Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer. Spoločne s Hlasom by získali vyše 40 percent

Ak by sa parlamentné voľby konali tento víkend, zvíťazila by strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu agentúry Polis Slovakia pre agentúru SITA v dňoch 28. januára až 1. februára 2023 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.

Respondenti odpovedali na otázku: „Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu, hnutie, alebo koalíciu by ste volili?"

Strana Smer-SD by získala 21 percent hlasov, čo zodpovedá 39 mandátom v Národnej rade SR. Druhá by skončila strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta a 36 mandátmi. Znamená to, že Smer a Hlas by dohromady získali 75 mandátov. Na zisk parlamentnej väčšiny v 150-člennom parlamente by preto ich prípadná koalícia potrebovala ešte jedného koaličného partnera.

O takmer desať percent menej by získalo Progresívne Slovensko, ktoré by so ziskom 9,5 percenta hlasov obsadilo 17 kresiel v NR SR. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by volilo 7,2 percenta respondentov. Tesne za ním skončilo so 7,1 percentami hnutie Republika. Oba politické subjekty by v parlamente obsadili zhodne po trinásť kresiel. O jedného zástupcu menej by malo v NR SR hnutie Sme rodina, za ktoré by hlasovalo 6,5 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita (SaS). Obe by mali po desať poslancov.

Pred bránami parlamentu by so ziskom 4,7 percenta hlasov skončila strana Aliancia. O takmer percento menej by mala Slovenská národná strana (SNS), za ňou by sa umiestnila Dobrá voľba s 3,5 percentami. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) by získala 2,3 percenta hlasov. Za ňou sa umiestnili Život – národná strana a strana Za ľudí, ktorej by svoj hlas dalo jedno percento opýtaných. Menej než jedno percento by volilo Maďarské fórum, Národnú koalíciu, hnutie Socialisti.sk i stranu Vlasť. Na voľbách by sa zúčastnilo 56 percent voličov. Ďalších 22 percent nebolo rozhodnutých a 22 percent opýtaných by sa na voľbách rozhodne nezúčastnilo.

Pellegrini je dôveryhodnejší ako Fico

Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Rozhodne alebo skôr mu dôveruje takmer 35 percent respondentov, celkovo mu nedôveruje necelých 60 percent z nich.

Predseda strany Smer-SD Robert Fico skončil na druhom mieste, dôveru mu celkovo vyjadrilo viac ako 32 percent opýtaných. Nedôveruje mu takmer 63 percent respondentov.

Za Robertom Ficom skončil predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje necelá štvrtina opýtaných.

Matovič na čele rebríčka nedôveryhodnosti

Najnedôveryhodnejším politikom je podľa účastníkov prieskumu predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dôveru mu prejavilo necelých osem percent, no nedôveruje mu až 86,4 percenta opýtaných, pričom rozhodne mu nedôveruje 72,9 percenta.

Necelých 20 percent účastníkov prieskumu rozhodne, alebo skôr dôveruje predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý sa umiestnil na štvrtej priečke.

Za ním nasleduje predseda SaS Richard Sulík, ktorému dôveruje takmer 18 percent respondentov.

Necelých 16 percent opýtaných dôveruje predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi a 15 percent predsedovi strany Život-národná strana Tomášovi Tarabovi. V jeho prípade si ale 19 percent respondentov zvolilo odpoveď neviem, u Uhríka to bolo skoro 13 percent.

Predsedníčke strany Za ľudí Veronike Remišovej dôveruje celkovo 11,7 percenta účastníkov prieskumu.

Za druhého najnedôveryhodnejšieho politika po Matovičovi označili účastníci prieskumu predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu, ktorému dôveruje 9,9 percenta respondentov, no nedôveru mu vyjadrilo takmer 85 percent opýtaných.

(sita, ste)

Minúta  |  

Prieskum Nézőpont: Okamžité prímerie na Ukrajine by si želalo takmer 80 percent Maďarov

Okamžité prímerie na Ukrajine by si želalo 78 percent Maďarov, a to aj v prípade, že by tak Ukrajina prišla o svoje územia obsadené Ruskom. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Nézőpont, ktoré v piatok zverejnil server 24.hu.

