Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Nemecka prišlo 70 ukrajinských vojakov na výcvik obsluhy systémov Patriot

Skupina približne 70 ukrajinských vojakov prišla do Nemecka, kde absolvuje výcvik na ovládanie systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorý Berlín prisľúbil Kyjevu na obranu pred ruskými vzdušnými útokmi. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ukrajinskí vojaci pricestovali do Nemecka v utorok na výcvik, ktorý sa začína vo štvrtok, uviedla DPA s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje v Berlíne.

Nemecká vláda po konzultáciách so Spojenými štátmi v januári súhlasila s presunom jednej batérie systému Patriot na Ukrajinu.

Operačné velenie Bundeswehru medzitým v stredu oznámilo, že systémy Patriot z Nemecka, ktoré boli rozmiestnené v Poľsku na ochranu územia tejto členskej krajiny NATO pred prípadnými útokmi, sú už v stave „počiatočnej operačnej pripravenosti".

DPA pripomína, že po tom, čo v novembri raketa zo susednej Ukrajiny zasiahla poľské územie, sa vtedajšia nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová a jej poľský rezortný kolega Mariusz Blaszczak dohodli na rozmiestnení troch batérií Patriotov v Poľsku. Od 16. januára sa v Poľsku nachádzajú aj nemeckí vojaci, ktorí systémy obsluhujú.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci chcú od krajín EÚ dôveryhodnú migračnú a azylovú politiku

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali počas stredajšej rozpravy v Bruseli Európsku úniu, aby zaviedla dôveryhodnú migračnú a azylovú politiku. Informuje o tom spravodajca TASR.

O otázkach migrácie hovorili poslanci s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a so švédskou ministerkou pre záležitosti EÚ Jessikou Roswallovou, ktorá zastupovala švédske predsedníctvo v Rade EÚ. Ide o tému, ktorou sa budúci týždeň na mimoriadnom samite v Bruseli (9.–10.2.) budú zaoberať šéfovia vlád a štátov EÚ.

Roswallová upozornila, že pokiaľ ide o migráciu, budú lídri EÚ klásť dôraz na kontrolu vonkajších hraníc, na spoluprácu s tretími krajinami a na účinnejšiu návratovú politiku pre migrantov a žiadateľov o azyl bez práva na pobyt v EÚ. Švédska ministerka očakáva, že premiéri a prezidenti vyzvú na pokračovanie legislatívnej práce na novom pakte o azyle a migrácii.

Von der Leyenová zdôraznila, že migrácia je celoeurópskou úlohou, ktorá si preto vyžaduje aj celoeurópsku reakciu. Podľa jej názoru by sa malo pokračovať na príprave uvedenej právnej normy s cieľom uzavrieť pakt o azyle a migrácii do jari 2024. Dodala, že treba vypracovať ďalšie opatrenia na posilnenie vonkajších hraníc a na zabezpečenie rýchlejšieho a dôstojného návratu migrantov do krajín ich pôvodu alebo tranzitu. Prioritou EÚ by podľa nej malo byť zlepšenie dobrovoľnej solidarity, riešenie základných príčin migrácie z tretích krajín a zavedenie bezpečných a legálnych ciest do Európy.

Europoslanci sa počas diskusie vyjadrili, že po rokoch bezvýsledných diskusií medzi členskými štátmi chcú vidieť konkrétne výsledky v oblasti migračnej a azylovej politiky.

Viacerí z nich vyzvali na účinnejšiu ochranu hraníc EÚ, a to aj prostredníctvom fyzických bariér, ktoré by mali byť postavené z eurofondov. Zákonodarcovia súhlasia s návrhmi zvýšiť mieru úspešnosti vracania nelegálnych migrantov do ich krajín pôvodu a niektorí navrhli zaviesť spracúvanie žiadostí o azyl pre migrantov na území tretích krajín, mimo EÚ.

Poslanci podporujú aj zlepšenie spolupráce v oblasti migrácie s tretími krajinami, ako aj riešenie základných príčin migrácie. Viacerí upozornili na to, že pátracie a záchranné operácie mimovládnych organizácií na mori by mali mať spoločný kódex, a tiež na to, že ak má byť migračná politika Európskej únie dôveryhodná, musí rešpektovať ľudské práva a spájať zodpovednosť so solidaritou voči utečencom.

