3. februára 2023 | 11:20

Minúta | 3. februára 2023 | 11:20

Pred 20 rokmi došlo k rozpadu Juhoslávie

Takmer štyri desaťročia – od konca druhej svetovej vojny – vládol v Juhoslávii Josip Broz Tito. Po jeho smrti v máji 1980 sa začali postupne vyostrovať rozpory medzi jednotlivými zväzovými republikami. Narastajúce sociálne napätie, národnostné a ekonomické rozdiely stále viac a viac podnecovali separatistické a nacionalistické tendencie jej jednotlivých častí. Udalosti v bývalej Juhoslávii vyvrcholili jej krvavým rozpadom. Od konca existencie tohto multietnického balkánskeho štátu uplynie v sobotu 4. februára 20 rokov.

Po smrti Josipa Broza Tita sa ocitla federálna vláda v Belehrade vo veľmi zložitej situácii. Medzi vedúcimi predstaviteľmi zväzových republík a centrom vznikali zásadné nezhody ohľadne ďalšieho administratívneho usporiadania krajiny a jej spravovania. Rôzne predstavy o budúcom usporiadaní Juhoslávie viedli k postupnému vyhlasovaniu nezávislosti jednotlivých juhoslovanských republík.

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991, čo bol začiatok rozpadu niekdajšieho spoločného štátu. Následne tak urobilo Macedónsko (8. septembra 1991 – od januára 2019 Severné Macedónsko), Bosna a Hercegovina (1. marca 1992) a 27. apríla 1992 vyhlásila nezávislosť Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorilo Srbsko (vrátane bývalých autonómnych oblastí Vojvodina a Kosovo) a Čierna Hora.

Proces rozpadu Juhoslávie sprevádzala vlna ozbrojených konfliktov. Po skončení občianskych vojen na slovinskom území, v Chorvátsku a na území Bosny a Hercegoviny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, došlo na Balkáne koncom 90. rokov k ďalšiemu konfliktu. Severoatlantická aliancia (NATO) začala 24. marca 1999 operáciu Spojenecká sila, v rámci ktorej bombardovala ciele na území JZR, ako odvetu za tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove.

Vnútropolitickú situáciu v Juhoslovanskej zväzovej republike, nazývanou tiež "malá" alebo "tretia" Juhoslávia, charakterizovali politické roztržky, katastrofálna hospodárska situácia, ako aj odpor Albáncov v Kosove.

Posledným dejstvom existencie Juhoslávie sa stalo mimoriadne zasadanie zväzového parlamentu, ktorý sa zišiel 4. februára 2003 v Belehrade. Poslanci rozhodli o vytvorení Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľného štátneho zväzku, ktorý nahradil Juhoslovanskú zväzovú republiku. Príslušnú dohodu o transformácii podpísali predstavitelia Srbska a Čiernej Hory už 14. marca 2002 za sprostredkovania Európskej únie, po čom nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.

V oboch komorách zákonodarného zboru podporila predtým ústavnú chartu nového štátu a vykonávacie zákony absolútna väčšina poslancov. V 40-člennej hornej komore, kde sa hlasovalo najskôr, bolo za 26, proti hlasovalo sedem poslancov. Zo 138 poslancov dolnej komory za chartu hlasovalo 72, proti 39. Hlasovanie o vykonávacom zákone sa skončilo pomerom hlasov 72:39.

Vyhlásením nového štátneho zväzku s názvom Srbsko a Čierna Hora prestala Juhoslávia formálne existovať. Tento štátny útvar zanikol definitívne o tri roky neskôr 3. júna 2006, kedy bývalá juhoslovanská republika Čierna Hora oficiálne vyhlásila nezávislosť.

(tasr)

3. februára 2023 | 11:10

Minúta | 3. februára 2023 | 11:10

Blanár: Sme za zatvorenie obchodov v nedeľu, nesúhlasíme s výnimkami

Téma zatvorenia obchodov cez sviatky a nedele je dlhodobou agendou sociálnej demokracie. V rámci rozpravy k návrhu novely Zákonníka práce to v Národnej rade (NR) SR vyhlásil podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD). Zatvorenie obchodov v nedeľu podporuje, nesúhlasí naopak s výnimkami pre niektoré štátne sviatky.