Vojna však podľa názoru 49 percent respondentov bude trvať ešte roky. Vyriešenie situácie ešte v tomto roku očakáva len 33 percent účastníkov prieskumu, ktorý bol vykonaný začiatkom februára.

Inštitút na základe výsledkov prieskumu uviedol, že v Maďarsku neexistuje spoločenská kategória, ktorá by súhlasila s pokračovaním vojny v záujme toho, aby Ukrajina získala naspäť svoje územia obsadené Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

New York vrátil Taliansku 14 ukradnutých historických artefaktov

Newyorskí predstavitelia vo štvrtok oznámili, že v rámci rozsiahleho vyšetrovania pašovania ukradnutých historických pamiatok vrátili Taliansku 14 artefaktov v hodnote 2,5 milióna dolárov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Úrad okresného prokurátora na Manhattane viedol uplynulé dva roky vyšetrovanie odcudzených pamiatok, ktoré sa dostali do zbierok rôznych múzeí a galérií v New Yorku – vrátane prestížneho Metropolitného múzea umenia.

Na ceremónii, na ktorej sa vo štvrtok zúčastnili aj taliansky generálny konzul a zástupcovia talianskej polície, bolo Rímu vrátených 14 antických artefaktov.

Okrem iného išlo o striebornú mincu zo sicílskej obce Naxos, ktorá bola vyrazená okolo roku 430 a jej súčasná hodnota sa odhaduje pol milióna dolárov. Taliani dostali späť aj keramickú nádobu vyrobenú okolo roku 510 a mramorovú hlavu rímskeho cisára Hadriána z roku 200.

Za krádežou uvedených predmetov sú známi priekupníci s umením Giacomo Medici a Giovanni Franco Becchina, ako aj Američan Robert Hecht, ktorý zomrel v roku 2012. Priekupníci spolupracovali so zločineckými gangami, ktoré rabovali hrobky na nedostatočne strážených archeologických náleziskách v celej oblasti Stredomoria.

Dovedna bolo Taliansku za posledných sedem mesiacov odovzdaných už 214 historických artefaktov, uviedol úrad prokuratúry na Manhattane. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že za ostatný rok bolo vrátených vyše 700 predmetov za viac ako sto miliónov dolárov rôznym krajinám sveta vrátane Kambodže, Indie, Pakistanu, Egypta, Iraku či Grécka.

AFP pripomína, že New York bol celé desaťročia centrom nelegálneho obchodu s umeleckými predmetmi. Pracovná skupina vyšetrujúca tento druh trestnej činnosti bola v meste vytvorená v roku 2017.

(tasr)

Minúta  |  

Austrália zlegalizuje extázu a halucinogénne huby na zdravotnícke účely

Austrálsky úrad pre kontrolu liečiv (TGA) v piatok oznámil, že psychedelické látky extáza (MDMA) a psilocybín, vyskytujúci sa v halucinogénnych hubách, sa čoskoro budú využívať na liečbu depresie a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSS).

Podľa TGA totiž existujú "dostatočné dôkazy o ich potenciálnych prínosoch pre určitých pacientov". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Austrálski psychiatri budú môcť predpisovať obe tieto látky od júla tohto roku. V súčasnosti sú v Austrálii zaradené medzi "zakázané látky" a je možné ich využívať len počas prísne kontrolovaných klinických štúdií.

Úrad TGA uviedol, že tieto látky sú "relatívne bezpečné", ak sa podávajú v zdravotníckom prostredí. Dokážu pritom vyvolať "zmenený stav vedomia", ktorý by mohol pomôcť určitým kategóriám pacientov.
Mike Musker, výskumník pôsobiaci na University of South Australia, kde sa venuje duševnému zdraviu a prevencii samovrážd, rozhodnutie TGA privítal ako "dlho očakávaný" krok.

