Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cena zlata v piatok výrazne klesla, americký dolár sa posilnil

Cena zlata v piatok (3. 2.) výrazne klesla. Hlavnou príčinou bolo posilnenie dolára po nečakane pozitívnych správach z amerického trhu práce.

Aprílový kontrakt na zlato na komoditnej burze Comex v piatok klesol o 54,20 USD alebo o 2,81 % na 1876,60 USD (1715,83 eura) za uncu (31,1 gramu). Za celý uplynulý týždeň stratil približne 2,7 %. Marcový kontrakt na striebro sa znížil o 1,21 USD alebo o 5,12 % na 22,405 USD za uncu a marcový kontrakt na meď o 0,0345 USD alebo 0,84 % na 4,0565 USD za libru (0,4536 kg).

Piatková správa z amerického trhu práce bola obrovským prekvapením. Tvorba pracovných miest v USA sa na začiatku roka prudko zrýchlila a bola najvyššia od júla 2022. Nárast zamestnanosti prekonal všetky očakávania a miera nezamestnanosti prekvapivo klesla na takmer 54-ročné minimum.

Mimo poľnohospodárstva sa v januári v USA vytvorilo 517-tisíc nových pracovných miest. Ekonómovia v priemere počítali len so 187-tisíc. Miera nezamestnanosti padla na 3,4 % z 3,5 % v predchádzajúcom mesiaci a dostala sa na najnižšiu úroveň od mája 1969. Ekonómovia prognózovali nárast na 3,6 %.

To podporilo očakávania, že americká centrálna banka (Fed) bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky, čo spôsobilo nárast výnosov dlhopisov vlády USA rovnako ako dolára. Dolárový index, ktorý meria jeho hodnotu voči košu šiestich svetových mien, sa v piatok zvýšil o 1,1 % na 102,90 bodu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajinský prezident Zelenskyj vraj chystá odvolanie ministra obrany Reznikova

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne chystá odvolanie ministra obrany Oleksija Reznikova z jeho postu.

Podľa vládnych a vojenských zdrojov webu Ukrajinská pravda Reznikova vo funkcii pravdepodobne nahradí šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. Informuje o tom portál Kyiv Independent, ktorého nemenovaný zdroj potvrdil, že na poste ministra obrany vo veľmi blízkej budúcnosti nastane zmena.

Reznikov by vraj mohol byť vymenovaný za ministra spravodlivosti a terajší šéf rezortu spravodlivosti Denys Maľuska by mohol odísť na post veľvyslanca ukrajinskej diplomatickej misie v Európe. Správa Ukrajinskej pravdy neuviedla, kto bude viesť ukrajinskú vojenskú spravodajskú službu, ak sa Budanov stane ministrom obrany.

Oleksij Reznikov je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021. Zohral dôležitú rolu v kampani za zabezpečenie západnej vojenskej pomoci, ktorá sa ukázala ako rozhodujúca pre ukrajinskú obranu pred Ruskom.

Koncom januára tohto roka ukrajinský rezort obrany postihol korupčný škandál, ktorý viedol k odvolaniu niekoľkých vysokopostavených predstaviteľov. Ukrajinský denník ZN.UA 21. januára uviedol, že ministerstvo obrany nakupovalo veľké množstvo potravín pre armádu za nafúknuté ceny.

Ukrajinský národný protikorupčný úrad v tejto veci začal vyšetrovanie. Námestníka ministra obrany Vjačeslava Šapovalova 24. januára odvolali z jeho postu a súd 2. februára rozhodol o jeho zatknutí na 60 dní.

(sita, min)

Minúta  |  

Krúpa: Bol som za júnový termín. V koalícii boli aj poslanci, ktorí odmietali akékoľvek predčasné voľby

Zákaz nedeľného predaja by sa nemal v Národnej rade schváliť. V diskusnej relácii TA3 V politike sa na tom zhodli Juraj Krúpa (SaS) a Denisa Saková (Hlas).

Saková je za to, aby zásahy do fungovania obchodov nerobil parlament. „Pokiaľ obchodník chce zatvoriť prevádzku v nedeľu, tak to môže urobiť. Nemyslím si, že je namieste, aby poslanci diktovali, či si ľudia môžu privyrobiť viac nejakým striktným zákazom," vysvetlila s dôvetkom, že ide iba o jej názor. Poslanci Hlasu budú mať pri hlasovaní o zákaze nedeľného predaja voľnú ruku. "Vláda prináša zákony, nad ktorými strácame čas," dodala.

Poslanec Krúpa kritizoval zákaz nedeľného predaja. Povedal, že to je ideologický boj. "Návrh sa neopiera o dáta, či to môže pomôcť ekonomike. Je to na princípe nariadení, a to je smutné." dodal.