"Od začiatku sme s tým prichádzali. Sme radi, že ste si to osvojili. Prišlo na naše slová, zistili ste, že je to dobré," konštatoval Blanár. Zároveň predkladateľom vytkol, že majú problém s niektorými štátnymi sviatkami. Návrh má totiž zaviesť výnimky na 1. mája, 8. mája, 29. augusta a 1. septembra. Ak nepripadnú na nedeľu, obchody majú byť v tieto dni otvorené.

"S týmto absolútne nemôžeme súhlasiť. Sme samozrejme za to, aby nedele boli zavreté. Sme pripravení podporiť tento návrh, ale nie v takejto podobe," zdôraznil Blanár. Podal preto procedurálny návrh, aby bol návrh vrátený na dopracovanie a výnimky pre sviatky boli z neho vynechané. Ak to tak nebude a návrh prejde do druhého čítania, podajú v súvislosti s tým pozmeňujúci návrh.

Jeden z predkladateľov návrhu, poslanec OĽaNO Richard Vašečka uznal, že najjednoduchšie a najčistejšie riešenie by bolo navrhnúť obmedzenie maloobchodného predaja v nedele bez výnimky. Niekoľkými výnimkami však chceli vyjsť v ústrety obchodníkom.

"Prešli sme si zoznam sviatkov nie podľa ich obsahu, ale ako vychádzajú v priebehu roka. Preto sme dali výnimku na tieto," vysvetlil. Ak však bude vôľa to zmeniť v druhom čítaní, avizoval, že bude hlasovať za.
Vyjadrenie Blanára považuje za možnú zámienku, aby Smer-SD nehlasoval za tento návrh. "Dávam prísľub, že ak tento návrh prejde, aj s vašou podporou, do druhého čítania, ja sám budem navrhovať alebo podporím váš návrh, aby tie sviatky, ktoré sú dôležité, vypadli ako výnimky," dodal Vašečka.

(tasr)

3. februára 2023 | 10:47

Minúta | 3. februára 2023 | 10:47

Európska centrálna banka plánuje aj v marci zvýšiť úrokové sadzby o 50 bodov, tvrdí Kažimír

Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať so zvyšovaním úrokových sadzieb, potvrdil guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. „V marci máme v úmysle pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby o 50 bázických bodov,“ uviedol Kažimír. ECB zvýšila vo štvrtok kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu.

Aktuálnym rozhodnutím zdvihli základné úrokové sadzby podľa Kažimíra na najvyššiu úroveň za uplynulých 15 rokov. „Aj keď je januárový pokles inflácie pod deväť percent veľmi vítaný, sme stále veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ konštatuje Kažimír.

Zároveň sa obáva, že jadrová inflácia môže zotrvať na privysokých úrovniach a to je podľa neho neprípustné. „V momente, keď si ľudia a podniky zvyknú na vysokú infláciu a pretaví sa to do očakávaní, máme zásadný problém,“ varuje guvernér NBS.

V marci plánujú teda pokračovať v nastolenom rytme a opätovne zvýšiť sadzby. Marec bude zároveň mesiac, keď budú mať k dispozícii aktualizované predpovede o očakávanom vývoji ekonomiky a inflácie na tento a najbližšie dva roky. „Bude to pre mňa moment, keď sa začať rozprávať o tom, čo ďalej. Za predpokladu, že marcové a následne júnové odhady ukážu pokles inflácie k cieľu, môžeme začať opatrne hovoriť, že sa nám darí krotiť inflačnú beštiu,“ povedal Kažimír.

Myslí si, že marcové zvýšenie nebude posledné. O tom, koľko ďalších bude potrebných, rozhodnú následne. „Zatiaľ čo my pokračujeme so zvyšovaním sadzieb, finančné trhy už začali špekulovať o tom, kedy začneme so znižovaním sadzieb. My však ešte nie sme na vrchole a myslím si, že na ňom nebudeme ani v marci,“ informoval Kažimír. Zároveň zopakoval, že na tom vrchole chcú aj zotrvať. A to tak dlho, kým nebudú mať istotu, že už je čas na zostup.

