Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bombové hrozby sa v Trnavskom kraji nepotvrdili

Bombové hrozby sa v Trnavskom kraji nepotvrdili. V nemocnici v Trnave a Galante, poliklinike v Seredi a Trnave a na trnavskej železničnej stanici výbušné zariadenie nenašli. TASR to potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Mária Linkešová.

Obnovila sa aj prerušená vlaková doprava cez stanicu Trnava, informovala o tom Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) na sociálnej sieti.

Galantská nemocnica opätovne prijíma pacientov, pre TASR to potvrdil hovorca siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare Tomáš Kráľ. Trnavská nemocnica spustila fungovanie urgentu okolo 17.00 h.

Na tiesňovú linku Trnavskom kraji niekto v stredu poobede nahlásil viacero bômb. Objekty evakuovali. Polícia na miestach realizovala pyrotechnické prehliadky. Pre bombovú hrozbu bola od 16.21 h prerušená aj železničná doprava cez stanicu Trnava.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj podpísal zákon, ktorý sprísňuje tresty za dezerciu a neposlušnosť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v stredu kontroverzný zákon, ktorý sprísňuje tresty za neposlušnosť alebo dezerciu z armády. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Prísnejšie tresty sa budú týkať aj priestupkov, ako sú vyhrážanie sa veliteľom, útek z bojiska či konzumácia alkoholu, uvádza sa v zákone zverejnenom na webovej stránke ukrajinského parlamentu. Za dezerciu tak ukrajinským vojakom bude po novom hroziť až 12 rokov väzenia, za neposlušnosť alebo odmietnutie bojovať desať rokov a za vyhrážanie sa nadriadenému sedem rokov. Nový zákon navyše súdom zakazuje udeľovať znížené alebo podmienečné tresty vojakom, ktorí boli uznaní za vinných.

Zákon, ktorý ukrajinský parlament schválil v decembri, kritizovali predovšetkým ľudskoprávni aktivisti. Zelenského vyzývali, aby ho nepodpisoval. Proti zákonu bola spísaná aj petícia, ktorú podpísalo takmer 35-tisíc ľudí.

Zákon obhajoval vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. Ten uviedol, že velitelia vojenských skupín a jednotiek požadovali systematické riešenie týchto záležitostí. "V čase vojny potrebujeme rýchle a efektívne riešenia," povedal Zalužnyj.

"Armáda je založená na disciplíne a ak medzery v zákonoch nezaisťujú jej dodržiavanie, vedie to k väčším stratám," uviedol Zalužnyj na platforme Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Podmienky na poskytnutie investičnej pomoci by sa mohli zmierniť

Investorom by sa mohli opäť zmierniť podmienky na poskytovanie investičnej pomoci. Ide napríklad o predĺženie lehôt na dokončenie investície, obstaranie majetku či zníženie minimálnej hodnoty pri rozšírení investície. Vyplýva to z návrhu novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložila skupina koaličných poslancov z hnutia OĽaNO.

"Návrh zákona reaguje na pretrvávajúcu energetickú krízu a jej negatívne dôsledky, ktoré zasiahli okrem iného aj podnikateľský sektor," uviedli navrhovatelia v dôvodovej správe k materiálu. Energetická kríza podľa poslancov priamo ovplyvnila schopnosť niektorých firiem plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci. Porušenie podmienok a súvisiacich povinností by podľa nich mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí alebo rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Poslanci priblížili, že navrhovaná úprava nie je novým riešením krízovej situácie, ale ide o riešenie zväčša prevzaté z predchádzajúcich úprav na zmiernenie týchto podmienok.

Za splnené sa v rokoch 2023 a 2024 bude v prípade schválenia novely považovať napríklad vyplácanie minimálneho násobku priemernej mzdy zamestnancom v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou zverejnenou štatistickým úradom v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru. Tým sa však nemení povinnosť prijímateľa vynaložiť oprávnené mzdové náklady minimálne v hodnote uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.

O dva roky sa predĺži lehota na začatie obstarávania dlhodobého majetku. Tá bola pôvodne 12 mesiacov od doručenia rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. O dva roky novela zároveň predlžuje aj povinnosť dokončiť investíciu do troch rokov v prípade malých a stredných podnikov a do piatich rokov v prípade veľkých podnikov. Minimálna hodnota na poskytnutie investičnej pomoci pri rozširovaní výroby by sa mala znížiť z 15 percent na 5 percent.

Poslanci navrhli aj zmenu zákona o dani z príjmov. Tou by chceli predĺžiť obdobie, počas ktorého si prijímateľ regionálnej investičnej pomoci bude môcť uplatňovať úľavu na dani z príjmov.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty schválili dodávku tankov Abrams pre Ukrajinu

Spojené štáty v stredu oznámili, že pošlú Ukrajine 31 tankov typu Abrams M1. Potvrdil to americký prezident Joe Biden.

"Oznamujem, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams, čo je ekvivalent jedného ukrajinského práporu," uviedol Biden. Dodal, že tento krok odporučil aj americký minister obrany Lloyd Austin, keďže "dodávka tankov pomôže Ukrajine brániť jej územie a dosahovať strategické ciele". Prezident dodal, že tanky budú slúžiť na obranné účely a nepredstavujú pre Rusko "žiadne ofenzívne nebezpečenstvo".