Diskutujúci sa vyjadrili aj k termínu predčasných volieb. „Ja som bol jedným z tých, ktorí chceli predčasné voľby v júni, a nie v septembri. Dátum je stanovený, musíme to akceptovať. Je to kompromis a rokovania neboli jednoduché. Všetci si želáme zmenu," povedal Juraj Krúpa.

Dodal, že hnutie OĽaNO chcelo presadiť asi desať ústavných zmien. „S čím sme, samozrejme, nemohli súhlasiť." Poslanec Krúpa kritizoval aj to, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) a hnutie Sme rodina najskôr súhlasili so septembrom a potom sa vyjadrovali v médiách, že by súhlasili aj s júnovým termínom, rokovania však stroskotali.

V koalícii podľa jeho slov boli aj poslanci, ktorí odmietali akékoľvek predčasné voľby. Neodpustil si poznámku, že vláda nemusela padnúť, keby „Matovič neurobil cirkus v Prezidentskom paláci“.

Saková tvrdí, že v Hlase očakávali, že vláda bude mať svedomie, aby schvália voľby čo najskôr, ako to chceli ľudia.

"Hlas bol za to, aby sa voľby konali v júni. Vláda bola odvolaná, pretože bola neprofesionálna. Sme za to, aby v slušnej krajine bola aj slušná vláda, ktorá vie, kedy má skončiť," uviedla Saková. Septembrový termín volieb označila za "nevýhodný".

Tento termín napokon podľa nej zvíťazil pre sériu dôvodov. Vymenovala napríklad to, že sa na poslednú chvíľu kreujú nové strany. „Heger sa pozerá, kam sa má umiestniť,“ dodala. Spomenula aj štedré príspevky pre politické strany či vyšetrovanie niektorých káuz politických oponentov. Najväčší problém však vidí v zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci rok.

Denisa Saková. Foto: Jakub Kotian/TASR

Apelovala, aby prezidentka Zuzana Čaputová "kontrolovala vládu v demisii". "Máme na schôdzi predložený návrh zákona, ktorým sa menia podmienky výkonu volebného práva, ktorý chce v prvom bode zaviesť odmenu za účasť na parlamentných voľbách vo výške desať percent zo všetkých štátnych poplatkov," upozornila Saková.

Na otázku moderátora, či už vedia, koho by podporili v prezidentských voľbách, Juraj Krúpa uviedol, že by to bola Zuzana Čaputová. Hlas sa bude prezidentskému kandidátovi venovať až po parlamentných voľbách, konštatovala Saková.

(red)

Minúta  |  

Obedy zadarmo sú lacný predvolebný populizmus, tvrdí strana Za ľudí. Chce systémové riešenia

Návrh na opätovné zavedenie školských obedov zadarmo je podľa strany Za ľudí lacný predvolebný populizmus, namiesto toho chce systémové riešenia. Ako uviedol člen predsedníctva a ekonóm strany Tomáš Meravý, náklady na činnosť jedální sú na pleciach samospráv a dotácia pre deti z chudobnejších rodín je poskytovaná ministerstvom práce.

„Neexistuje žiaden racionálny dôvod, prečo by samotné školy mali byť prenesenou kompetenciou samospráv, ale jedálne, ktoré sú ich integrálnou súčasťou, sú originálnou kompetenciou,“ uviedol Meravý. Podľa neho treba v prvom rade urobiť poriadok v kompetenciách samospráv a zároveň treba do školstva naliať výrazne viac peňazí, keďže Slovensko dnes patrí na chvost Európy vo financovaní školstva.

„Je potrebné systémovo rozriešiť spor medzi tým, či má rodina dostávať daňový bonus alebo obed zadarmo. Ak chceme mať školské stravovanie ako vo Švédsku, tento rozpor by nemal existovať a rodiny by mali mať nárok na oboje,“ dodal.

Podľa podpredsedníčky strany Za ľudí Viery Leščákovej pod tlakom zvyšujúceho finančného zaťaženia samospráv reálne hrozí, že samosprávy začnú hľadať alternatívne riešenia stravovania detí, napríklad spoločné vývarovne.

„Ak je cieľom chrániť rodiny pred rastúcimi cenami potravín, považujeme za lepšie napríklad navýšenie adresnej dotácie ministerstva práce pre chudobnejšie deti namiesto jej plošného rozširovania na všetkých,“ dodala Leščáková.

Prezidentka Prvej asociácie školského stravovania na Slovensku Mária Tejiščáková uviedla, že aplikácia tzv. „obedov zadarmo“ bola pre zariadenia školského stravovania v praxi mimoriadne náročná a vyčerpávajúca.

