Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počasie komplikuje dopravu, Donovaly uzavreli pre autá nad 10 metrov dĺžky

Počasie komplikuje dopravu na slovenských cestách. Horský priechod (HP) Donovaly pre silnú poľadovicu uzavreli pre autá nad desať metrov dĺžky. Informuje o tom Slovenská správa ciest na webe zjazdnost.sk.

Pre všetku dopravu je pre skrížený kamión uzavretý úsek HP Kremnické Bane - cesta I/65. Z dôvodu silného vetra a tvorby závejov uzavreli aj cesty III/3061 Štrba - Šuňava a III/3063 Lučivná. Vozidlá nad 12 metrov neprejdú ani cez HP Príslop, obchádzka vedie cez Tvrdošín.

SSC vodičov varuje pred tvorbou snehových jazykov na cestách III. triedy v okrese Námestovo, tvoriť sa môžu aj na HP Donovaly, HP Besník a na cestách v oblasti Liptovského Hrádku. Pre silné sneženie je znížená dohľadnosť do 100 metrov v lokalitách Svrčinovec a Čierne-Polesie.

Zelená vlna RTVS informuje aj o silnom snežení na HP Čertovica, úsek je podľa nej ťažko zjazdný. Zasnežená a ťažko zjazdná cesta má byť aj na diaľnici D1 medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. V oblasti Štrby cestári upozorňujú na nárazový vietor.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina teraz nepotrebuje stíhačky, musí posilniť pozemné jednotky, myslí si Wallace

Britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok nevylúčil, že by Británia mohla Ukrajine poslať stíhačky. Ukrajina to však podľa neho teraz nepotrebuje, pričom upozornil, že výcvik ukrajinských pilotov na použitie stíhačiek by trval celé mesiace. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"V tomto ohavnom konflikte neexistuje čarovný prútik," uviedol Wallace na tlačovej konferencii v prístavnom meste Portsmouth na juhu Anglicka po stretnutí britských a austrálskych ministrov obrany a zahraničných vecí.

Po januárovom prísľube západných krajín o dodávkach tankov Ukrajine sa začalo diskutovať o tom, či Británia a iné krajiny NATO zvážia aj požiadavku Kyjeva získať bojové lietadlá.

Wallace túto možnosť nevylúčil, no uviedol, že Ukrajina potrebuje v súčasnosti posilniť predovšetkým pozemné jednotky. Ruskú taktiku prirovnal k tej z prvej svetovej vojny, keď sa na prelomenie obrany používala mnohopočetná pechota. Minister takúto taktiku označil ako "útoky vlnami ľudí".

"Ukrajinci musia byť schopní vytvárať vojenské formácie na zemi, aby mohli použiť viacero druhov zbraní a zatlačili tak späť ruskú armádu. Pretože tak porazíte útoky vlnami ľudí, ku ktorým sa Rusi v súčasnosti musia uchýliť," uviedol britský minister obrany. Poukázal na to, že v dôsledku tejto taktiky má ruská armáda veľké straty na životoch.

Ešte skôr v štvrtok pritom hovorca britského premiéra Rishiho Sunaka uviedol, že najrýchlejší výcvik pilota na britských stíhačkách trvá 35 mesiacov. "Ak by sme aj zajtra ráno oznámili, že ich posadíme do rýchlych stíhačiek, trvalo by to mesiace," povedal Wallace. Zopakoval tak svoje vyjadrenie zo stredy, keď povedal, že Británia sa ešte "pevne nerozhodla", či pošle Ukrajine stíhačky, no nemyslí si, že je to v súčasnosti správny prístup.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko využije svoj plný potenciál proti západným dodávkam zbraní, vyhlásil Kremeľ

Rusko má vojenské prostriedky na to, aby dokázalo čeliť západným dodávkam zbraní na Ukrajinu, a bude reagovať na každú zbraň, ktorú použije Kyjev. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Keďže sa objavujú nové zbrane, ktoré dodáva kolektívny Západ, Rusko na odpoveď využije svoj plný potenciál," uviedol Peskov pre ruské médiá.

Hovorca podľa denníka The Guardian takto reagoval na štvrtkový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten počas osláv víťazstva sovietskej armády v bitke o Stalingrad povedal, že moderná vojna proti Rusku bude v súčasnosti celkom iná.

"K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať," vyhlásil šéf Kremľa.

Západné krajiny prisľúbili nedávno Ukrajine, že jej dodajú moderné tanky, aby dokázala bojovať proti ruskej armáde. Kyjev teraz od západných spojencov žiada rakety s dlhým doletom a bojové stíhačky, pripomína AFP.

