Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bujňák: Možnosť platnosti referenda by sa dala upraviť takzvaným plávajúcim kvórom

Súčasné nastavenie kvóra pre platnosť výsledkov referenda môžu občania oprávnene považovať za nespravodlivé. Riešením by mohlo byť zavedenie takzvaného plávajúceho kvóra. Na platnosť výsledkov referenda by sa nevyžadovala účasť, ale súhlas uznaného počtu občanov. Vychádzalo by sa z účasti v každých predchádzajúcich parlamentných voľbách. Pre TASR to uviedol ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.

„Keďže v uplynulom období sa množstvo politikov vyjadrovalo v prospech priamej demokracie, zreálnenie kvóra pre platnosť výsledkov referenda je legitímnou témou," myslí si Bujňák.

Ak by sa na parlamentných voľbách zúčastnili tri milióny oprávnených voličov, pri plávajúcom kvóre by sa na platnosť výsledkov referenda vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny z tohto počtu, teda 1,5 milióna plus jeden hlas. „Toto kvórum by zároveň neodrádzalo od účasti voličov, ktorí sú proti, pretože na platnosť by sa vyžadoval súhlas, a nie účasť," tvrdí Bujňák. Ďalšiu výhodu vidí v tom, že voliči, ktorí sa o veci verejne nezaujímajú, by automaticky neboli braní za odporcov referendovej otázky.

Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka považuje plávajúce kvórum za tvorivú úvahu. "Ja osobne to v tejto chvíli nepovažujem za naliehavé," uviedol pre TASR. Parlament podľa jeho slov nebol schopný rok a pol schváliť novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila konanie sa predčasných volieb. „A minimálne ďalší rok sa bude venovať iným veciam ako referendu," dodal.

Bujňák si myslí, že pre demokraciu nie je zdravé, ak kvórum odrádza od účasti v referende. „V tomto duchu sa vyjadrila aj Benátska komisia, ktorá je medzinárodne uznávaným a nezávislým poradenským orgánom v ústavných otázkach," dodal.

Výsledky posledných parlamentných volieb podľa neho ukázali, že prvé dve politické strany získali spolu približne 1,25 milióna hlasov, čo vygenerovalo 91 poslaneckých mandátov. Tento počet mandátov postačuje na prijatie ústavného pravidla. „Ak by však ten istý počet voličov hlasoval o tom istom ústavnom pravidle v referende, jeho výsledky by neboli platné, pretože 1,25 milióna hlasujúcich by znamenalo približne 28-percentnú účasť," skonštatoval.

So zreálnením kvóra by bolo podľa Bujňáka spojené rozšírenie okruhu subjektov, ktoré by mohli nechať referendovú otázku posúdiť Ústavným súdom SR, a to o ombudsmana, parlamentnú opozíciu či generálneho prokurátora. Zdôraznil, že referendum dnes predstavuje menšie riziko pre základné práva než činnosť parlamentu. „Kým ústavnosť referendovej otázky možno preventívne skontrolovať na Ústavnom súde, ústavné zákony sú po zmene ústavy z roku 2020 explicitne vylúčené z prieskumu Ústavného súdu. Ústavný zákon sa tak na rozdiel od referendovej otázky nedá na Ústavnom súde skontrolovať ani pred a vo všeobecnosti ani po jeho schválení," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO navrhuje odmenu pre oznamovateľov korupcie. Až 50 percent zo sumy majetku navrátenej štátu

Oznamovatelia korupcie by mohli mať nárok na odmenu vo výške 50 percent zo sumy majetku navrátenej štátu. Rozšíriť by sa zároveň mohol okruh osôb, ktoré môžu byť nahlasovateľmi korupcie. Išlo by aj o uchádzačov o zamestnanie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Do Národnej rady (NR) SR ho podali poslanci za OĽaNO.

Poslanci chcú upraviť okrem terajšej paušálnej a nenárokovateľnej odmeny oznamovateľa korupcie aj podielovú odmenu, ktorá je nárokovateľná. Išlo by o odmenu vo výške 50 percent zo sumy vymoženej pre štát. Nestačila by podľa nich len uchránená suma pre štát.

Ochranu pred postihom a prenasledovaním za oznámenie korupcie chcú poslanci zvýšiť príspevkom v podobe šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy. Zamestnancovi by ju musel ako odstupné zaplatiť zamestnávateľ, ak podá výpoveď z dôvodu, že ho zamestnávateľ preukázateľne viktimizuje.

Oznamovatelia korupcie by mohli byť aj tí, ktorí sa o korupcii dozvedia v rámci svojej činnosti, napríklad pri poskytovaní bezpečnostných a detektívnych služieb. Urobiť by tak mohli aj osoby, ktoré podajú podnet podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a taký podnet bude postúpený orgánu príslušnému na prijímanie oznámení o korupcii.

Definícia oznamovateľa by sa mohla rozšíriť aj o osobu, ktorá sa o protispoločenskej činnosti dozvie počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu, pričom tento vzťah sa už skončil. Takisto môže ísť o osobu, ktorej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa dosiaľ nezačal.