Európska centrálna banka zvýšila vo štvrtok kľúčové úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa zvyšujú na tri percentá, 3,25 percenta a 2,50 percenta. ECB od júna 2022 pravidelne zvyšuje sadzby. Naposledy ich zvýšila v polovici decembra o 50 bázických bodov.

3. februára 2023 | 10:39

Minúta | 3. februára 2023 | 10:39

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. Spoločne s Hlasom by získali vyše 40 percent

Ak by sa parlamentné voľby konali tento víkend, zvíťazila by strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA v dňoch 28. januára až 1. februára 2023 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.

Respondenti odpovedali na otázku: „Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu, hnutie, alebo koalíciu by ste volili?"

Strana Smer-SD by získala 21 percent hlasov, čo zodpovedá 39 mandátom v Národnej rade SR. Druhá by skončila strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta a 36 mandátmi. Znamená to, že Smer a Hlas by dohromady získali 75 mandátov. Na zisk parlamentnej väčšiny v 150-člennom parlamente by preto ich prípadná koalícia potrebovala ešte jedného koaličného partnera.

O takmer desať percent menej by získalo Progresívne Slovensko, ktoré by so ziskom 9,5 percenta hlasov obsadilo 17 kresiel v NR SR. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by volilo 7,2 percenta respondentov. Tesne za ním skončilo so 7,1 percentami hnutie Republika. Oba politické subjekty by v parlamente obsadili zhodne po trinásť kresiel. O jedného zástupcu menej by malo v NR SR hnutie Sme rodina, za ktoré by hlasovalo 6,5 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita (SaS). Obe by mali po desať poslancov.

Pred bránami parlamentu by so ziskom 4,7 percenta hlasov skončila strana Aliancia. O takmer percento menej by mala Slovenská národná strana (SNS), za ňou by sa umiestnila Dobrá voľba s 3,5 percentami. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) by získala 2,3 percenta hlasov. Za ňou sa umiestnili Život – národná strana a strana Za ľudí, ktorej by svoj hlas dalo jedno percento opýtaných. Menej než jedno percento by volilo Maďarské fórum, Národnú koalíciu, hnutie Socialisti.sk i stranu Vlasť. Na voľbách by sa zúčastnilo 56 percent voličov. Ďalších 22 percent nebolo rozhodnutých a 22 percent opýtaných by sa na voľbách rozhodne nezúčastnilo.

Pellegrini je dôveryhodnejší ako Fico

Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Rozhodne alebo skôr mu dôveruje takmer 35 percent respondentov, celkovo mu nedôveruje necelých 60 percent z nich.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico skončil na druhom mieste, dôveru mu celkovo vyjadrilo viac ako 32 percent opýtaných. Nedôveruje mu takmer 63 percent respondentov.

Za Robertom Ficom skončil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje necelá štvrtina opýtaných.

Matovič na čele rebríčka nedôveryhodnosti

Najnedôveryhodnejším politikom je podľa účastníkov prieskumu predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dôveru mu prejavilo necelých osem percent, no nedôveruje mu až 86,4 percenta opýtaných, pričom rozhodne mu nedôveruje 72,9 percenta.

Necelých 20 percent účastníkov prieskumu rozhodne, alebo skôr dôveruje predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý sa umiestnil na štvrtej priečke.

Za ním nasleduje predseda SaS Richard Sulík, ktorému dôveruje takmer 18 percent respondentov.

Necelých 16 percent opýtaných dôveruje predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi a 15 percent predsedovi strany Život-národná strana Tomášovi Tarabovi. V jeho prípade si ale 19 percent respondentov zvolilo odpoveď neviem, u Uhríka to bolo skoro 13 percent.

Predsedníčke strany Za ľudí Veronike Remišovej dôveruje celkovo 11,7 percenta účastníkov prieskumu.

Za druhého najnedôveryhodnejšieho politika po Matovičovi označili účastníci prieskumu predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu, ktorému dôveruje 9,9 percenta respondentov, no nedôveru mu vyjadrilo takmer 85 percent opýtaných.