Poukázal na to, že mnoho ľudí - najmä vojnových veteránov a ľudí, ktorí pracovali v záchranárskych službách - trpí PTSS a depresiou, pričom bežné psychiatrické lieky im nezaberajú a neposkytujú úľavu.
Musker priblížil, že extáza a halucinogénne huby "znižujú zábrany" a mnohým ľuďom by mohli pomôcť pri spracovávaní ťažkých spomienok a predstáv.

Zástancovia využitia týchto látok v medicíne dúfajú, že jedného dňa ich bude možné okrem liečby depresie a PTSS využívať aj pri liečení závislosti na alkohole, obsedantno-kompulzívnej poruche či porúch príjmu potravy.

AFP pripomína, že extázu a psilocybín na lekárske účely už povolili Kanada či USA.

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak: Generálny pardon sa môže dotknúť 1,07 milióna subjektov

Situáciu dlžníkov Sociálnej poisťovne (SP) uľahčí generálny pardon, ktorý sa dotkne približne 1,07 milióna subjektov. Prináša pomoc dlžníkom, ktorí sa nachádzajú v dlhovej pasci. V piatok to na tlačovej konferencii povedal dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina).

Generálny pardon začal platiť v stredu (1. 2.). Týka sa všetkých dlhov z odvodov, ktoré voči SP vznikli do vlaňajšieho leta. "Generálny pardon bude trvať sedem mesiacov," uviedol Krajniak s tým, že to je najdlhší generálny pardon, ktorý na Slovensku bol.

"Dávame možnosť ľuďom vyrovnať si svoje záväzky," doplnil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Juraj Káčer.

Ak do konca augusta 2023 uhradia dlžníci všetko dlžné poistné, ktoré im vzniklo do 1. júla 2022, a predložia ďalšie potrebné doklady, SP im odpustí úhradu dlžného penále. Ako priblížila predkladateľka návrhu generálneho pardonu Petra Hajšelová (Sme rodina), podmienkou je, že platiteľ v SP zaplatí celú výšku dlžného poistného.

SP bude od marca pravidelne upozorňovať klientov, ktorým môže generálny pardon pomôcť. Prvé hromadné oddlženie zabezpečí SP v apríli. Proces vykoná automaticky u klientov, o ktorých má všetky potrebné údaje. Pravidelne bude penále odpúšťať do konca augusta 2023 a následne o odpustení bude písomne informovať.

https://standard.sk/313689/od-februara-sa-zavadza-generalny-pardon-pre-dlznikov-socialnej-poistovne/

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci v piatok pokračujú diskusiou o zatvorení obchodov v nedeľu

Poslanci Národnej rady (NR) SR začínajú piatkové rokovanie pokračovaním diskusie k návrhu novely Zákonníka práce. Skupina poslancov v nej navrhuje, aby obchody na Slovensku boli okrem sviatkov zatvorené aj väčšinu nedieľ v roku.

Predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS) v rozprave pripomenul, že zákaz nedeľného predaja je jednou z tém, ktorá sa opakovane vracia. Je to podľa neho veľmi zlý nápad, ktorý nikomu nepomôže, ale veľa ľuďom poškodí.

"Nehovorím, že krajina nemá mať žiadne regulácie. Štát by však mal stanovovať a vymáhať len nevyhnutne potrebné regulácií. Kľúčová je ich zmysluplnosť," zdôraznil. Existuje podľa neho množstvo argumentov, prečo sa predkladatelia nedeľného zákazu mýlia.

"Zákaz nedeľného predaja urobí veľa škody, ale len minimum úžitku," vyhlásil Viskupič.

Predkladatelia vo svojom návrhu upozornili, že podľa zákona sú všetky nedele dňami pracovného pokoja. Napriek tomu má Slovensko vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti iným krajinám EÚ.

"Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 percent zamestnancov v maloobchode, nemožnosť tráviť voľný deň s rodinou. Navrhovaná zmena zavádza oproti súčasnému stavu približne 44 dní v roku, kedy zamestnanci nemusia vykonávať pracovnú činnosť a má tak ambíciu pomôcť manželstvám, rodinám a deťom," vysvetlili svoj zámer predkladatelia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.