Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva by mohlo ambulanciám ponúknuť zvýšenie o 110 miliónov eur

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by mohlo ambulanciám ponúknuť zvýšenie o 110 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní so zástupcami ambulantného sektora na Úrade vlády SR o tom informoval dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) s informáciou, že sa o tom má ešte diskutovať. Verí, že k dohode dôjde v piatok (27. 1.).

Lengvarský priblížil, že pôvodná ponuka rezortu bola na úrovni 172 miliónov eur. "Táto ponuka bola rozdiskutovaná. Vzhľadom na nárasty, ktoré sú, a potrebu zastabilizovania aj tohto sektora bolo predbežne dohodnuté, že ministerstvo je ešte schopné zvýšiť ponuku o 110 miliónov eur," vyhlásil Lengvarský.

Dodatočnú ponuku treba podľa jeho slov ešte doladiť vzhľadom na zvyšovanie štrukturálneho deficitu. Rokovanie má podľa jeho slov pokračovať v piatok.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Nemecko tento rok unikne recesii

Nemecko tento rok unikne recesii, keďže znáša následky ukrajinskej vojny lepšie, ako sa očakávalo. Povedal to v stredu kancelár Olaf Scholz poslancom v Berlíne. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Nemecké ministerstvo hospodárstva v stredu revidovalo smerom nahor svoju prognózu a očakáva, že najväčšia európska ekonomika v roku 2023 vzrastie o 0,2 percenta. Ešte v októbri pritom pre obavy z prudko stúpajúcich nákladov na energiu v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine predpovedalo ekonomike pokles o 0,4 percenta v roku 2023.

"Vláda odrazila hospodársku krízu," vyhlásil Scholz v parlamente. "Ukázali sme, čoho sme schopní."

Masívne vládne stimuly pomohli udržať pod kontrolou náklady na energiu pre domácnosti aj podniky po tom, čo Rusko minulý rok znížilo Nemecku dodávky zemného plynu. Okrem zrýchlenej diverzifikácie dodávok plynu predstavil Berlín vlani balík podpory v hodnote 200 miliárd eur na zmiernenie energetickej krízy vrátane stropov na ceny elektriny a plynu.

"Kríza sa ešte neskončila," pripomenul minister hospodárstva Robert Habeck na tlačovej konferencii v Berlíne. "Dokázali sme sa však vyhnúť najhorším scenárom," poznamenal a pochválil "extrémnu prispôsobivosť", ktorú preukázali nemecké firmy.

Podľa Habecka hospodársky rast bude v posledných mesiacoch 2022 a v prvej časti tohto roka blízko nule a dokonca môže byť mierne negatívny. "Stále je pravdepodobné, že budeme mať technickú recesiu, definovanú ako dva po sebe idúce štvrťroky hospodárskeho poklesu," vyhlásil a dodal, že prípadný pokles bude "kratší a miernejší", ako sa pôvodne očakávalo a v priebehu roka začne ekonomika naberať tempo.

Oficiálne údaje minulý týždeň odhalili, že sa Nemecko vyhlo poklesu v poslednom štvrťroku 2022. Podľa predbežných výsledkov za celý rok 2022 sa výkon ekonomiky zvýšil o 1,9 percenta, čo je lepší výsledok, ako predpovedali analytici.

Nižšie ceny energií pomohli zmierniť infláciu z októbrového maxima 10,4 percenta na 9,2 percenta v decembri. Ministerstvo hospodárstva očakáva, že tento trend bude pokračovať. Pre rok 2023 teraz predpovedá rast spotrebiteľských cien o 6 percent namiesto o 7 percent v predchádzajúcej prognóze.

Analytici však upozornili, že nemecká ekonomika ešte všetky ťažkosti neprekonala. "Nespadnúť z útesu je jedna vec, dosiahnuť silné oživenie je iná vec," povedal ekonóm banky ING Carsten Brzeski. Domnieva sa však, že nemecká exportne orientovaná ekonomika bude pravdepodobne ťažiť z uvoľnenia obmedzení spojených s ochorením COVID-19 v Číne, zatiaľ čo nižšia inflácia by mohla podporiť spotrebiteľské výdavky na domácom trhu.