(sita, ste)

3. februára 2023 | 10:19

Minúta | 3. februára 2023 | 10:19

New York vrátil Taliansku 14 ukradnutých historických artefaktov

Newyorskí predstavitelia vo štvrtok oznámili, že v rámci rozsiahleho vyšetrovania pašovania ukradnutých historických pamiatok vrátili Taliansku 14 artefaktov v hodnote 2,5 milióna dolárov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Úrad okresného prokurátora na Manhattane viedol uplynulé dva roky vyšetrovanie odcudzených pamiatok, ktoré sa dostali do zbierok rôznych múzeí a galérií v New Yorku – vrátane prestížneho Metropolitného múzea umenia.

Na ceremónii, na ktorej sa vo štvrtok zúčastnili aj taliansky generálny konzul a zástupcovia talianskej polície, bolo Rímu vrátených 14 antických artefaktov.

Okrem iného išlo o striebornú mincu zo sicílskej obce Naxos, ktorá bola vyrazená okolo roku 430 a jej súčasná hodnota sa odhaduje pol milióna dolárov. Taliani dostali späť aj keramickú nádobu vyrobenú okolo roku 510 a mramorovú hlavu rímskeho cisára Hadriána z roku 200.

Za krádežou uvedených predmetov sú známi priekupníci s umením Giacomo Medici a Giovanni Franco Becchina, ako aj Američan Robert Hecht, ktorý zomrel v roku 2012. Priekupníci spolupracovali so zločineckými gangami, ktoré rabovali hrobky na nedostatočne strážených archeologických náleziskách v celej oblasti Stredomoria.

Dovedna bolo Taliansku za posledných sedem mesiacov odovzdaných už 214 historických artefaktov, uviedol úrad prokuratúry na Manhattane. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že za ostatný rok bolo vrátených vyše 700 predmetov za viac ako sto miliónov dolárov rôznym krajinám sveta vrátane Kambodže, Indie, Pakistanu, Egypta, Iraku či Grécka.

AFP pripomína, že New York bol celé desaťročia centrom nelegálneho obchodu s umeleckými predmetmi. Pracovná skupina vyšetrujúca tento druh trestnej činnosti bola v meste vytvorená v roku 2017.

(tasr)

3. februára 2023 | 10:08

Minúta | 3. februára 2023 | 10:08

Austrália zlegalizuje extázu a halucinogénne huby na zdravotnícke účely

Austrálsky úrad pre kontrolu liečiv (TGA) v piatok oznámil, že psychedelické látky extáza (MDMA) a psilocybín, vyskytujúci sa v halucinogénnych hubách, sa čoskoro budú využívať na liečbu depresie a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSS).

Podľa TGA totiž existujú "dostatočné dôkazy o ich potenciálnych prínosoch pre určitých pacientov". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Austrálski psychiatri budú môcť predpisovať obe tieto látky od júla tohto roku. V súčasnosti sú v Austrálii zaradené medzi "zakázané látky" a je možné ich využívať len počas prísne kontrolovaných klinických štúdií.

Úrad TGA uviedol, že tieto látky sú "relatívne bezpečné", ak sa podávajú v zdravotníckom prostredí. Dokážu pritom vyvolať "zmenený stav vedomia", ktorý by mohol pomôcť určitým kategóriám pacientov.
Mike Musker, výskumník pôsobiaci na University of South Australia, kde sa venuje duševnému zdraviu a prevencii samovrážd, rozhodnutie TGA privítal ako "dlho očakávaný" krok.

Poukázal na to, že mnoho ľudí - najmä vojnových veteránov a ľudí, ktorí pracovali v záchranárskych službách - trpí PTSS a depresiou, pričom bežné psychiatrické lieky im nezaberajú a neposkytujú úľavu.
Musker priblížil, že extáza a halucinogénne huby "znižujú zábrany" a mnohým ľuďom by mohli pomôcť pri spracovávaní ťažkých spomienok a predstáv.

Zástancovia využitia týchto látok v medicíne dúfajú, že jedného dňa ich bude možné okrem liečby depresie a PTSS využívať aj pri liečení závislosti na alkohole, obsedantno-kompulzívnej poruche či porúch príjmu potravy.