(tasr, min)

Minúta  |  

Francúzsko bude cvičiť ukrajinských vojakov v Poľsku, pošle tam 150 inštruktorov

Francúzsko pošle do Poľska 150 inštruktorov, ktorí budú trénovať ukrajinských vojakov v rámci misie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, oznámilo vo štvrtok poľské ministerstvo zahraničných vecí. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

EÚ zriadila Asistenčnú misiu Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM Ukrajina) v októbri 2022 a ako prvý cieľ si stanovila vycvičiť 15-tisíc vojakov v členských štátoch EÚ. Misii velí francúzsky viceadmirál Hervé Bléjean. Jedno z dvoch operačných veliteľstiev sa nachádza v meste Zagaň na západe Poľska a druhé v Nemecku.

"V rámci EUMAM Ukrajina pošle Francúzsko 150 vojakov do Poľska. Pod dohľadom operačného velenia umiestneného v Poľsku budú cvičiť Ukrajincov," napísal vo štvrtok na Twitteri hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.

(tasr, min)

Minúta  |  

Eurokomisia v Kyjeve prisľúbila všestrannú pomoc pri obnove Ukrajiny

Štvrtkové pracovné stretnutie Európskej komisie (EK) s ukrajinskou vládou v Kyjeve vyslalo jasný signál o záväzkoch EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné. Poskytne jej tiež nový balík pomoci v hodnote 450 miliónov eur na rok 2023. V Kyjeve to potvrdila šéfka EK Ursula von der Leyenová, informuje spravodajca TASR.

Von der Leyenová pricestovala do Kyjeva v sprievode 15 eurokomisárov na prvé stretnutie s ukrajinskou vládou. Rokovanie, ktoré hostil ukrajinský premiér Denys Šmyhal, sa uskutočnilo deň pred summitom EÚ - Ukrajina.

EÚ poskytla Ukrajine od začiatku vojny okolo 50 miliárd eur. EK tiež pracuje na uvoľnení jednej miliardy eur na rýchle oživenie ukrajinskej ekonomiky.

"Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. A budeme pokračovať v uvaľovaní sankcií na Rusko, kým neprestane s agresiou. Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že Európa pomôže s obnovou a vybudovaním odolnejšej krajiny, ktorá vykročila k členstvu v EÚ," vyhlásila Von der Leyenová.

Z nového finančného balíka pôjde 145 miliónov na humanitárnu pomoc a 305 miliónov na obnovu infraštruktúry, zvýšenie odolnosti Ukrajiny a podporu reforiem. Rozšíri sa tiež energetická spolupráca s cieľom znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív, najmä ruského plynu.

Ukrajina sa v roku 2023 stane súčasťou Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Uľahčil dodávku dodatočných 2400 generátorov elektriny, okrem pôvodných 3000 od začiatku vojny. Pomoc ponúka aj Fond na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý zozbieral vyše 157,5 milióna eur pre energetický sektor.

EK prisľúbila Ukrajine prehĺbenie komplexnej dohody o voľnom obchode a zlepšenie prístupu na jednotný trh EÚ aj v podobe alternatívnych trás pre vývoz a pozastavenia dovozných ciel na ukrajinský tovar. Zároveň umožní Ukrajine účasť na iniciatívach ako Erasmus, Enterprise Europe Network či ďalších.

(tasr, min)

Minúta  |  

Skrátiť volebné obdobie by sa mohlo dať aj referendom, navrhujú Hlinka a Pčolinský

Skrátiť volebné obdobie by sa mohlo dať aj referendom. Predpokladá to návrh novely Ústavy SR z dielne poslancov Sme rodina Jozefa Hlinku a Petra Pčolinského. Návrh poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. Okrem toho návrh obsahuje aj možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením poslancov.

"Navrhovaná právna úprava má umožniť voličom prostredníctvom referenda vyjadriť svoju vôľu a vysloviť sa za predčasné ukončenie pôsobenia Národnej rady SR," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe.

Návrh ústavného zákona zároveň aj Národnej rade SR umožňuje rozhodnúť o skrátení svojho volebného obdobia, a to formou schválenia uznesenia o jeho skrátení. Takáto úprava už platí po tom, ako koncom januára poslanci prijali podobnú novelu.

Pčolinský takisto navrhuje, aby bol na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia NR SR potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

"V prípade, ak by sa platným výsledkom referenda rozhodlo o skrátení volebného obdobia, alebo ak by Národná rada SR prijala uznesenie o skrátení svojho volebného obdobia, navrhuje sa, aby jej volebné obdobie skončilo dňom konania volieb do Národnej rady SR," vysvetlili poslanci.

Predseda NR SR by bol povinný vyhlásiť parlamentné voľby do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov SR, respektíve do siedmich dní od prijatia uznesenia o skrátení volebného obdobia NR SR. Nová legislatíva by bola v prípade definitívneho schválenia účinná dňom vyhlásenia.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.