Poslanci chcú tiež zaviesť oceňovanie oznamovateľov formou ceny Juraja Langsfelda. Udeľoval by ju predseda vlády SR. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken začiatkom týždňa navštívi Jeruzalem a Ramalláh

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v dňoch 30. a 31. januára navštívi izraelské hlavné mesto Jeruzalem a mesto Ramalláh na Západnom brehu Jordánu. TASR správu prevzala v nedeľu z oficiálnej webovej stránky amerického ministerstva zahraničných vecí.

Rezort diplomacie vo štvrtok (26. januára) zverejnenej tlačovej správe oznámil, že Blinken v Izraeli absolvuje rokovania s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ministrom zahraničných vecí Elim Cohenom a ďalšími vládnymi predstaviteľmi. Majú sa venovať bezpečnostnej podpore Izraela zo strany Spojených štátov, najmä v spojitosti s hrozbou, ktorú predstavuje Irán.

Blinken bude takisto rokovať o prehĺbení integrácie Izraela v oblasti Blízkeho východu, vzťahoch medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a dôležitosti riešenia na úrovni dvoch štátov, dodáva americké ministerstvo zahraničných vecí.

V Predjordánsku sa Blinken stretne s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom a ďalšími palestínskymi predstaviteľmi.

Americký minister zahraničných vecí v dňoch 29. - 30. januára navštívi Egypt, kde sa má stretnúť s prezidentom Abdalom Fattáhom Sísía a ministrom zahraničných vecí Sámihom Šukrím.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj v telefonáte zablahoželal Pavlovi a pozval ho na návštevu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu v telefonáte osobne zablahoželal Petrovi Pavlovi k víťazstvu v českých prezidentských voľbách. Novozvoleného prezidenta pozval na návštevu Ukrajiny. TASR správu prevzala zo Zelenského vyjadrenia na sociálnej sieti Twitter.

Zelenskyj sa takisto Pavlovi i obyvateľom ČR poďakoval za neochvejnú podporu Ukrajiny. Ukrajinský prezident víťazovi volieb blahoželal prostredníctvom sociálnej siete aj v sobotu, keď boli oznámené výsledky.

„Teším sa na našu úzku osobnú spoluprácu v prospech národov Ukrajiny a Českej republiky a v záujme zjednotenej Európy," napísal v sobotu Zelenskyj na Twitteri najprv ukrajinčine a potom aj v češtine.

Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel porazil v druhom kole (27. – 28. januára) českých prezidentských volieb svojho súpera Andreja Babiša so ziskom 58,32 percenta hlasov. K urnám prišlo 70,25 percenta voličov.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka neuvažuje o kandidatúre na prezidenta SR

Generálny prokurátor Maroš Žilinka neuvažuje o tom, že by kandidoval na prezidenta SR. Potvrdil to v nedeľu na sociálnej sieti. Deklaruje, že v decembri 2020 bol zvolený do funkcie na sedem rokov a toto obdobie chce naplniť.

„Nikdy som neuvažoval a neuvažujem o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné funkčné obdobie vo funkcii generálneho prokurátora SR, ktoré mienim naplniť," zdôraznil. Žiada všetkých, aby to rešpektovali a „zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy".

O prípadnej kandidatúre sa v médiách hovorilo už v predchádzajúcich mesiacoch. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini v nedeľu povedal, že Žilinka je dobrým šéfom prokurátorov a mal by na tomto poste zotrvať. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zase spomenul, že sa hovorí o návrhu, ktorý by zakázal kandidatúru na prezidenta ešte štyri roky po skončení vo funkcii generálneho prokurátora, šéfa Policajného zboru či šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR.

(tasr)

Minúta  |  

Od začiatku protestov v Iráne zabili podľa aktivistov viac ako 500 ľudí

Najmenej 527 ľudí zabili v Iráne počas protivládnych protestov, ktoré sa začali pred vyše štyrmi mesiacmi. Medzi obeťami je aj 71 neplnoletých a 70 príslušníkov polície a ďalších bezpečnostných orgánov, uviedli v nedeľu ľudskoprávni aktivisti. Správu priniesla agentúra DPA, informuje TASR.

V priebehu protestov zadržali takmer 20-tisíc osôb, vyplýva z údajov organizácie Tlačová agentúra aktivistov za ľudské práva (HRANA) sídliacej v USA. Viac ako sto zatknutým hrozí trest smrti. Viacerých demonštrantov už popravili.

Protesty v islamskej republike vypukli v polovici septembra minulého roka. Podnietila ich smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zadržala mravnostná polícia pre údajné porušenie prísnych predpisov týkajúcich sa obliekania. Mladá žena zomrela 16. septembra v policajnej väzbe.

Podľa správy aktivistov sa protesty okrem metropoly Teherán uskutočnili vo viac než 160 mestách. Iránska vláda ani úrady dosiaľ nezverejnili celkové počty obetí a zadržaných. Irán má podľa najnovších štatistík zhruba 88 miliónov obyvateľov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.