Priemyselná výroba však stále zostáva pod úrovňami pred pandémiou a pokiaľ ide o zimu 2023/2024 pretrváva neistota týkajúca sa energetickej bezpečnosti. Zároveň, domácnosti a firmy ešte nepocítili plný vplyv vyšších nákladov na pôžičky v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky na schladenie inflácie, poznamenal Brzeski.

Nemecko bude musieť riešiť aj veľký nedostatok kvalifikovanej sily. Podľa obchodnej a priemyselnej komory (DIHK) krajina má v súčasnosti dva milióny voľných pracovných miest a ďalšie pribúdajú.

Habeck uznal tento problém a povedal, že Nemecko musí urobiť viac, aby prilákalo a vychovávalo talenty, a to aj zo zahraničia. Prisľúbil tiež "veľké programy" na podporu firiem pri prechode na zelenú energiu, najmä v energeticky náročných odvetviach.

(tasr)

Minúta  |  

Bombové hrozby sa v Trnavskom kraji nepotvrdili

Bombové hrozby sa v Trnavskom kraji nepotvrdili. V nemocnici v Trnave a Galante, poliklinike v Seredi a Trnave a na trnavskej železničnej stanici výbušné zariadenie nenašli. TASR to potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Mária Linkešová.

Obnovila sa aj prerušená vlaková doprava cez stanicu Trnava, informovala o tom Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) na sociálnej sieti.

Galantská nemocnica opätovne prijíma pacientov, pre TASR to potvrdil hovorca siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare Tomáš Kráľ. Trnavská nemocnica spustila fungovanie urgentu okolo 17.00 h.

Na tiesňovú linku Trnavskom kraji niekto v stredu poobede nahlásil viacero bômb. Objekty evakuovali. Polícia na miestach realizovala pyrotechnické prehliadky. Pre bombovú hrozbu bola od 16.21 h prerušená aj železničná doprava cez stanicu Trnava.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj podpísal zákon, ktorý sprísňuje tresty za dezerciu a neposlušnosť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v stredu kontroverzný zákon, ktorý sprísňuje tresty za neposlušnosť alebo dezerciu z armády. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Prísnejšie tresty sa budú týkať aj priestupkov, ako sú vyhrážanie sa veliteľom, útek z bojiska či konzumácia alkoholu, uvádza sa v zákone zverejnenom na webovej stránke ukrajinského parlamentu. Za dezerciu tak ukrajinským vojakom bude po novom hroziť až 12 rokov väzenia, za neposlušnosť alebo odmietnutie bojovať desať rokov a za vyhrážanie sa nadriadenému sedem rokov. Nový zákon navyše súdom zakazuje udeľovať znížené alebo podmienečné tresty vojakom, ktorí boli uznaní za vinných.

Zákon, ktorý ukrajinský parlament schválil v decembri, kritizovali predovšetkým ľudskoprávni aktivisti. Zelenského vyzývali, aby ho nepodpisoval. Proti zákonu bola spísaná aj petícia, ktorú podpísalo takmer 35-tisíc ľudí.

Zákon obhajoval vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. Ten uviedol, že velitelia vojenských skupín a jednotiek požadovali systematické riešenie týchto záležitostí. "V čase vojny potrebujeme rýchle a efektívne riešenia," povedal Zalužnyj.

"Armáda je založená na disciplíne a ak medzery v zákonoch nezaisťujú jej dodržiavanie, vedie to k väčším stratám," uviedol Zalužnyj na platforme Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Podmienky na poskytnutie investičnej pomoci by sa mohli zmierniť

Investorom by sa mohli opäť zmierniť podmienky na poskytovanie investičnej pomoci. Ide napríklad o predĺženie lehôt na dokončenie investície, obstaranie majetku či zníženie minimálnej hodnoty pri rozšírení investície. Vyplýva to z návrhu novely zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložila skupina koaličných poslancov z hnutia OĽaNO.