AFP pripomína, že extázu a psilocybín na lekárske účely už povolili Kanada či USA.

(tasr)

3. februára 2023 | 9:48

Minúta | 3. februára 2023 | 9:48

Krajniak: Generálny pardon sa môže dotknúť 1,07 milióna subjektov

Situáciu dlžníkov Sociálnej poisťovne (SP) uľahčí generálny pardon, ktorý sa dotkne približne 1,07 milióna subjektov. Prináša pomoc dlžníkom, ktorí sa nachádzajú v dlhovej pasci. V piatok to na tlačovej konferencii povedal dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina).

Generálny pardon začal platiť v stredu (1. 2.). Týka sa všetkých dlhov z odvodov, ktoré voči SP vznikli do vlaňajšieho leta. "Generálny pardon bude trvať sedem mesiacov," uviedol Krajniak s tým, že to je najdlhší generálny pardon, ktorý na Slovensku bol.

"Dávame možnosť ľuďom vyrovnať si svoje záväzky," doplnil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Juraj Káčer.

Ak do konca augusta 2023 uhradia dlžníci všetko dlžné poistné, ktoré im vzniklo do 1. júla 2022, a predložia ďalšie potrebné doklady, SP im odpustí úhradu dlžného penále. Ako priblížila predkladateľka návrhu generálneho pardonu Petra Hajšelová (Sme rodina), podmienkou je, že platiteľ v SP zaplatí celú výšku dlžného poistného.

SP bude od marca pravidelne upozorňovať klientov, ktorým môže generálny pardon pomôcť. Prvé hromadné oddlženie zabezpečí SP v apríli. Proces vykoná automaticky u klientov, o ktorých má všetky potrebné údaje. Pravidelne bude penále odpúšťať do konca augusta 2023 a následne o odpustení bude písomne informovať.

https://standard.sk/313689/od-februara-sa-zavadza-generalny-pardon-pre-dlznikov-socialnej-poistovne/

(tasr)

3. februára 2023 | 9:34

Minúta | 3. februára 2023 | 9:34

Poslanci v piatok pokračujú diskusiou o zatvorení obchodov v nedeľu

Poslanci Národnej rady (NR) SR začínajú piatkové rokovanie pokračovaním diskusie k návrhu novely Zákonníka práce. Skupina poslancov v nej navrhuje, aby obchody na Slovensku boli okrem sviatkov zatvorené aj väčšinu nedieľ v roku.

Predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS) v rozprave pripomenul, že zákaz nedeľného predaja je jednou z tém, ktorá sa opakovane vracia. Je to podľa neho veľmi zlý nápad, ktorý nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí.

"Nehovorím, že krajina nemá mať žiadne regulácie. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutne potrebné regulácií. Kľúčová je ich zmysluplnosť," zdôraznil. Existuje podľa neho množstvo argumentov, prečo sa predkladatelia nedeľného zákazu mýlia.

"Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody, ale len minimum úžitku," vyhlásil Viskupič.

Predkladatelia vo svojom návrhu upozornili, že podľa zákona sú všetky nedele dňami pracovného pokoja. Napriek tomu má Slovensko vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti iným krajinám EÚ.

"Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 percent zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou. Navrhovaná zmena zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku, kedy zamestnanci nemusia vykonávať pracovnú činnosť a má tak ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom," vysvetlili svoj zámer predkladatelia.

(tasr)

3. februára 2023 | 9:17

Minúta | 3. februára 2023 | 9:17

Nad USA sa už niekoľko dní pohybuje čínsky špionážny balón

Spojené štáty už niekoľko dní sledujú pravdepodobný čínsky špionážny balón, ktorý spozorovali v americkom vzdušnom priestore. Z obavy o zdravie ľudí na zemi sa ho však Pentagon rozhodol nezostreliť, informovali vo štvrtok úrady. Objavenie balóna v čase zvýšeného napätia podľa agentúry AP ešte viac zaťažuje americko-čínske vzťahy.

