Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Budaj: Spoluprácu s ŠtB som nikdy nevykonával, klamal som ich. Heger mi vyjadril podporu

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj sľúbil spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), ale nikdy ju nevykonával. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Budaj tak reagoval na medializované informácie o nájdení dokumentu, ktorým podpísal spoluprácu s ŠtB.

Šéf envirorezortu objavenie zväzku víta a zároveň v Česku požiadal o jeho sprístupnenie. Dáva mu to podľa neho možnosť brániť svoju osobu. Pripomína, že išiel proti režimu, bol odpočúvaný a sledovaný ŠtB.

Ján Budaj síce v úvode povedal, že tlačovka bude krátka, napokon ale trvala vyše hodiny, väčšinu času z toho hovoril on sám. Čas zostal iba na tri otázky.

Štátnej bezpečnosti Budaj podľa vlastných slov nikdy nepodľahol. "Sľúbil som eštebákom spoluprácu, aby som ich oklamal, a nikdy som ju nenaplnil," povedal. Zväzok materiálne spochybňovať nechce.

Odstúpiť z postu ministra životného prostredia sa Budaj nechystá. "Ja sa cítim byť teraz ministrom vlády Eduarda Hegera. Ten má plnú právomoc vymeniť ma z akéhokoľvek dôvodu," poznamenal. Zároveň skonštatoval, že pre podozrenie spolupráce s ŠtB vyvodil maximálnu zodpovednosť pred 30 rokmi.

https://standard.sk/314339/na-obranu-jana-budaja/

Opísal príbeh, ako chcel vycestovať na Západ, že si vedel sfalšovať potrebnú povolenku a ŠtB na to nikdy neprišlo. Na Slovensko (do vtedajšieho komunistického Československa) sa ale vrátil, svoje miesto videl tu.

Minister sa bránil dvomi citáciami zo spisu, najmä zo zápisu z 25. septembra 1984, ktorým bola ukončená jeho evidencia. Tvrdí, že to bolo preto, že ŠtB si uvedomila, že jeho spolupráca neprináša výsledky. Na otázku, čo sa nachádza v 9 výpovediach, ktoré mal podľa spisu poskytnúť, odpovedal, že to sám nevie, keďže nič také neurobil: "Samého ma to zaujíma, preto som požiadal o sprístupnenie celého spisu," povedal. Podľa Budaja mohlo ísť o zápisy zo stretnutí, na ktoré bol predvolaný, čím vznikol takzvaný "nútený kontakt", z ktorého si pracovník ŠtB mohol vytvoriť zápis, že spolupracuje. Budaj ale vylúčl, že by na kohokoľvek donášal.

V závere tlačovej besedy dostal otázku, či sa spojil s Gabrielom Levickým, na ktorého mal podľa spisu donášať. "Nevolal som mu, nemám na neho ani kontakt," reagoval.

Budaj si nepamätal na výpoveď, ktorú mal poskytnúť v roku 1990, kde údajne potvrdil pravosť svojich podpisov, dnes hovorí, že predpokladá, že spis je autentický, ale naznačil možnosť manipulácie, keďže "so spismi ŠtB sa tu manipuluje 30 rokov".

Ostro skritizoval Roberta Fica za jeho komentáre, keďže bol počas komunistického režimu členom strany, a vyhlásil, že Heger mu dôveruje a podporil ho.

(fed, tasr)

Minúta  |  

Bank of England zvýšila úrokové sadzby desiatykrát po sebe

Britská centrálna banka (Bank of England, BoE) vo štvrtok opäť zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, už desiatykrát v rade, v rámci boja s vysokou infláciou. Informujú o tom správy AP a AFP.

Výbor pre menovú politiku BoE väčšinou hlasov (v pomere 7:2) rozhodol o zvýšení úrokových sadzieb o 50 bázických bodov na štyri percentá. Náklady na pôžičky tak dosiahli najvyššiu úroveň od konca roka 2008.

BoE sa snaží skrotiť dvojcifernú infláciu, ktorá vyvolala krízu životných nákladov a obavy z recesie.
Ekonómovia naznačili, že to bolo možno posledné veľké zvýšenie úrokových sadzieb BoE, keďže inflácia sa začína spomaľovať.