"Návrh zákona reaguje na pretrvávajúcu energetickú krízu a jej negatívne dôsledky, ktoré zasiahli okrem iného aj podnikateľský sektor," uviedli navrhovatelia v dôvodovej správe k materiálu. Energetická kríza podľa poslancov priamo ovplyvnila schopnosť niektorých firiem plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci. Porušenie podmienok a súvisiacich povinností by podľa nich mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí alebo rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Poslanci priblížili, že navrhovaná úprava nie je novým riešením krízovej situácie, ale ide o riešenie zväčša prevzaté z predchádzajúcich úprav na zmiernenie týchto podmienok.

Za splnené sa v rokoch 2023 a 2024 bude v prípade schválenia novely považovať napríklad vyplácanie minimálneho násobku priemernej mzdy zamestnancom v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou zverejnenou štatistickým úradom v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru. Tým sa však nemení povinnosť prijímateľa vynaložiť oprávnené mzdové náklady minimálne v hodnote uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci.

O dva roky sa predĺži lehota na začatie obstarávania dlhodobého majetku. Tá bola pôvodne 12 mesiacov od doručenia rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. O dva roky novela zároveň predlžuje aj povinnosť dokončiť investíciu do troch rokov v prípade malých a stredných podnikov a do piatich rokov v prípade veľkých podnikov. Minimálna hodnota na poskytnutie investičnej pomoci pri rozširovaní výroby by sa mala znížiť z 15 percent na 5 percent.

Poslanci navrhli aj zmenu zákona o dani z príjmov. Tou by chceli predĺžiť obdobie, počas ktorého si prijímateľ regionálnej investičnej pomoci bude môcť uplatňovať úľavu na dani z príjmov.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty schválili dodávku tankov Abrams pre Ukrajinu

Spojené štáty v stredu oznámili, že pošlú Ukrajine 31 tankov typu Abrams M1. Potvrdil to americký prezident Joe Biden.

"Oznamujem, že Spojené štáty pošlú Ukrajine 31 tankov Abrams, čo je ekvivalent jedného ukrajinského práporu," uviedol Biden. Dodal, že tento krok odporučil aj americký minister obrany Lloyd Austin, keďže "dodávka tankov pomôže Ukrajine brániť jej územie a dosahovať strategické ciele". Prezident dodal, že tanky budú slúžiť na obranné účely a nepredstavujú pre Rusko "žiadne ofenzívne nebezpečenstvo".

Podľa šéfa Bieleho domu sú tanky Abrams najvýkonnejšími svojho druhu na svete, no sú tiež rovnako náročné na prevádzku a údržbu. USA preto ukrajinskej armáde poskytnú aj potrebný výcvik a všetko potrebné na to, aby tanky dokázali na bojisku plne fungovať. Biden však dodal, že "dodávka tankov si bude vyžadovať určitý čas". Spojené štáty podľa jeho slov zabezpečia, aby boli ukrajinské jednotky na ovládanie tankov plne pripravené.

"Podpora ukrajinských kapacít bojovať proti ruskej invázii, brániť svoju zvrchovanosť a územnú integritu je záväzkom celého sveta," vyhlásil americký prezident.

Agentúra AFP dodáva, že Biden v stredu hovoril aj s kľúčovými spojencami Kyjeva v Európe – britským premiérom Rishim Sunakom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Nemecko v stredu potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám. Berlín podľa vyhlásenia nemeckej vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov Leopard 2. V posledných týždňoch sa dostal pod veľký tlak spojencov, aby tieto tanky dodal Kyjevu a zároveň povolil ich vývoz na Ukrajinu štátom, ktoré ich majú vo výzbroji.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.