Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podozreniu zo sexuálneho násilia na deťoch čelí šéf francúzskej hádzanárskej profiligy

Po futbale má vo Francúzsku svoj sexuálny škandál aj hádzaná. V súvislosti so sexuálnym násilím na deťoch a pornografiou totiž v pondelok absolvoval výsluch šéf miestnej profiligy hádzanárov Bruno Martini a následne putoval za mreže.

Podľa prokuratúry je Martini podozrivý z pokusu o sexuálne napadnutie neplnoletej osoby, korupcie neplnoletej osoby a vyhotovovania pornografických záberov detí. V utorok Martiniho prepustili na slobodu pred očakávanou dohodou o vine a treste.

Ešte pred presunom na pozíciu funkcionára bol Bruno Martini hviezdu francúzskej reprezentácie hádzanárov, za ktorú absolvoval 202 zápasov. Je nateraz posledným popredným funkcionárom, ktorého v dejisku najbližších OH polícia vyšetruje.

Prezident Francúzskej futbalovej federácie (FFF) Noel Le Graet čelí vyšetrovaniu zo sexuálneho obťažovania pracovníčok FFF aj ďalších previnení. Šéf národnej federácie ragby Bernard Laporte zase dostal dištanc na dva roky, keďže ho uznali za vinného z pasívnej korupcie, ovplyvňovania či zneužívania firemného majetku.

(sita)

Minúta  |  

V Trnavskom kraji nahlásili viacero bômb, týka sa to aj nemocníc

V Trnavskom kraji niekto na tiesňovú linku 112 nahlásil viacero bômb. Týka sa to nemocnice v Trnave, Galante a polikliniky v Seredi a Trnave. Rovnako aj trnavskej železničnej stanice. Objekty evakuovali. Polícia aktuálne realizuje pyrotechnické prehliadky. TASR to potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Mária Linkešová.

Evakuované boli desiatky osôb. "Postupne vykonávame pyrotechnické prehliadky," uviedla hovorkyňa s tým, že v Seredi skončila prehliadka s negatívnym výsledkom.

Osoba, ktorá bomby nahlásila, volala na tiesňovú linku 112. "Osobu preverujeme. Udalosti boli nahlásené postupne," podotkla hovorkyňa.

O situácii je informované aj Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR. Jeho hovorkyňa Alena Krčová pre TASR potvrdila, že záchranky do dotknutých nemocníc nevozia pacientov.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska bojová skupina z NATO viedla bojové cvičenia v Rumunsku

Zhruba 600 francúzskych vojakov, ktorí sú v Rumunsku v rámci bojovej skupiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), malo v stredu bojové cvičenia. Ich cieľom bolo otestovať pripravenosť vojenskej aliancie na jej východnom krídle, keď na susednej Ukrajine zúri vojna.

Manévre na cvičisku pri meste Smârdan zahŕňali tiež zhruba 200 vojenských vozidiel, vrátane francúzskych bojových tankov Leclerc, ktoré cvičili paľbu s ostrou muníciou.

Rumunské ministerstvo obrany uviedlo, že účelom cvičenia je vycvičiť bojovú skupinu pre „schopnosť rýchleho nasadenia a vykonania bojovej misie“ v rámci kolektívnej obrannej operácie NATO.

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu NATO posilnilo svoju prítomnosť vo východnom krídle, pričom okrem iného do Rumunska, Maďarska, Bulharska a na Slovensko poslalo dodatočné medzinárodné bojové skupiny. Tento mesiac tiež aliancia nasadila v Rumunsku dve prieskumné lietadlá, aby vykonávali prieskumné misie a monitorovali ruskú vojenskú činnosť pri hraniciach aliancie.

(sita)

Minúta  |  

Klus: Chcem diplomatickú kariéru. Politický chlebík nie je úplne jednoduchý

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Klus tvrdí, že je zložité, keď je človek v parlamente sám. Zároveň však dodal, že našiel priaznivé prostredie v Občiansko-demokratickej platforme, ktorá je súčasťou hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

„Je to heterogénna skupinka ľudí. Koordinujeme sa a keď prichádza k niektorým hlasovaniam, povieme si, aké k tomu máme výhrady, prípadne prečo je to dobré podporiť," uviedol Klus v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

Poslanec zároveň tvrdí, že stále je v hre jeho priorita – diplomatická kariéra alebo kariéra v Európskych inštitúciách. Dodal, že keď sa tieto priority nenaplnia, začal by uvažovať o tom, že by sa stal súčasťou nejakého politického projektu. „V tejto chvíli už aktívne pracujem na tom, aby som počas prvého polroka túto záležitosť vyriešil. Veľa záleží aj od rozhodnutia v NR SR, či voľby budú v septembri, alebo v júni, pretože aj od toho sa budú odvíjať moje ďalšie kroky. V tejto chvíli však do žiadnych politických subjektov nevstupujem," zdôraznil.

