Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väčšina Fínov chce vstúpiť do NATO aj vtedy, ak sa členstvo Švédska oneskorí

Väčšina Fínov chce vstúpiť do Severoatlantickej aliancie aj v prípade, že členstvo Švédska sa oneskorí. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti Taloustutkimus, ktorý vo štvrtok zverejnil denník Ilta-Sanomat. Ako pripomína agentúra AFP, Ankara tento týždeň naznačila, že by mohla súhlasiť s pričlenením Fínska do NATO, skôr než odobrí žiadosť Švédska.

Na otázku, „či by malo Fínsko čakať na Švédsko" aj vtedy, ak „bude ratifikácia vstupu Švédska trvať dlhšie, napríklad pre nesúhlas Turecka", odpovedala negatívne viac ako polovica respondentov (53 percent).

Len 28 percent opýtaných uviedlo, že Helsinki by mali počkať na Štokholm a vstúpiť do NATO spoločne.

Prieskum prebiehal od 30. januára do 1. februára na vzorke 1021 Fínov.

Fínska vláda zdôraznila, že prioritou je naďalej vstúpiť do NATO spoločne so Švédskom. Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v pondelok povedal, že Švédsko je najbližším spojencom Fínska „v obrane i v zahraničnej politike".

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v pondelok uviedol, že Turecko môže odobriť členstvo Fínska v NATO ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť. Čavušoglu označil žiadosť Fínska za „menej problematickú", než je žiadosť Švédska.

Obe škandinávske krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo zatiaľ ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí vo februári.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj jej západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Erdogan kritizuje Švédsko za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s PKK a s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas vyzval Klusa stiahnuť súhlas s nomináciou do EDA, Klus argumenty odmieta

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR z mimoparlamentného Hlasu-SD vyzvali Martina Klusa (nezaradený), aby stiahol súhlas s nomináciou na člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Hovorí o korupcii v súvislosti s jeho nomináciou zo strany vlády. Ak Klus súhlas nestiahne, Hlas-SD sa chce obrátiť na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Klus na sociálnej sieti odmietol tvrdenia opozície o korupcii aj o absencii odborných skúseností.

„Všetci dobre vieme, že ide o čistokrvný príklad politickej korupcie, pretože Klus bol ten, ktorý v kľúčových hlasovaniach podržal vládnu koalíciu a bol ten, ktorý hlasoval za septembrový termín predčasných volieb," uviedol poslanec z Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Tvrdí, že Klusovo konanie v parlamente bolo ovplyvnené prísľubom tejto nominácie.

Podľa Šutaja Eštoka vláda rozhodla o Klusovi bez ohľadu na to, že nespĺňa základné profesionálne a kvalifikačné kritériá v rámci vzdelania, odbornosti a praxe.

Klus odmieta argumenty opozície, že nominácia súvisela s podporou dočasne poverenej vlády. Tvrdí, že nominácia je ešte z októbra minulého roka, keď bol podpredsedom SaS. „Len sa z rôznych dôvodov odkladala až doteraz. Nič viac a nič menej," uviedol.

Ozrejmil, že jeho postgraduálne vzdelanie má ekonomický charakter a dodal, že EDA je politická inštitúcia Európskej únie. „Jej nominovaní členovia zastupujúci 27 členských štátov nerobia audit, ale koordinujú stovky profesionálnych audítorov v zmysle ochrany finančných záujmov Únie a jej členských krajín, o čom následne robia komplexné reporty. Preto člen nemusí byť audítor, ale najmä znalý politických a rozhodovacích procesov v EÚ a jej finančných tokov," vysvetlil s tým, že tomuto sa venoval aj na slovenskom rezorte diplomacie. Podčiarkol, že o jeho nominácii napokon rozhodne Európsky parlament a Rada EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Do Nemecka prišlo 70 ukrajinských vojakov na výcvik obsluhy systémov Patriot

Skupina približne 70 ukrajinských vojakov prišla do Nemecka, kde absolvuje výcvik na ovládanie systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorý Berlín prisľúbil Kyjevu na obranu pred ruskými vzdušnými útokmi. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ukrajinskí vojaci pricestovali do Nemecka v utorok na výcvik, ktorý sa začína vo štvrtok, uviedla DPA s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje v Berlíne.

Nemecká vláda po konzultáciách so Spojenými štátmi v januári súhlasila s presunom jednej batérie systému Patriot na Ukrajinu.

Operačné velenie Bundeswehru medzitým v stredu oznámilo, že systémy Patriot z Nemecka, ktoré boli rozmiestnené v Poľsku na ochranu územia tejto členskej krajiny NATO pred prípadnými útokmi, sú už v stave „počiatočnej operačnej pripravenosti".

DPA pripomína, že po tom, čo v novembri raketa zo susednej Ukrajiny zasiahla poľské územie, sa vtedajšia nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová a jej poľský rezortný kolega Mariusz Blaszczak dohodli na rozmiestnení troch batérií Patriotov v Poľsku. Od 16. januára sa v Poľsku nachádzajú aj nemeckí vojaci, ktorí systémy obsluhujú.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci chcú od krajín EÚ dôveryhodnú migračnú a azylovú politiku

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali počas stredajšej rozpravy v Bruseli Európsku úniu, aby zaviedla dôveryhodnú migračnú a azylovú politiku. Informuje o tom spravodajca TASR.