Žiada kompetentných, aby pri ich prípadnom návrate nebolo najväčšie administratívne zaťaženie smerované k zamestnancom zariadení školského stravovania. Zástupca primátora mesta Humenné Ondrej Babjarčík uviedol, že z 37-miliónového rozpočtu mesta ide na školstvo až 45 percent, čo sa týka originálnych kompetencií, kde spadá okrem iného aj školské stravovanie a školské kluby.

Táto položka predstavuje okolo 10 percent, čo nie je zanedbateľná položka. „Ak je základná škola financovaná z prenesených kompetencií a pod tou istou strechou je školská jedáleň, školský klub detí, ktoré sú previazané personálne, priestorovo, energiami a ďalšími nákladmi, je úplne namieste, aby sme samosprávam pomohlo a uľahčilo ich financovanie,“ myslí si. Zároveň dodal, že predovšetkým by sa mal začať zavádzať poriadok a logika vo financovaní školstva.

(sita, min)

Minúta  |  

Slovenské elektrárne prifázovali do siete aj druhú turbínu tretieho bloku v Mochovciach

Slovenské elektrárne v sobotu večer prifázovali do siete aj druhý turbogenerátor tretieho bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Pokračujú tak ďalšími testmi na výkonovej hladine 20 percent. Prvú turbínu prifázovali do siete v utorok 31. januára v noci. Elektrárne v ďalšom kroku zvýšia výkon reaktora na 35 percent.

„Prifázovaním turbogenerátorov do elektrizačnej sústavy SR sme prvýkrát reálne naplnili poslanie jadrovej elektrárne, teda bezpečne a spoľahlivo udržiavať reťazovú štiepnu reakciu, ako aj dodávať reálnu elektrickú energiu spotrebiteľom. Samozrejme, ešte nás čakajú desiatky testov, kým tretí blok začne vyrábať na 100 percent,“ uviedol manažér riadenia prevádzky 3. a 4. bloku Mochovce Marek Podolec.

Tretí blok od prvého prifázovania dodal do siete už dve gigawatthodiny elektrickej energie. To predstavuje ročnú spotrebu 800 priemerných domácností. „Doterajší priebeh testov v etape energetického spúšťania ukazuje pripravenosť technológie, personálu spúšťania, ako aj obslužného personálu. Testovanie prebieha v súlade s harmonogramom,“ dodal riaditeľ dokončovania a spúšťania systémov Mochovce 3 a 4 Juraj Krasňanský.

Po vyhodnotení všetkých testov tejto etapy prejde blok na výkonovú hladinu 35 percent výkonu reaktora a postupne ju budú zvyšovať až na 100 percent, s krátkodobými plánovanými odstaveniami podľa harmonogramu uvádzania nového bloku do prevádzky.

Úplnú funkčnosť tretieho bloku a dosiahnutie projektových parametrov potvrdí úspešné ukončenie fázy 144-hodinového preukazného chodu na plnom, 471-megawattovom výkone.

Nový jadrový blok v Mochovciach bude mať pri spustení inštalovaný výkon 471 megawattov, čo pokryje približne 13 percent z celkovej spotreby elektriny Slovenska. Z pohľadu výroby elektriny sa tak Slovensko už tento rok stane energeticky sebestačné. Životnosť nového bloku je plánovaná na minimálne 60 rokov.

(sita, min)

Minúta  |  

Ministerstvo školstva momentálne neplánuje zlúčiť ďalšie rezortné organizácie

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR momentálne neplánuje zlúčiť ďalšie rezortné organizácie, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Pre TASR to potvrdil odbor komunikácie a marketingu rezortu školstva.

"Nie je však vylúčené, že tento zámer, či už v rámci revízie výdavkov alebo iných optimalizačných opatrení, bude do budúcna jednou z úloh ministerstva," uviedli z rezortu školstva.

Optimalizácia siete priamo riadených organizácií rezortu školstva bola jedným z opatrení identifikovaných Implementačnou jednotkou v rámci revízie výdavkov na vzdelávanie už v roku 2019. "Následne bola optimalizácia siete priamo riadených organizácií rezortu zadefinovaná aj v Pláne obnovy a odolnosti SR," povedalo ministerstvo.

Preto v roku 2022 došlo k zlúčeniu piatich inštitúcií - Metodicko-pedagogického centra, Slovenskej pedagogickej knižnice, Štátneho pedagogického ústavu, Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže a Národného ústavu certifikovaných meraní do Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM). "V súčasnosti MŠVVaŠ SR NIVAM vyhodnocuje z pohľadu efektívnosti samotného fungovania novovzniknutej organizácie," dodali z MŠVVaŠ SR.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.