To, do akej miery sa inflačné tlaky zmiernia, bude závisieť od vývoja ekonomiky vrátane vplyvu doterajšieho výrazného rastu úrokových sadzieb, uviedla banka vo vyhlásení. Podľa BoE už inflácia pravdepodobne dosiahla vrchol, čo naznačuje, že by mohla čoskoro začať zmierňovať tempo zdvíhania úrokov.

Miera inflácie v Spojenom kráľovstve klesla v decembri na 10,5 percenta z októbrového maxima 11,1 percenta. Stále je však dvojciferná a vyššia než v USA a eurozóne.

Inflácia prudko vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu. To spustilo vlnu štrajkov v Spojenom kráľovstve.
Medzinárodný menový fond tento týždeň zhoršil svoju prognózu pre Spojené kráľovstvo a uviedol, že jeho hrubý domáci produkt (HDP) sa v roku 2023 pravdepodobne zníži o 0,6 percenta namiesto nárastu o 0,3 percenta v predchádzajúcom odhade.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský prezident: Ak to bude potrebné, postavíme železnú oponu

Poľský prezident Andrzej Duda je pripravený postaviť novú železnú oponu, ak sa za východnou hranicou bude musieť vysporadúvať s agresívnym štátom. Vyhlásil to vo štvrtok v Rige, kde s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom rokoval najmä o bezpečnostných otázkach. Informovala o tom agentúra PAP.

Duda zároveň zdôraznil, že Poľsko vynaloží všetko úsilie na to, aby v Európe nevypukla regionálna vojna.

Podotkol, že Poľsko na odradenie od agresie posilňuje svoj vojenský potenciál a zvyšuje svoje výdavky na obranu. Spresnil, že nedávno prekročili dve percentá HDP a v roku 2023 to bude pravdepodobne na úrovni štyroch percent.

Ocenil, že poľská verejnosť tieto kroky vedenia štátu pochopila, pričom uviedol, že "Poliaci nechcú mať u seba doma ruský svet".

Zároveň vyjadril presvedčenie, že aj vďaka tomu, že Poľsko je súčasťou aliancie NATO, dokáže odolať všetkým snahám "zotročiť nás a vnútiť nám cudziu moc."

Duda vo svojom príhovore zdôraznil, že invázia ruskej armády na územie Ukrajiny, ku ktorej došlo pred necelým rokom, viedla k rozhodujúcej zmene vnímania sveta mnohými ľuďmi, predovšetkým z hľadiska bezpečnosti a budúcnosti.

Vyhlásil, že pobaltské štáty, ktoré majú podobné historické skúsenosti s ruskou hegemóniou ako Poľsko v minulom storočí, varovali svet, že pád komunizmu v Rusku a rozpad Sovietskeho zväzu neznamená, "že Rusko so svojou tradičnou veľkoruskou mentalitou zmizlo z povrchu zemského, že odišlo a už sa nikdy neobnoví".

Podľa Dudu "sme v skutočnosti svedkami jeho vzkriesenia, výbuchu ruského imperiálneho komplexu, ktorý vyústil do agresie voči našej časti Európy."

Duda si podľa svojich slov myslí, že ruské vedenie na čele s prezidentom Vladimirom Putinom sa snaží obnoviť vplyv cárskeho impéria.

Vo svojom prejave Duda tiež poznamenal, že Rusko svojím konaním v poslednom čase ukázalo zvyšku sveta, že "všetky rozprávky o konci dejín a príbehy o tom, že v Európe raz a navždy zavládne mier a pokoj, boli absolútne nesplniteľným snom".

Pripomenul, že Poľsko a Lotyšsko sa postavili proti ruskej invázii na Ukrajinu, a ubezpečil, že sú pripravené urobiť všetko pre to, aby sa konflikt nedostal aj na ich územie.

"Sme proti vojne, urobíme všetko pre to, aby v našich krajinách nebola vojna," povedal Duda.

Prezidenti Lotyšska a Poľska sa v Rige zúčastnili na stretnutí expertov venovanom aktuálnym bezpečnostným výzvam, dodala agentúra PAP.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia prijala prísne limity rezíduí pre pesticídy na ochranu opeľovačov

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že prijala nové pravidlá pre sprísnenie limitov rezíduí pre pesticídy na ochranu opeľovačov v krajinách EÚ.

