Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov

Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku. Rada guvernérov zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií tak s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na 3,00 percenta, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 percenta a depozitná sadzba na 2,50 percenta.

Rada guvernérov tiež uviedla, že bude "rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa".

Rad guvernérov tiež rozhodla o znižovaní objemu cenných papierov, ktoré EC získala v rámci programu nákupu cenných papierov (APP). V súlade decembrovým oznámením sa portfólio APP bude od začiatku marca do konca júna 2023 znižovať v priemere o 15 miliárd eur mesačne a následné tempo jeho redukcie sa bude určovať priebežne.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina vrátila do prevádzky opravené energetické jednotky zničené ostreľovaním

Ukrajina opravila a opätovne uviedla do prevádzky niekoľko energetických jednotiek tepelných elektrární, ktoré sa poškodili počas ruských raketových útokov. Podľa štvrtkového vyhlásenia ukrajinského ministerstva energetiky to zmierni výpadky elektriny v krajine. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili, že na veľkých častiach územia štátu sa vyskytli výpadky prúdu a mnohí ľudia boli od elektriny úplne odrezaní. Podľa oficiálnych údajov útoky poškodili približne 40 percent ukrajinskej energetickej siete.

"Očakávaný deficit bude počas večerných hodín (keď elektrinu využíva najviac obyvateľov) dosahovať približne 19 percent z dopytu," napísalo ministerstvo energetiky na sociálnej sieti Telegram. Dodalo, že na konci januára výpadky dosahovali až 25 percent.

"Najzávažnejšie výpadky elektriny spôsobili boje v (administratívnych) oblastiach Doneckej, Chersonskej a Charkovskej," uviedlo ministerstvo, podľa ktorého by problematickú situáciu mohlo zmierniť aj teplejšie počasie.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v samostatnom vyhlásení uviedla, že ukrajinské elektrárne boli dovedna trinásťkrát terčom ruského ostreľovania a pňtnásťkrátkrát útokov dronov. Okrem toho je pod kontrolou ruských jednotiek viac než desať gigawattov elektrickej kapacity. Tie na začiatku invázie obsadili aj najväčšiu európsku atómovú elektráreň pri meste Záporožie.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová: EÚ chce do 24. februára prijať desiaty balík sankcií voči Rusku

Európska únia plánuje uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií, ktorý má byť prijatý do 24. februára, keď si svet pripomenie už rok trvajúcu vojenskú ofenzívu ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Vo štvrtok to počas návštevy Kyjeva oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje agentúra AFP.

"Spoločne s našimi partnermi v skupine G7 zavedieme dodatočný cenový strop na ruské ropné produkty a do 24. februára - presne rok od začiatku invázie – sa pousilujeme zaviesť desiaty balík sankcií," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rýchlosť prijímania sankčných opatrení Európskej únie voči Ruskej federácii sa podľa Zelenského mierne spomalila, analyzuje stanica Sky News. Ukrajinský líder preto apeloval na euroblok, aby v tejto veci prijal ráznejšie kroky.

Existujúce sankcie podľa slov šéfky euirokomisie "nahlodávajú" ruskú ekonomiku a "vracajú ju o jednu generáciu dozadu". Iba existujúci cenový strop ropy stojí Moskvu každý deň podľa odhadov okolo 160 miliónov eur, priblížila.

Von der Leyenová ocenila snahu Ukrajiny vykoreniť korupciu v krajine. "Teší ma, keď vidím, že vaše protikorupčné orgány sú v pohotovosti a pri odhaľovaní prípadov korupcie efektívne," uviedla. Vyzdvihla tiež, že Ukrajina reagovala rýchlo aj na politickej úrovni s cieľom zaistiť, aby "boj proti korupcii prinášal hmatateľné výsledky a naďalej sa zintenzívňoval".

Vo štvrtok sa predstavitelia EK v Kyjeve stretnú s ukrajinskou vládou. V piatok ich čaká summit EÚ – Ukrajina, v rámci ktorého sa von der Leyenová aj šéf Európskej rady Charles Michel stretnú s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Na summite budú podľa televízie Sky News diskutovať o množstve tém, ako sú poskytnutie ďalších zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoc Kyjevu s opravou energetickej infraštruktúry či uvalenie nových sankcií na Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Budaj: Spoluprácu s ŠtB som nikdy nevykonával, klamal som ich. Heger mi vyjadril podporu

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj sľúbil spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), ale nikdy ju nevykonával. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Budaj tak reagoval na medializované informácie o nájdení dokumentu, ktorým podpísal spoluprácu s ŠtB.