Podľa šéfa Bieleho domu sú tanky Abrams najvýkonnejšími svojho druhu na svete, no sú tiež rovnako náročné na prevádzku a údržbu. USA preto ukrajinskej armáde poskytnú aj potrebný výcvik a všetko potrebné na to, aby tanky dokázali na bojisku plne fungovať. Biden však dodal, že "dodávka tankov si bude vyžadovať určitý čas". Spojené štáty podľa jeho slov zabezpečia, aby boli ukrajinské jednotky na ovládanie tankov plne pripravené.

"Podpora ukrajinských kapacít bojovať proti ruskej invázii, brániť svoju zvrchovanosť a územnú integritu je záväzkom celého sveta," vyhlásil americký prezident.

Agentúra AFP dodáva, že Biden v stredu hovoril aj s kľúčovými spojencami Kyjeva v Európe – britským premiérom Rishim Sunakom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia nemeckej vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov Leopard 2. V posledných týždňoch sa dostal pod veľký tlak spojencov, aby tieto tanky dodal Kyjevu a zároveň povolil ich vývoz na Ukrajinu štátom, ktoré ich majú vo výzbroji.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: S Vatikánom máme spoločný postoj k Ukrajine, rodine i ku kresťanstvu

Maďarsko a Vatikán majú spoločný postoj k potrebe ukončenia vojny na Ukrajine, ochrane rodiny a podpore kresťanov. Vyhlásil to v stredu vo Vatikáne šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, ktorý sa podľa agentúry MTI stretol okrem iných predstaviteľov Svätej stolice aj so sekretárom pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Paulom Richardom Gallagherom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský minister podotkol, že v uvedených otázkach sa Maďarsko a Vatikán odkláňajú od "medzinárodného mainstreamu".

"Žiaľ, v medzinárodnej politike prevláda vojnová rétorika, pričom v mnohých prípadoch sú tí, ktorí presadzujú mier, kritizovaní," konštatoval Szijjártó v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Šéf maďarskej diplomacie na rokovaniach povedal, že Maďarsko vníma rodinu ako dôležitú národnú otázku. K otázke ochrany kresťanov pripomenul, že nedávno zrenovovali kostoly s finančnou podporou Maďarska v Libanone a Mexiku. Maďarsko v posledných rokoch vynaložilo okolo sto miliónov dolárov (92,08 milióna eur) na podporu kresťanských komunít žijúcich v ťažkých situáciách.

"Pomohli sme zhruba miliónu kresťanov v 60 krajinách vrátiť sa domov alebo dať im možnosť zostať vo svojich domovoch," uzavrel maďarský minister zahraničných vecí.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman predstavil zástupcom pekárov a cestovinárov možnosti pomoci

Minister hospodárstva Karel Hirman dnes na pôde ministerstva hospodárstva prijal zástupcov Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Hlavnou témou stretnutia bola aktuálna téma enormne vysokých cien energií, ktoré sa premietajú do každej oblasti života štátu vrátane potravinárskeho sektoru. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR Mária Pavlusík.

„Minister Hirman oboznámil predstaviteľov SZPCC s možnosťami, ktoré majú podnikatelia v tomto sektore k dispozícii z pohľadu pripravovaných riešení na základe rozhodnutia vlády SR a finančných, administratívnych a kompetenčných možností rezortu. Stretnutie s predstaviteľmi SZPCC bolo ďalším z radu stretnutí ministra Hirmana so zástupcami podnikateľov, ktorí vysoké ceny energií pocítili najvýraznejším spôsobom,“ uviedla Pavlusík.

Zástupcovia SZPCC pod vedením jeho predsedu Milana Lapšanského informovali ministra Hirmana o problémoch, ktoré zažívajú členovia ich zväzu v súvislosti s obrovským nárastom cien energií. Predseda predstavenstva počas stretnutia zdôraznil, že pekárne patria medzi vysoko energeticky náročné výroby, a preto je náklad na energie pre nich popri nákupe surovín na výrobu pečiva zásadný. Za najväčší problém považujú oblasť trhu s elektrinou a vzájomné vzťahy s dodávateľmi, ktorí od podnikateľov v potravinárstve vyžadujú zálohy vopred, čo vzhľadom na prudký nárast cien pre nich predstavuje enormnú záťaž na priebežné pokrývanie finančných tokov.

Predstavitelia zväzu však zároveň ocenili doterajšiu pomoc rezortu hospodárstva, ktorá bola spustená už v decembri minulého roka a ktorú využil nemalý počet pekárov, cukrárov či cestovinárov.

Ďalej v diskusii podrobne prediskutovali podmienky mechanizmov a podmienok pomoci pripravované rezortom pre rok 2023. Minister Hirman osobitne vyzdvihol schému pomoci, ktorej druhá fáza bude pokračovať od februára. Podmienky schémy budú rovnaké ako v decembri 2022 a oprávnení žiadatelia budú môcť získať až 80 percent z oprávnených nákladov na kúpu samotnej komodity nad úroveň stropu vo výške 199 eur/MWh pre elektrickú energiu a 99 eur/MWh pre zemný plyn. O kompenzácie za prvý kvartál 2023 bude možné požiadať do konca júna 2023, pričom v tomto roku ministerstvo hospodárstva zdvojnásobuje limit na hospodársku jednotku zo 100-tisíc na 200-tisíc eur na jeden mesiac.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.