Vysoký predstaviteľ ministerstva obrany povedal novinárom v Pentagone, že Spojené štáty sú presvedčené, že je to čínsky výškový balón, ktorý lieta nad citlivými lokalitami a zbiera informácie. Jedno z miest, kde ho spozorovali, bola pritom Montana, ktorá je sídlom jedného z troch polí jadrových raketových síl na Malmstromovej leteckej základni. Vyjadrenie poskytol pod podmienkou zachovania anonymity.

Hovorca Pentagonu Patrick Ryder poskytol v súvislosti s balónom krátke stanovisko, podľa ktorého vláda naďalej sleduje balón. V súčasnosti sa podľa neho „pohybuje vysoko nad komerčnou leteckou dopravou a nepredstavuje vojenskú alebo fyzickú hrozbu pre ľudí na zemi“. Dodal pritom, že Spojené štáty podnikli kroky, aby nezískal žiadne citlivé informácie. Podobnú aktivitu podľa neho registrujú niekoľko rokov.

Incident sa stal práve v čase, keď by mal minister zahraničných vecí Antony Blinken podniknúť svoju prvú oficiálnu cestu do Pekingu. Návštevu, ktorá by sa mala uskutočniť cez víkend, síce formálne nepotvrdili, no Peking i Washington o nej hovoria. Podľa AP nie je jasné, či objavenie balóna ovplyvní Blinkenove cestovné plány.

Kanada spolupracuje s USA pri monitorovaní pohybu špionážneho balóna

Kanada oznámila, že spolupracuje so Spojenými štátmi na monitorovaní pohybu výškového špionážneho balóna. Uviedla tiež, že preveruje "potenciálny druhý incident", ktorý by mohol súvisieť s takýmto balónom. Informácie prináša správa agentúry AFP.

"Zaznamenali sme výškový špionážny balón a v súčasnosti aktívne sledujeme jeho pohyb," uviedlo v noci na piatok kanadské ministerstvo obrany. Zdôraznilo však, že obyvatelia Kanady sú v bezpečí a tamojšia vláda podniká potrebné kroky na ochranu vzdušného priestoru krajiny.

"Kanadské spravodajské služby spolupracujú s americkou stranou a prijímajú všetky potrebné opatrenia, aby ochránili citlivé informácie v Kanade pred hrozbami zo zahraničia," vyhlásilo ministerstvo.

O pohybe balóna ad severnou časťou Spojených štátov vo štvrtok ako prvý informoval americký Pentagón. Podľa neho ide zrejme o výškový špionážny balón patriaci Číne, ktorý zhromažďuje informácie o citlivých lokalitách v USA. Spozorovaný bol napríklad nad americkým štátom Montana, kde sa nachádza jedna z troch základní v USA, kde sú umiestnené strategické rakety.

Vo vyhlásení kanadského rezortu obrany sa však tvrdenie, že by mohlo ísť o čínsky balón, nespomína.

Čína v reakcii na vyjadrenia Kanady a USA vyhlásila, že správy amerických a kanadských úradov o údajnom prelete čínskeho špionážneho balóna zatiaľ overuje. Čínske ministerstvo zahraničných vecí zároveň vyzvalo zúčastnené strany, aby nerobili rozruch a zdržali sa zverejňovania neoverených domnienok, až pokým sa celá záležitosť neobjasní.

(sita, tasr)

3. februára 2023 | 9:10

Minúta | 3. februára 2023 | 9:10

KDH: Na voľby sa pripravujeme samostatne, čas ukáže, či s Modrou koalíciou máme prieniky

Vedenie Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa stretlo vo štvrtok 2. februára na rokovaní s Mikulášom Dzurindom, ktorý sa usiluje spojiť niektoré strany a hnutia do Modrej koalície.

„Na postoji KDH sa nič nemení a na voľby sa pripravujeme samostatne. Modrá koalícia musí predstaviť svoje programové tézy, hodnotový rámec a personálne obsadenie. Nasledujúce obdobie ukáže, či sú medzi nami vôbec nejaké prieniky,“ uviedlo hnutie v tlačovej správe na margo možného spájania. Stanovisko zaslala hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

(sita)