Poslanec ďalej uviedol, že dočasne poverený premiér Eduard Heger a dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO) sú mu momentálne hodnotovo a programovo najbližší. „Netajím sa ani tým, že máme veľmi dobrý, korektný ľudský vzťah s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou," tvrdí Klus.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tento týždeň podpísal Memorandum o spolupráci so stranou Spolu – občianska demokracia. Dzurinda si podľa Klusa myslí, že ešte nepovedal všetko slovenskej verejnosti a chce stáť za niečím, čo by mohlo ponúknuť alternatívu tomu, čo sa momentálne na Slovensku deje. „Návraty nie sú jednoduché. Každý, kto má odvahu ísť dnes do slovenskej politiky, tak pred ním klobúk dolu, lebo je to obeta. Viem, o čom hovorím. Osem rokov ma naučilo, že politický chlebík nie je úplne jednoduchý," dodal. Zároveň si myslí, že Dzurinda môže ponúknuť perspektívu pre tých voličov, ktorí dnes nechcú voliť žiadnu z politických strán, ktoré už sú etablované. „Nie som v kontakte ani s Dzurindom, ani s kolegami, ktorí túto politickú stranu zakladajú, ale čo je mne je sympatické, že hovoria o perspektívnom spájaní," tvrdí nezaradený poslanec.

Podľa poslanca však nie je dobré momentálne "drobenie" slovenského politického spektra. „Je to dôsledok toho, aký máme volebný systém. Keď je Slovensko jeden volebný obvod, potom, pochopiteľne, máme politické strany, ktoré majú málo členov a veľa perspektívnych lídrov a nie je možné v tých stranách nájsť alternáciu moci, ktorá by sa vytvárala s viacerými volebnými obvodmi. Osobne si myslím, že ukotvenie jedného volebného obvodu v Ústave SR nie je najoptimálnejší spôsob," povedal Klus. Prial by si, aby vznikla diskusia o rozdelení Národnej rady SR na dve časti. „Jedna by bola proporčná, hoci aj s jedným volebným obvodom, a druhá, tak ako v Českej republike senát, by pôsobila regionálnejšie, aj z hľadiska kompetencií smerom do politických strán. Myslím si, že by to mohlo pomôcť slovenskej politickej scéne. Nebolo by to na úkor zvyšovania počtu poslancov, ale parlament by sa rozdelil na 100 a 50 poslancov," vysvetlil Klus.

(sita)

Minúta  |  

Čaputová podpísala zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala schválenú zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Skrátiť volebné obdobie parlamentu bude podľa novely možné uznesením, na ktorého schválenie bude potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Zákonodarcovia zmenu schválili v stredu.

Poslanci rokovali o zmene ústavy po tom, ako v závere minulého roka parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO).

Predstavitelia bývalej štvorkoalície sa už dohodli aj na možnom termíne predčasných volieb 30. septembra. Na skrátenie volebného obdobia parlamentu bolo však podľa nálezu Ústavného súdu SR potrebné upraviť ústavu, aby bol takýto krok ústavne konformný.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf fínskej diplomacie verí v ratifikáciu vstupu do NATO do júla, pripúšťa jeho realizáciu aj bez Švédska

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v stredu na tlačovej konferencii v lotyšskej Rige vyhlásil, že verí tomu, že proces ratifikácie žiadostí Fínska a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie bude napriek sporu s Tureckom ukončený do júla, a teda ešte pred samitom NATO vo Vilniuse. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Turecko v utorok odložilo na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do NATO. "S Tureckom momentálne nemáme žiaden časový rámec," povedal Haavisto s tým, že odďaľovanie schválenia vstupu severských krajín do NATO Tureckom môže súvisieť aj s májovými voľbami v tejto krajine. Zároveň dodal, že počítajú s priestorom po tamojších voľbách a pred samitom NATO, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla v hlavnom meste Litvy Vilnius.

Haavisto pripustil, že víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme oslabili ochotu Turecka súhlasiť so vstupom Švédska do NATO. Dodal, že Helsinki v tejto veci "veľmi úzko spolupracujú" so Štokholmom.

Ankara naznačila, že na rozdiel od Švédska nemá väčšie výhrady voči vstupu Fínska do NATO. Hoci v minulosti Helsinki odmietali možnosť vstúpiť do NATO bez Švédska, Haavisto v utorok po prvý raz spomenul, že do úvahy prichádza aj táto možnosť.

Na otázku novinárov o prípadnej dodávke tankov Leopard zo strany Fínska na Ukrajinu po tom, čo Nemecko oznámilo ich vyslanie a povolilo to aj ďalším krajinám, Haavisto uviedol, že Fínsko je "pripravené sa na tom nejakým spôsobom podieľať". To platí aj v prípade, že pôjde o spoločný balík pomoci európskych krajín pre Ukrajinu.

Vzhľadom na 1 300-kilometrovú hranicu, ktorú má Fínsko s Ruskom, však Helsinki zrejme nepošlú veľa zo svojich viac ako 200 tankov Leopard. Haavisto priblížil, že jeho krajina však môže prispieť "výcvikom vodičov a výcvikom na údržbu".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.