Časť zákonodarcov počas rozpravy upozornila na starnutie obyvateľstva v Európe, čo si podľa nich vyžaduje legálny príliv pracovnej sily. Aj preto sa viacero poslancov vyslovilo za otvorenie a uľahčenie legálnych ciest do EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci píšu von der Leyenovej, aby preverila prípad Jozefa Chovanca

Jedenásti slovenskí europoslanci vo štvrtok zaslali list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a komisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi a vyzvali ich, aby sa zaoberali prípadom úmrtia Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. Rozhodnutie tamojšej prokuratúry, že v prípade nebude nikoho stíhať, označujú europoslanci za neprijateľné.

List iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) a podpísali sa podeň aj poslanci Monika Beňová (Smer-SD), Vladimír Bilčík (SPOLU), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá), Robert Hajšel (Smer-SD), Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (OĽaNO), Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), Ivan Štefanec (KDH) a Michal Wiezik (Progresívne Slovensko).

"Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa obraciame na predsedníčku Európskej komisie a komisára pre spravodlivosť, aby sa eurokomisia týmto prípadom zaoberala tak, ako to prisľúbila. Opätovne žiadame, aby tento prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku," vysvetlila Lexmann.

Slovenskí europoslanci okrem iného upozornili, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol spochybnený ďalším súdnym znalcom, ako aj príbuznými obete. Upozornili aj na sporné procesné rozhodnutia vrátane ignorovania svedka zatýkania Chovanca v lietadle.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH) minulý týždeň požiadal Európsky parlament (EP), aby sa týmto prípadom osobitne zaoberal. "Je neuveriteľné, že belgická prokuratúra nechce nikoho stíhať. V minulosti som so znepokojením sledoval pomalý priebeh vyšetrovania a vyvíjal iniciatívu na jeho urýchlenie, teraz so znepokojením sledujem ďalší vývoj a chcem, aby sa tým zaoberal europarlament. Neprístojné správanie sa belgickej polície, vrátane dvíhania ruky v podobe nacistického pozdravu, nemôže ostať nepotrestané," odkázal.

https://standard.sk/117675/chovanec-si-smrt-sposobil-sam-tvrdi-neovereny-posudok-z-belgicka-prokuratura-jeho-unik-vysetruje/

Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín EÚ a politických skupín oficiálne vyzvali eurokomisiu na monitorovanie vyšetrovania tohto prípadu ešte v roku 2020. Správanie sa policajtov voči Chovancovi v cele predbežného zadržania označili za šokujúce a neľudské.

Lexmann na tento prípad upozornila stovky ďalších europoslancov v stredu (1. februára) v pléne EP v Bruseli. "Ako je možné, že v centre EÚ, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu, sa prijme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?" uviedla vo svojom vystúpení.

Jozef Chovanec zomrel 23. februára 2018 po zatknutí belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi a následnom kontroverznom zákroku policajtov v cele predbežného zadržania.

(tasr)

Minúta  |  

Predstavitelia EÚ pred samitom upozorňujú, že k členstvu Ukrajiny v Únii nevedú žiadne skratky

Európska únia (EÚ) upozorňuje pred historickým samitom s Ukrajinou v Kyjeve, že ciele na rýchle pripojenie sa k bloku nie sú reálne. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Na samit, ktorý sa uskutoční v piatok, pricestujú najvyšší predstavitelia Únie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pred samitom prezradil, že jeho krajina si stanovila „ambiciózny cieľ“ pripojiť sa k Únii do dvoch rokov. Skupina členských štátov však varovala, že by bolo potrebné Kyjevu jasne vysvetliť, že toto nebude možné.

Ukrajina vlani získala rekordne rýchlo kandidátsky štatút, čo vtedy prezident Volodymyr Zelenskyj označil za jedinečný a historický moment. I keď je to prvý krok k členstvu, tento proces zvyčajne trvá mnoho rokov a v rade čakateľov momentálne viazne viacero krajín.

Zelenskyj sa pred samitom vyjadril, že to bude týždeň Európskej integrácie a Kyjev očakáva od svojich európskych partnerov rozhodnutia v súlade s dosiahnutým pokrokom napriek ruskej vojne.