Nové pravidlá po ich zavedení znížia maximálne hladiny rezíduí (MRL) dvoch pesticídov v potravinách. Hodnotenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukázali, že dve chemikálie, patriace do skupiny neonikotinoidných pesticídov, klotianidín a tiametoxám, predstavujú vysoké riziko pre včely a prispievajú ku globálnemu poklesu opeľovačov.

Z tohto dôvodu bolo ich vonkajšie používanie v EÚ zakázané už v roku 2018. Nové pravidlá znížia existujúce MRL pre tieto látky na najnižšiu úroveň, ktorú je možné merať pomocou najnovších technológií. Budú sa vzťahovať na všetky produkty vyrobené v EÚ, ale aj na dovážané potraviny a krmivá.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová v správe pre médiá uviedla, že pokiaľ ide o používanie a riziko pesticídov, EÚ vždy mala jasno v tom, že treba chrániť zdravie občanov a životné prostredie.

"Nové opatrenia, ktoré ovplyvňujú aj dovážané potraviny, vychádzajú z nášho rozhodnutia z roku 2018 zakázať vonkajšie používanie dvoch neonikotinoidov v rámci EÚ. Po prvýkrát sa znížia maximálne hladiny rezíduí pesticídov, aby sa riešil úbytok opeľovačov a chránilo sa naše životné prostredie," vysvetlila komisárka. Spresnila, že EK týmto rozhodnutím zostáva pevná pri plnení záväzkov daných v rámci Európskej zelenej dohody a stratégie Z farmy na stôl, ktorých cieľom je smerovať k udržateľným potravinovým systémom a chrániť opeľovače.

Nové opatrenia sa budú vzťahovať na dovážané výrobky od roku 2026. Tretím krajinám to poskytne čas, aby sa pripravili na splnenie nových pravidiel EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Európy spustila akčný plán na podporu bieloruských demokratických síl

Generálna tajomníčka Rady Európy (RE) Marija Pejčinovičová Buričová oznámila spustenie 15-bodového akčného plánu zameraného na podporu predstaviteľov bieloruskej občianskej spoločnosti a demokracie smerujúcich k budúcemu slobodnému a demokratickému Bielorusku. Informuje o tom spravodajca TASR.

Zoznam opatrení v rámci akčného plánu bol vyvinutý v rámci Kontaktnej skupiny Rady Európy pre Bielorusko. Zahŕňa 15 konkrétnych aktivít vrátane školenia o ľudských právach, pracovných seminárov o Európskom dohovore o ľudských právach a študijných návštev s cieľom priviesť bieloruských právnikov do sídla Rady Európy v Štrasburgu.

Medzi ďalšie akcie patrí zvyšovanie informovanosti o kľúčových otázkach vrátane zrušenia trestu smrti, nediskriminácie, rodovej rovnosti a boja proti násiliu páchanému na ženách. Na marec Rada Európy naplánovala aj pracovný seminár pre bieloruských novinárov pôsobiacich v exile.

„Opatrenia, na ktorých sme sa dohodli v Kontaktnej skupine Rady Európy pre Bielorusko pre rok 2023, predstavujú najhmatateľnejšiu a najzmysluplnejšiu pomoc a som hrdá, že naša organizácia zohráva priekopnícku úlohu pri podpore demokratického Bieloruska," uviedla Pejčinovičová Buričová po tom, ako v stredu uvedený akčný plán predložila Výboru ministrov Rady Európy, rozhodujúcemu orgánu tejto inštitúcie. Výbor ministrov tvoria ministri zahraničných vecí jednotlivých členských štátov alebo ich stáli diplomatickí zástupcovia v Štrasburgu.

Tretie stretnutie Kontaktnej skupiny Rady Európy pre Bielorusko sa uskutoční v júni.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: EÚ vycvičí ďalších 15-tisíc ukrajinských vojakov

Európska únia poskytne výcvik ďalším 15-tisíc ukrajinským vojakom. Celkovo ich tak Asistenčná misia Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM) vycvičí 30-tisíc. Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom to oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR.

Borrell na sociálnej sieti Twitter takisto napísal, že EÚ poskytne Ukrajine 25 miliónov eur na odmínovanie.

„Ochrana civilistov a ich živobytia je prioritou," vyhlásil vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.