Šéf envirorezortu objavenie zväzku víta a zároveň v Česku požiadal o jeho sprístupnenie. Dáva mu to podľa neho možnosť brániť svoju osobu. Pripomína, že išiel proti režimu, bol odpočúvaný a sledovaný ŠtB.

Ján Budaj síce v úvode povedal, že tlačovka bude krátka, napokon ale trvala vyše hodiny, väčšinu času z toho hovoril on sám. Čas zostal iba na tri otázky.

Štátnej bezpečnosti Budaj podľa vlastných slov nikdy nepodľahol. "Sľúbil som eštebákom spoluprácu, aby som ich oklamal, a nikdy som ju nenaplnil," povedal. Zväzok materiálne spochybňovať nechce.

Odstúpiť z postu ministra životného prostredia sa Budaj nechystá. "Ja sa cítim byť teraz ministrom vlády Eduarda Hegera. Ten má plnú právomoc vymeniť ma z akéhokoľvek dôvodu," poznamenal. Zároveň skonštatoval, že pre podozrenie spolupráce s ŠtB vyvodil maximálnu zodpovednosť pred 30 rokmi.

https://standard.sk/314339/na-obranu-jana-budaja/

Opísal príbeh, ako chcel vycestovať na Západ, že si vedel sfalšovať potrebnú povolenku a ŠtB na to nikdy neprišlo. Na Slovensko (do vtedajšieho komunistického Československa) sa ale vrátil, svoje miesto videl tu.

Minister sa bránil dvomi citáciami zo spisu, najmä zo zápisu z 25. septembra 1984, ktorým bola ukončená jeho evidencia. Tvrdí, že to bolo preto, že ŠtB si uvedomila, že jeho spolupráca neprináša výsledky. Na otázku, čo sa nachádza v 9 výpovediach, ktoré mal podľa spisu poskytnúť, odpovedal, že to sám nevie, keďže nič také neurobil: "Samého ma to zaujíma, preto som požiadal o sprístupnenie celého spisu," povedal. Podľa Budaja mohlo ísť o zápisy zo stretnutí, na ktoré bol predvolaný, čím vznikol takzvaný "nútený kontakt", z ktorého si pracovník ŠtB mohol vytvoriť zápis, že spolupracuje. Budaj ale vylúčl, že by na kohokoľvek donášal.

V závere tlačovej besedy dostal otázku, či sa spojil s Gabrielom Levickým, na ktorého mal podľa spisu donášať. "Nevolal som mu, nemám na neho ani kontakt," reagoval.

Budaj si nepamätal na výpoveď, ktorú mal poskytnúť v roku 1990, kde údajne potvrdil pravosť svojich podpisov, dnes hovorí, že predpokladá, že spis je autentický, ale naznačil možnosť manipulácie, keďže "so spismi ŠtB sa tu manipuluje 30 rokov".

Ostro skritizoval Roberta Fica za jeho komentáre, keďže bol počas komunistického režimu členom strany, a vyhlásil, že Heger mu dôveruje a podporil ho.

(fed, tasr)

Minúta  |  

Bank of England zvýšila úrokové sadzby desiatykrát po sebe

Britská centrálna banka (Bank of England, BoE) vo štvrtok opäť zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, už desiatykrát v rade, v rámci boja s vysokou infláciou. Informujú o tom správy AP a AFP.

Výbor pre menovú politiku BoE väčšinou hlasov (v pomere 7:2) rozhodol o zvýšení úrokových sadzieb o 50 bázických bodov na štyri percentá. Náklady na pôžičky tak dosiahli najvyššiu úroveň od konca roka 2008.

BoE sa snaží skrotiť dvojcifernú infláciu, ktorá vyvolala krízu životných nákladov a obavy z recesie.
Ekonómovia naznačili, že to bolo možno posledné veľké zvýšenie úrokových sadzieb BoE, keďže inflácia sa začína spomaľovať.