V Bruseli však len málo ľudí vidí dvojročný cieľ ako realistický, pričom vyjadrili obavy, že akékoľvek nerealistické sľuby zo strany Únie by mohli neskôr viesť ku sklamaniu. „To Ukrajina nepotrebuje,“ vyjadril sa nemenovaný únijný diplomat. Iný pritom spomenul tlak zo strany krajín ako je napríklad Poľsko, aby proces čo najviac urýchlili.

Návrh vyhlásenia EÚ, ktoré by mali zverejniť po samite, podľa BBC opakuje záväzok, že budúcnosť Ukrajiny je v EÚ a priznáva „pozoruhodné snahy“, ktoré krajina spravila v posledných mesiacoch smerom k splneniu cieľov podopierajúcich jej kandidátsky štatút a uskutočňovanie reforiem. Zdroje však pre BBC prezradili, že časť vyhlásenia museli zmeniť, pretože bola príliš „odvážna“, pričom pred prehnane optimistickým tónom vraj varovali Francúzsko, Nemecko, Taliansko i krajiny Beneluxu.

Záujemcovia o členstvo v Únii musia zosúladiť svoju krajinu s rozsiahlym súborom pravidiel, zákonov a štandardov. Snahy Ukrajiny o reformy všeobecne chvália, no EÚ zatiaľ nezverejnila žiadne oficiálne hodnotenie progresu.

V stredu na Ukrajine uskutočnili ďalšiu sériu protikorupčných razií, pričom úrady zverejnili zábery aj zo zásahu v dome jedného z najbohatších mužov Ihora Kolomojského.

Šmyhaľ na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že Ukrajina plánuje implementovať všetkých sedem odporúčaní Európskej komisie, ktoré zahŕňajú ďalšie opatrenia proti korupcii, sprísnenie zákonov o praní špinavých peňazí a tiež obmedzenie nadmerného vplyvu ukrajinských oligarchov.

Cieľom piatkového samitu je aj ukázať solidaritu s Ukrajinou, zdôrazňujúc historickú povahu takéhoto stretnutia vo vojnovej zóne, a vyslanie politického signálu do Ruska, že podpora Kyjevu nepoľavuje.

Oznámiť by mali zdvojnásobenie výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov na 30-tisíc a tiež 25 miliónov eur na pomoc s odmínovaním oslobodených území.

Nové hodnotenie pokrokov Ukrajiny smerom k členstvu v Únii by mali zverejniť na jar a podrobnejšia správa sa očakáva neskôr v tomto roku.

Budúce ukrajinské členstvo podľa vysokých predstaviteľov EÚ nikto nespochybňuje, no nechcú stanoviť presný časový rámec. „Spravíme to, no neexistujú žiadne skratky,“ povedal jeden z diplomatov.

Podľa webstránky EK na stretnutie s ukrajinskou vládou do Kyjeva spolu s predsedníčkou Ursulou von der Leyen vycestovalo aj ďalších 15 členov kolégia komisárov.

(sita)

Minúta  |  

Vagnerovskí žoldnieri utrpeli straty v boji v Stredoafrickej republike

Žoldnieri zo súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny, spájanej s Kremľom, utrpeli veľké straty v novej vlne bojov o moc nad lukratívnymi zlatými baňami v Stredoafrickej republike (SAR).

Informoval o tom britský denník The Guardian, ktorý dodal, že SAR sa v posledných rokoch stala jedným z hlavných centier ruského vplyvu v subsaharskej Afrike.

Spomínané boje medzi povstalcami a vládnymi jednotkami podporovanými vagnerovcami sa začali pred dvoma týždňami v jednom meste neďaleko hraníc s Kamerunom a Čadom. Minulý víkend boje prepukli aj v blízkosti hraníc so Sudánom. Medzi desiatkami obetí bolo podľa povstaleckých zdrojov sedem až 17 bojovníkov z radov vagnerovcov.

Ahmadou Ali z povstaleckej Koalície vlastencov za zmenu podľa Guardianu informoval, že povstalci prišli o dvoch mužov a majú mnoho zranených. Uviedol však, že protivníka porazili a skonfiškovali aj "mnoho vojenských nákladných áut". Spresnil, že povstalci zinscenovali prepad a ich nepriatelia do tejto pasce padli.

Zdroj blízky armáde SAR podľa Guardianu uviedol, že pri prepade zahynulo sedem Rusov. Ide zrejme o jednu z najväčších jednorazových strát vagnerovcov v Afrike od bojov proti islamistickým povstalcom v Mozambiku v roku 2019.