O otázkach migrácie hovorili poslanci s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a so švédskou ministerkou pre záležitosti EÚ Jessikou Roswallovou, ktorá zastupovala švédske predsedníctvo v Rade EÚ. Ide o tému, ktorou sa budúci týždeň na mimoriadnom samite v Bruseli (9.–10.2.) budú zaoberať šéfovia vlád a štátov EÚ.

Roswallová upozornila, že pokiaľ ide o migráciu, budú lídri EÚ klásť dôraz na kontrolu vonkajších hraníc, na spoluprácu s tretími krajinami a na účinnejšiu návratovú politiku pre migrantov a žiadateľov o azyl bez práva na pobyt v EÚ. Švédska ministerka očakáva, že premiéri a prezidenti vyzvú na pokračovanie legislatívnej práce na novom pakte o azyle a migrácii.

Von der Leyenová zdôraznila, že migrácia je celoeurópskou úlohou, ktorá si preto vyžaduje aj celoeurópsku reakciu. Podľa jej názoru by sa malo pokračovať na príprave uvedenej právnej normy s cieľom uzavrieť pakt o azyle a migrácii do jari 2024. Dodala, že treba vypracovať ďalšie opatrenia na posilnenie vonkajších hraníc a na zabezpečenie rýchlejšieho a dôstojného návratu migrantov do krajín ich pôvodu alebo tranzitu. Prioritou EÚ by podľa nej malo byť zlepšenie dobrovoľnej solidarity, riešenie základných príčin migrácie z tretích krajín a zavedenie bezpečných a legálnych ciest do Európy.

Europoslanci sa počas diskusie vyjadrili, že po rokoch bezvýsledných diskusií medzi členskými štátmi chcú vidieť konkrétne výsledky v oblasti migračnej a azylovej politiky.

Viacerí z nich vyzvali na účinnejšiu ochranu hraníc EÚ, a to aj prostredníctvom fyzických bariér, ktoré by mali byť postavené z eurofondov. Zákonodarcovia súhlasia s návrhmi zvýšiť mieru úspešnosti vracania nelegálnych migrantov do ich krajín pôvodu a niektorí navrhli zaviesť spracúvanie žiadostí o azyl pre migrantov na území tretích krajín, mimo EÚ.

Poslanci podporujú aj zlepšenie spolupráce v oblasti migrácie s tretími krajinami, ako aj riešenie základných príčin migrácie. Viacerí upozornili na to, že pátracie a záchranné operácie mimovládnych organizácií na mori by mali mať spoločný kódex, a tiež na to, že ak má byť migračná politika Európskej únie dôveryhodná, musí rešpektovať ľudské práva a spájať zodpovednosť so solidaritou voči utečencom.

Časť zákonodarcov počas rozpravy upozornila na starnutie obyvateľstva v Európe, čo si podľa nich vyžaduje legálny príliv pracovnej sily. Aj preto sa viacero poslancov vyslovilo za otvorenie a uľahčenie legálnych ciest do EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci píšu von der Leyenovej, aby preverila prípad Jozefa Chovanca

Jedenásti slovenskí europoslanci vo štvrtok zaslali list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a komisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi a vyzvali ich, aby sa zaoberali prípadom úmrtia Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. Rozhodnutie tamojšej prokuratúry, že v prípade nebude nikoho stíhať, označujú europoslanci za neprijateľné.

List iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) a podpísali sa podeň aj poslanci Monika Beňová (Smer-SD), Vladimír Bilčík (SPOLU), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá), Robert Hajšel (Smer-SD), Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (OĽaNO), Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), Ivan Štefanec (KDH) a Michal Wiezik (Progresívne Slovensko).

"Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa obraciame na predsedníčku Európskej komisie a komisára pre spravodlivosť, aby sa eurokomisia týmto prípadom zaoberala tak, ako to prisľúbila. Opätovne žiadame, aby tento prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku," vysvetlila Lexmann.

Slovenskí europoslanci okrem iného upozornili, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol spochybnený ďalším súdnym znalcom, ako aj príbuznými obete. Upozornili aj na sporné procesné rozhodnutia vrátane ignorovania svedka zatýkania Chovanca v lietadle.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH) minulý týždeň požiadal Európsky parlament (EP), aby sa týmto prípadom osobitne zaoberal. "Je neuveriteľné, že belgická prokuratúra nechce nikoho stíhať. V minulosti som so znepokojením sledoval pomalý priebeh vyšetrovania a vyvíjal iniciatívu na jeho urýchlenie, teraz so znepokojením sledujem ďalší vývoj a chcem, aby sa tým zaoberal europarlament. Neprístojné správanie sa belgickej polície, vrátane dvíhania ruky v podobe nacistického pozdravu, nemôže ostať nepotrestané," odkázal.

https://standard.sk/117675/chovanec-si-smrt-sposobil-sam-tvrdi-neovereny-posudok-z-belgicka-prokuratura-jeho-unik-vysetruje/

Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín EÚ a politických skupín oficiálne vyzvali eurokomisiu na monitorovanie vyšetrovania tohto prípadu ešte v roku 2020. Správanie sa policajtov voči Chovancovi v cele predbežného zadržania označili za šokujúce a neľudské.

