Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko bude cvičiť ukrajinských vojakov v Poľsku, pošle tam 150 inštruktorov

Francúzsko pošle do Poľska 150 inštruktorov, ktorí budú trénovať ukrajinských vojakov v rámci misie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, oznámilo vo štvrtok poľské ministerstvo zahraničných vecí. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

EÚ zriadila Asistenčnú misiu Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM Ukrajina) v októbri 2022 a ako prvý cieľ si stanovila vycvičiť 15-tisíc vojakov v členských štátoch EÚ. Misii velí francúzsky viceadmirál Hervé Bléjean. Jedno z dvoch operačných veliteľstiev sa nachádza v meste Zagaň na západe Poľska a druhé v Nemecku.

"V rámci EUMAM Ukrajina pošle Francúzsko 150 vojakov do Poľska. Pod dohľadom operačného velenia umiestneného v Poľsku budú cvičiť Ukrajincov," napísal vo štvrtok na Twitteri hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.

(tasr, min)

Minúta  |  

Eurokomisia v Kyjeve prisľúbila všestrannú pomoc pri obnove Ukrajiny

Štvrtkové pracovné stretnutie Európskej komisie (EK) s ukrajinskou vládou v Kyjeve vyslalo jasný signál o záväzkoch EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné. Poskytne jej tiež nový balík pomoci v hodnote 450 miliónov eur na rok 2023. V Kyjeve to potvrdila šéfka EK Ursula von der Leyenová, informuje spravodajca TASR.

Von der Leyenová pricestovala do Kyjeva v sprievode 15 eurokomisárov na prvé stretnutie s ukrajinskou vládou. Rokovanie, ktoré hostil ukrajinský premiér Denys Šmyhal, sa uskutočnilo deň pred summitom EÚ - Ukrajina.

EÚ poskytla Ukrajine od začiatku vojny okolo 50 miliárd eur. EK tiež pracuje na uvoľnení jednej miliardy eur na rýchle oživenie ukrajinskej ekonomiky.

"Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. A budeme pokračovať v uvaľovaní sankcií na Rusko, kým neprestane s agresiou. Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že Európa pomôže s obnovou a vybudovaním odolnejšej krajiny, ktorá vykročila k členstvu v EÚ," vyhlásila Von der Leyenová.

Z nového finančného balíka pôjde 145 miliónov na humanitárnu pomoc a 305 miliónov na obnovu infraštruktúry, zvýšenie odolnosti Ukrajiny a podporu reforiem. Rozšíri sa tiež energetická spolupráca s cieľom znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív, najmä ruského plynu.

Ukrajina sa v roku 2023 stane súčasťou Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Uľahčil dodávku dodatočných 2400 generátorov elektriny, okrem pôvodných 3000 od začiatku vojny. Pomoc ponúka aj Fond na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý zozbieral vyše 157,5 milióna eur pre energetický sektor.

EK prisľúbila Ukrajine prehĺbenie komplexnej dohody o voľnom obchode a zlepšenie prístupu na jednotný trh EÚ aj v podobe alternatívnych trás pre vývoz a pozastavenia dovozných ciel na ukrajinský tovar. Zároveň umožní Ukrajine účasť na iniciatívach ako Erasmus, Enterprise Europe Network či ďalších.

(tasr, min)

Minúta  |  

Skrátiť volebné obdobie by sa mohlo dať aj referendom, navrhujú Hlinka a Pčolinský

Skrátiť volebné obdobie by sa mohlo dať aj referendom. Predpokladá to návrh novely Ústavy SR z dielne poslancov Sme rodina Jozefa Hlinku a Petra Pčolinského. Návrh poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. Okrem toho návrh obsahuje aj možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením poslancov.

"Navrhovaná právna úprava má umožniť voličom prostredníctvom referenda vyjadriť svoju vôľu a vysloviť sa za predčasné ukončenie pôsobenia Národnej rady SR," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe.

Návrh ústavného zákona zároveň aj Národnej rade SR umožňuje rozhodnúť o skrátení svojho volebného obdobia, a to formou schválenia uznesenia o jeho skrátení. Takáto úprava už platí po tom, ako koncom januára poslanci prijali podobnú novelu.

Pčolinský takisto navrhuje, aby bol na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia NR SR potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

"V prípade, ak by sa platným výsledkom referenda rozhodlo o skrátení volebného obdobia, alebo ak by Národná rada SR prijala uznesenie o skrátení svojho volebného obdobia, navrhuje sa, aby jej volebné obdobie skončilo dňom konania volieb do Národnej rady SR," vysvetlili poslanci.

Predseda NR SR by bol povinný vyhlásiť parlamentné voľby do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov SR, respektíve do siedmich dní od prijatia uznesenia o skrátení volebného obdobia NR SR. Nová legislatíva by bola v prípade definitívneho schválenia účinná dňom vyhlásenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rozvoj zbrojárskeho priemyslu v Maďarsku sa nesmie spomaliť, vyhlásil Orbán

Rozhodnutie spustiť program rozvoja maďarského zbrojárskeho priemyslu bolo dobrým rozhodnutím. Zrejmé to je najmä v terajšom čase hrozieb a vojny na Ukrajine.