Odborníci tvrdia, že získať informácie o SAR zo spoľahlivých zdrojov je ťažké, ale je jasné, že Vagnerova skupina utrpela pomerne veľké straty. Podľa Aliho sa jednotky armády SAR do týchto bojov nezapojili.

"Bol to boj medzi nami a Rusmi. Oni len využili vládne jednotky, aby to legitimizovali. Rusi obsadili celú krajinu. Sú všade: strážia hranice a vidíte ich všade, kde sú (cenné) zdroje. Ukradli všetky naše zdroje," povedal Ali, ktorý je jedným z povstaleckých veliteľov.

Denník The Guardian vo svojom článku vysvetľuje, že vagnerovci v SAR pomáhajú brániť Faustina-Archangea Touadéru pred povstalcami. Vagnerovci boli v súvislosti so svojím účinkovaním v SAR opakovane obviňovaní z vojnových zločinov.

Spomínané nové boje sú podľa denníka The Guardian ďalším príkladom toho, že intervencia vagnerovcov je často spojená s nárastom počtu obetí medzi civilistami – napriek tomu, že vagnerovci sa zvyknú chváliť, že proti povstalcom bojujú efektívnejšie než mierové jednotky OSN alebo konvenčné jednotky nasadené bývalými koloniálnymi mocnosťami, ako je Francúzsko.

Od začiatku svojho pôsobenia v SAR – teda od roku 2018 – sa vagnerovci snažia získať kontrolu nad tokom zlata a diamantov. Ide o súčasť úsilia o zabezpečenie zdrojov financovania. Analytici sa domnievajú, že pôvodne mali vagnerovci za svoje služby dostať namiesto platieb v hotovosti zlato a banské koncesie.

Takéto koncesie nadobudli na význame, odkedy sa rubeľ po invázii ruskej armády na Ukrajinu dostal pod tlak. Vzácne kovy, najmä zlato, by mohli pomôcť režimu prezidenta Vladimira Putina prežiť ekonomické dôsledky sankcií uvalených na Rusko Západom, doplnil The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort kultúry: Ponechanie povinných príspevkov do fondov je nefér voči kultúrnej obci

Ministerstvo kultúry (MK) SR hodnotí zachovanie povinných príspevkov do umeleckých fondov ako rozhodnutie proti kultúrnej komunite.

"Považujeme za veľmi neférové, aby bola táto časť verejnosti naďalej zaťažovaná extra zdanením," uviedol rezort na sociálnej sieti v reakcii na stredajšie (1. 2.) neschválenie novely zákona o umeleckých fondoch v pléne Národnej rady (NR) SR.

MK zopakovalo, že návrh zrušiť povinné príspevky z odmien a honorárov tvorcov i výkonných umelcov vychádzal priamo z dlhodobej požiadavky kultúrnej obce a snahy finančne ju týmto aspoň čiastočne odbremeniť. "Mrzí nás, že sa medzi poslancami nenašlo dostatok podpory pre tých, ktorým by aj takáto minimálna zmena navyše pomohla. Je nám to ľúto aj vzhľadom na to, že samotný návrh prešiel riadnym legislatívnym procesom," dodalo ministerstvo.

Vedenie rezortu však zároveň nepovažuje ideu za stratenú. "Veríme, že tento zákon ešte nepovedal posledné slovo a že si jeho ideu v budúcnosti osvojí potrebná väčšina poslancov národnej rady," dodalo MK.

Poslanci NR SR v stredu neschválili vládnu novelu zákona o umeleckých fondoch z dielne MK SR. Návrhom sa mala od tohto roka zrušiť autorom a umelcom povinnosť odvádzať povinný dvojpercentný príspevok zo svojich odmien umeleckým fondom. Povinnosť odvodu mala odpadnúť aj dedičom autorských práv.

Zákon podporilo zo 137 prítomných 67 poslancov, proti bolo 43, zdržalo sa 27 poslancov a trinásti boli neprítomní. Návrh nepodporili okrem iných opozičných poslancov ani poslanci Sme rodina, ktorí sa zdržali. Poslanci opozičnej SaS hlasovali za.

Právna úprava mala uviesť do trvalej formy doterajšie prechodné ustanovenie, ktoré z dôvodu dosahov pandémie ochorenia COVID-19 dočasne zrušilo povinnosť odvádzať dvojpercentný príspevok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.