Lexmann na tento prípad upozornila stovky ďalších europoslancov v stredu (1. februára) v pléne EP v Bruseli. "Ako je možné, že v centre EÚ, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu, sa prijme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?" uviedla vo svojom vystúpení.

Jozef Chovanec zomrel 23. februára 2018 po zatknutí belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi a následnom kontroverznom zákroku policajtov v cele predbežného zadržania.

(tasr)

Minúta  |  

Predstavitelia EÚ pred samitom upozorňujú, že k členstvu Ukrajiny v Únii nevedú žiadne skratky

Európska únia (EÚ) upozorňuje pred historickým samitom s Ukrajinou v Kyjeve, že ciele na rýchle pripojenie sa k bloku nie sú reálne. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Na samit, ktorý sa uskutoční v piatok, pricestujú najvyšší predstavitelia Únie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pred samitom prezradil, že jeho krajina si stanovila „ambiciózny cieľ“ pripojiť sa k Únii do dvoch rokov. Skupina členských štátov však varovala, že by bolo potrebné Kyjevu jasne vysvetliť, že toto nebude možné.

Ukrajina vlani získala rekordne rýchlo kandidátsky štatút, čo vtedy prezident Volodymyr Zelenskyj označil za jedinečný a historický moment. I keď je to prvý krok k členstvu, tento proces zvyčajne trvá mnoho rokov a v rade čakateľov momentálne viazne viacero krajín.

Zelenskyj sa pred samitom vyjadril, že to bude týždeň Európskej integrácie a Kyjev očakáva od svojich európskych partnerov rozhodnutia v súlade s dosiahnutým pokrokom napriek ruskej vojne.

V Bruseli však len málo ľudí vidí dvojročný cieľ ako realistický, pričom vyjadrili obavy, že akékoľvek nerealistické sľuby zo strany Únie by mohli neskôr viesť ku sklamaniu. „To Ukrajina nepotrebuje,“ vyjadril sa nemenovaný únijný diplomat. Iný pritom spomenul tlak zo strany krajín ako je napríklad Poľsko, aby proces čo najviac urýchlili.

Návrh vyhlásenia EÚ, ktoré by mali zverejniť po samite, podľa BBC opakuje záväzok, že budúcnosť Ukrajiny je v EÚ a priznáva „pozoruhodné snahy“, ktoré krajina spravila v posledných mesiacoch smerom k splneniu cieľov podopierajúcich jej kandidátsky štatút a uskutočňovanie reforiem. Zdroje však pre BBC prezradili, že časť vyhlásenia museli zmeniť, pretože bola príliš „odvážna“, pričom pred prehnane optimistickým tónom vraj varovali Francúzsko, Nemecko, Taliansko i krajiny Beneluxu.

Záujemcovia o členstvo v Únii musia zosúladiť svoju krajinu s rozsiahlym súborom pravidiel, zákonov a štandardov. Snahy Ukrajiny o reformy všeobecne chvália, no EÚ zatiaľ nezverejnila žiadne oficiálne hodnotenie progresu.

V stredu na Ukrajine uskutočnili ďalšiu sériu protikorupčných razií, pričom úrady zverejnili zábery aj zo zásahu v dome jedného z najbohatších mužov Ihora Kolomojského.

Šmyhaľ na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že Ukrajina plánuje implementovať všetkých sedem odporúčaní Európskej komisie, ktoré zahŕňajú ďalšie opatrenia proti korupcii, sprísnenie zákonov o praní špinavých peňazí a tiež obmedzenie nadmerného vplyvu ukrajinských oligarchov.

Cieľom piatkového samitu je aj ukázať solidaritu s Ukrajinou, zdôrazňujúc historickú povahu takéhoto stretnutia vo vojnovej zóne, a vyslanie politického signálu do Ruska, že podpora Kyjevu nepoľavuje.

Oznámiť by mali zdvojnásobenie výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov na 30-tisíc a tiež 25 miliónov eur na pomoc s odmínovaním oslobodených území.

Nové hodnotenie pokrokov Ukrajiny smerom k členstvu v Únii by mali zverejniť na jar a podrobnejšia správa sa očakáva neskôr v tomto roku.

Budúce ukrajinské členstvo podľa vysokých predstaviteľov EÚ nikto nespochybňuje, no nechcú stanoviť presný časový rámec. „Spravíme to, no neexistujú žiadne skratky,“ povedal jeden z diplomatov.

Podľa webstránky EK na stretnutie s ukrajinskou vládou do Kyjeva spolu s predsedníčkou Ursulou von der Leyen vycestovalo aj ďalších 15 členov kolégia komisárov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.