Podľa agentúry MTI to zaznelo vo štvrtok v Budapešti na schôdzke maďarského premiéra Viktora Orbána s generálnym riaditeľom nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall Arminom Pappergerom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Obrana Maďarska je naším najdôležitejším cieľom, preto sa rozvoj maďarskej národnej obrany a vojenského priemyslu napriek európskej sankčnej kríze nemôže spomaliť. Takto bude nerušene pokračovať spolupráca medzi Rheinmetallom a Maďarskom," citovala MTI premiéra.

Vlaňajší rok, ktorý bol podľa slov Orbán najťažším rokom za uplynulé tri desaťročia, podalo maďarské hospodárstvo i priemysel mimoriadny výkon. Na rokovaní bol prítomný aj maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko opäť ohrozujú nemecké tanky ako počas druhej svetovej vojny, uviedol Putin

Nemecké tanky ohrozujú Rusko rovnako ako počas druhej svetovej vojny. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin a zároveň varoval, že Moskva je pripravené reagovať na agresiu Západu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Šéf Kremľa vystúpil na podujatí venovanom 80. výročiu víťazstva sovietskej armády nad nacistickými silami v bitke o Stalingrad. V prejave poukázal aj na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas druhej svetovej vojny a konfliktom na Ukrajine.

"Nanešťastie opäť vidíme ako nacistická ideológia vo svojej modernej podobe a manifestácii opäť priamo ohrozuje bezpečnosť našej krajiny," cituje Putina agentúra Reuters. "Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Opäť nás ohrozujú nemecké tanky Leopard… Znova a znova sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu," pokračoval Putin.

"K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať… Moderná vojna s Rusko bude celkom iná," varoval ruský prezident.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári sa Putin opakovane vyhrážal použitím jadrových zbraní proti Západu v prípade eskalácie konfliktu, píše AFP. "Pripravenosť ísť až na koniec, spraviť aj nemožné pre svoju vlasť, pre pravdu je v krvi a povahe nášho mnohonárodnostného ľudu," uviedol šéf Kremľa.

Putin počas spomienkových osláv položil veniec k večnému ohňu pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády v bitke o Stalingrad - dnes Volgograd. Centrálnym prvkom pamätníka na Mamajovej mohyle je 85 metrov vysoká socha "Matka Vlasť". Socha ženy s mečom v ruke stojí v póze, akoby volala národ do boja. Ide o najvyššiu sochu v Európe, píše AP.

Bitka o Stalingrad na prelome rokov 1942-1943 trvala šesť mesiacov. V jej dôsledku sa väčšina budov v meste zmenila na ruiny a o život prišiel viac ako milión vojakov a civilistov. Víťazstvo sovietskej Červenej armády znamenal zvrat v priebehu druhej svetovej vojny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čína vybuduje na Antarktíde pozemné stanice za účelom monitorovania oceánov

Čína vybuduje pozemné stanice na Antarktíde, aby podporila svoju sieť satelitov na monitorovanie oceánov, uviedli vo štvrtok tamojšie štátne médiá. TASR správu prevzala zo štvrtkového servisu tlačovej agentúry Reuters.

Globálna sieť čínskych pozemných staníc na podporu rastúceho počtu satelitov vyvolala obavy niektorých krajín, že tento systém by sa mohol využívať aj na špionáž, čo však Čína odmieta.

V roku 2020 švédska štátna vesmírna spoločnosť, ktorá poskytla pozemné stanice pre komunikáciu s čínskymi kozmickými loďami a prenos údajov, odmietla obnoviť zmluvy s Čínou alebo prijať nové čínske obchody kvôli "zmenám" v geopolitike.        

Stanice na výskumnej základni Čung-šan, jednej z dvoch stálych čínskych výskumných staníc na Antarktíde, postaví spoločnosť China Aerospace Science and Technology Group, ktorá vyhrala výberové konanie s ponukou 6,5 milióna dolárov.

Projekt je súčasťou širších iniciatív zameraných na budovanie čínskeho námorného hospodárstva a premenu Číny na námornú veľmoc. Pozemná stanica postavená Čínou v argentínskej Patagónii vyvolala obavy o jej účel napriek uisteniam, že pôjde o mierové pozorovanie vesmíru a misie kozmických lodí.

Zakotvenie čínskej vojenskej prieskumnej lode, ktorá podľa analytikov monitoruje vypúšťanie satelitov, rakiet a striel, v prístave Hambantota na Srí Lanke vyvolalo hlasný odpor susednej Indie, ktorá sa obáva možnej špionáže.

Čína vlani v októbri vypustila posledný z troch modulov svojej vesmírnej stanice, ktorá sa po Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) pod vedením NASA stala druhou trvalo obývanou stanicou na nízkej obežnej dráhe Zeme.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.