To, do akej miery sa inflačné tlaky zmiernia, bude závisieť od vývoja ekonomiky vrátane vplyvu doterajšieho výrazného rastu úrokových sadzieb, uviedla banka vo vyhlásení. Podľa BoE už inflácia pravdepodobne dosiahla vrchol, čo naznačuje, že by mohla čoskoro začať zmierňovať tempo zdvíhania úrokov.

Miera inflácie v Spojenom kráľovstve klesla v decembri na 10,5 percenta z októbrového maxima 11,1 percenta. Stále je však dvojciferná a vyššia než v USA a eurozóne.

Inflácia prudko vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu. To spustilo vlnu štrajkov v Spojenom kráľovstve.
Medzinárodný menový fond tento týždeň zhoršil svoju prognózu pre Spojené kráľovstvo a uviedol, že jeho hrubý domáci produkt (HDP) sa v roku 2023 pravdepodobne zníži o 0,6 percenta namiesto nárastu o 0,3 percenta v predchádzajúcom odhade.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský prezident: Ak to bude potrebné, postavíme železnú oponu

Poľský prezident Andrzej Duda je pripravený postaviť novú železnú oponu, ak sa za východnou hranicou bude musieť vysporadúvať s agresívnym štátom. Vyhlásil to vo štvrtok v Rige, kde s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom rokoval najmä o bezpečnostných otázkach. Informovala o tom agentúra PAP.

Duda zároveň zdôraznil, že Poľsko vynaloží všetko úsilie na to, aby v Európe nevypukla regionálna vojna.

Podotkol, že Poľsko na odradenie od agresie posilňuje svoj vojenský potenciál a zvyšuje svoje výdavky na obranu. Spresnil, že nedávno prekročili dve percentá HDP a v roku 2023 to bude pravdepodobne na úrovni štyroch percent.

Ocenil, že poľská verejnosť tieto kroky vedenia štátu pochopila, pričom uviedol, že "Poliaci nechcú mať u seba doma ruský svet".

Zároveň vyjadril presvedčenie, že aj vďaka tomu, že Poľsko je súčasťou aliancie NATO, dokáže odolať všetkým snahám "zotročiť nás a vnútiť nám cudziu moc."

Duda vo svojom príhovore zdôraznil, že invázia ruskej armády na územie Ukrajiny, ku ktorej došlo pred necelým rokom, viedla k rozhodujúcej zmene vnímania sveta mnohými ľuďmi, predovšetkým z hľadiska bezpečnosti a budúcnosti.

Vyhlásil, že pobaltské štáty, ktoré majú podobné historické skúsenosti s ruskou hegemóniou ako Poľsko v minulom storočí, varovali svet, že pád komunizmu v Rusku a rozpad Sovietskeho zväzu neznamená, "že Rusko so svojou tradičnou veľkoruskou mentalitou zmizlo z povrchu zemského, že odišlo a už sa nikdy neobnoví".

Podľa Dudu "sme v skutočnosti svedkami jeho vzkriesenia, výbuchu ruského imperiálneho komplexu, ktorý vyústil do agresie voči našej časti Európy."

Duda si podľa svojich slov myslí, že ruské vedenie na čele s prezidentom Vladimirom Putinom sa snaží obnoviť vplyv cárskeho impéria.

Vo svojom prejave Duda tiež poznamenal, že Rusko svojím konaním v poslednom čase ukázalo zvyšku sveta, že "všetky rozprávky o konci dejín a príbehy o tom, že v Európe raz a navždy zavládne mier a pokoj, boli absolútne nesplniteľným snom".

Pripomenul, že Poľsko a Lotyšsko sa postavili proti ruskej invázii na Ukrajinu, a ubezpečil, že sú pripravené urobiť všetko pre to, aby sa konflikt nedostal aj na ich územie.

"Sme proti vojne, urobíme všetko pre to, aby v našich krajinách nebola vojna," povedal Duda.

Prezidenti Lotyšska a Poľska sa v Rige zúčastnili na stretnutí expertov venovanom aktuálnym bezpečnostným výzvam, dodala agentúra PAP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.