čo Nemecko oznámilo ich vyslanie a povolilo to aj ďalším krajinám, Haavisto uviedol, že Fínsko je "pripravené sa na tom nejakým spôsobom podieľať". To platí aj v prípade, že pôjde o spoločný balík pomoci európskych krajín pre Ukrajinu.

Vzhľadom na 1 300-kilometrovú hranicu, ktorú má Fínsko s Ruskom, však Helsinki zrejme nepošlú veľa zo svojich viac ako 200 tankov Leopard. Haavisto priblížil, že jeho krajina však môže prispieť "výcvikom vodičov a výcvikom na údržbu".

(tasr)

Minúta  |  

Každým rokom sporí na nečakané prípady menej slovenských domácností, vyplýva z prieskumu

Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie malo vlani nasporené peniaze o niečo viac ako 60 percent slovenských domácností. Ešte pred rokom to bolo viac ako 63 percent domácností a v roku 2020 malo nejaké peniaze nasporených 67 percent domácností. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Kruk, ktorý pre ňu vypracovala agentúra Stem/Mark.

Približne každá štvrtá domácnosť mala vlani úspory do výšky mesačného príjmu. Je to viac než rok predtým, vtedy malo úspory na mesiac len 22 percent Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške trojmesačného príjmu sa mierne znížil, a to z 30 percent na 28 percent. Podiel Slovákov s úsporami vo výške troj až šesťmesačného príjmu vzrástol z 19 percent na 22 percent. Takmer 15 percent domácností si s úsporami vystačí až na jeden rok a každá desiata dokonca na rok a viac.

Ako ďalej uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, Slováci myslia na nečakané výdavky, aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie. „Napriek tomu, že celkovo mierne poklesol podiel domácností s úsporami, zaznamenali sme rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou,“ uviedla Palendalová.

Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov, a to s podielom 76 percent. Tí si typicky držia rezervu vo výške svojho jednomesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty z respondentov uvádza úspory vo väčšej výške než je príjem ich domácnosti za pol roka.

„Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a trochu prekvapivo aj študenti bez stáleho zamestnania. Až potom nasledujú zamestnanci a podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v IT a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci,“ uzatvára výsledky prieskumu Palendalová.

(sita)

Minúta  |  

Boris Kollár: Predložíme návrh, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť aj referendom

Podpredseda hnutia Sme rodina Peter Pčolinský predloží v parlamente návrh, aby volebné obdobie bolo možné skrátiť aj referendom. Predseda parlamentu a zároveň šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár očakáva od opozície, že tento návrh podporí.

„Nech tu opozícia nevyskakuje, ja som za to, aby to tam bolo, tak nech sa páči, môžu nám za to zahlasovať. My na to dáme našich 18 hlasov a keď sa nazbiera v pléne 90 demokratických poslancov, tak to bude platiť,“ povedal Kollár.

Očakáva, že na schôdzu parlamentu, ktorá bude vo štvrtok 26. januára o 10.00, príde návrh bývalej koalície o vykonaní predčasných volieb v septembrovom termíne. Zároveň predpokladá, že opozícia príde s návrhom na júnové parlamentné voľby. Hnutie Sme rodina podľa jeho slov podporí oba termíny.

„Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september,“ uviedol Kollár. Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda. Predseda parlamentu predpokladá, že hlasovanie o termíne volieb bude v utorok o 17.00. V piatok bude rokovanie do 14.00 a v pondelok parlament nezasadá.

Kollár povedal, že ho veľmi mrzí, keď šéf Smeru-SD Robert Fico straší prezidentkou a nazýva ju americkou agentkou. „Keď si stavia hlavu a hovorí, že ak nebudú júnovú voľby, tak septembrový termín nepodporí, tak potom podporí pani prezidentku, ktorú tak nenávidí?“ pýtal sa Kollár. Podľa neho je to len „robenie cirkusu nielen zo strany koalície, ale aj opozície.“ Dodal, že ak Smer-SD príde s májovým termínom volieb, Sme rodina podporí aj ten.

Návrh Juraja Šeligu (Za ľudí) a ďalších poslancov, ktorí chceli v ústave ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, klub Sme rodina nepodporil. Kollár to zdôvodnil tým, že Ústavný súd k tomu parlament nevyzýval, vyzýval len na pridanie možnosti skrátenia volebného obdobia uznesením. „Máme tu 150 poslancov. Keď každý si dá podmienku, jeden bude chcieť chrániť medvede, druhý Špecializovaný trestný súd, tretí žížaly, niekto netopiera, sa tu zbláznime a nikdy to neprijmeme, takže sme povedali, že nebudeme hlasovať za nič, len za tú absolútnu podstatu,“ povedal Kollár.

(sita)

Minúta  |  

Matovič o obedoch zadarmo: Rozdávaním ako po nebohom môžeme zásadne ublížiť verejným financiám

Opätovné zavedenie obedov zadarmo pre deti na základných a stredných školách by bolo nebezpečné správanie a mohlo by to zásadne ublížiť verejným financiám. Na tlačovej konferencii to v stredu povedal líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Návrh na opätovné zavedenie obedov zadarmo predložila do Národnej rady (NR) SR poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).

"Budeme mať aj na tieto témy debatu so Sme rodina. Ako republika sa musíme správať obozretne. V takom stave, keď je takzvané bezvládie, ratingové agentúry veľmi obozretne pozerajú na akékoľvek prijaté záväzky, lebo to je obdobie, keď vás to láka urobiť populistické jatky z parlamentu a rozdávať ako po nebohom," vyjadril sa Matovič.

Dodal, že sa budú snažiť presvedčiť poslancov, aby sa správali zodpovedne, pretože podľa jeho slov môžu zásadne ublížiť verejným financiám. "Nielen momentálne, ale ak nám ratingové agentúry znížia pre takéto správanie hodnotenia, tak sa to výrazne premietne do financovania štátneho dlhu, ktorý máme momentálne na krku dostatočne veľký. Bolo by to nebezpečné správanie, budeme sa o tom baviť," povedal Matovič.

Návrh už v utorok (24. 1.) kritizovala strana SaS, podľa ktorej ide o populistický a predvolebný ťah. "Nie sme za plošnú pomoc, ktorá predstavuje vyhadzovanie peňazí. Sme za cielenú pomoc tým, ktorí to potrebujú. Súčasné nastavenie dotácie na obedy nie je ideálne, ale dôležitým aspektom je, aby zostala táto pomoc cielená na deti zo sociálne najslabších skupín," uviedla poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS). Podľa liberálov nie je dostatok financií na plošné obedy zadarmo po prijatí dvojnásobného daňového bonusu pre rodiny s deťmi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.