Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev nepoužije nové zbrane dlhého doletu na útoky na ruské územie, uviedol minister Reznikov

Kyjev nepoužije nové zbrane dlhého doletu dodané Západom na útoky na ciele na území Ruska. V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Naši partneri v piatok rozhodli, že nám dodajú zbrane, ktoré majú dosah 150 kilometrov," povedal Reznikov na tlačovej konferencii. "Našim partnerom vždy hovoríme, že sa zaväzujeme nepoužiť ich zbrane voči územiu Ruska, ale výlučne proti ruským jednotkám na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, so zámerom deokupácie nášho územia," zdôraznil.

Spojené štáty v piatok oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá.

Podľa Pentagónu sú súčasťou aj nové vysoko presné bomby s raketovým motorom (GLSDB) odpaľované z pozemných zariadení. Tie dokážu zasiahnuť cieľ do vzdialenosti až 150 kilometrov a ohroziť tak ruské pozície ďaleko za frontovou líniou. Francúzsko a Taliansko majú zase dodať mobilné raketové systémy zem – vzduch.

Reznikov poznamenal, že váhanie Západu, čo sa týka dodávky bojových stíhačiek, môže stáť "ďalšie životy". "Som si istý, že túto vojnu vyhráme, som si istý, že oslobodíme všetky okupované územia," povedal novinárom v Kyjeve. Apeloval na to, že ruskú agresiu je potrebné zastaviť "okamžite". Bez poskytnutia stíhačiek však podľa neho dôjde k ďalším stratám na životoch.

Ukrajina podľa slov ministra očakáva počas februára ďalšiu ruskú ofenzívu, čo súvisí so symbolikou prvého výročia ruskej vojny. Ako uviedol, "nie všetky západné zbrane" dorazia dovtedy, kým sa tento mesiac začne ďalšia možná ruská ofenzíva. Dodal však, že Kyjev má zdroje na to, aby na takéto kroky Moskvy zareagoval. "Sme pripravení brániť sa," doplnil Reznikov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Macronova vláda pristúpila na kompromis v návrhu dôchodkovej reformy

Francúzska vláda v nedeľu ponúkla ústupok v spornej dôchodkovej reforme. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o prejav snahy získať podporu potenciálnych pravicových spojencov pred diskusiou o návrhu reformy na pôde Národného zhromaždenia.

Premiérka Élisabeth Bornová pre týždenník Le Journal du Dimanche podľa AFP spresnila, že vláda prichádza s návrhom, že ľudia, ktorí začali pracovať vo veku 20-21 rokov, budú môcť odísť do dôchodku vo veku 63 rokov, a nie ako 64-roční. Práve zvýšenie veku pre odchod do dôchodku na 64 rokov vyvoláva rozhorčenie odborov a veľkej časti verejnosti.

AFP spresnila, že túto úpravu v návrhu reformy žiadali poslanci z konzervatívnej strany Republikáni (LR), ktorých hlasy sú potrebné na presadenie vládneho návrhu. Líder LR Éric Ciotti už predtým pre noviny Le Parisien povedal, že daná zmena by zabezpečila podporu veľkej väčšiny poslancov LR.

Centrista Emmanuel Macron bol síce minulý rok opätovne zvolený za prezidenta, ale v parlamente nemá väčšinu, takže musí buď prichádzať s kompromisnými riešeniami, alebo jeho vláda môže využiť svoje osobitné ústavné právomoci, vďaka ktorým nie je potrebné, aby ten-ktorý zákon schválili zákonodarcovia.

Napriek tejto neistote Macron trvá na prijatí dôchodkovej reformy - i keď proti nej už vo Francúzsku demonštrovali i štrajkovali státisíce ľudí. Ďalšie protesty sú naplánované na 7. a 11. februára. Ľavicová opozícia medzičasom v parlamente predložila tisíce pozmeňujúcich návrhov, aby zmarila diskusiu o zákone.

Bornová uznala ako prijateľné aj požiadavky, ktorými republikáni a Macronovi spojenci z Demokratického hnutia žiadajú revíziu dôchodkovej reformy v roku 2027. Celkovým cieľom zmien je vyviesť dôchodkový systém z deficitu do roku 2030.

Premiérka tiež informovala, že vláda bude vyvíjať tlak na firmy, aby ukončili prax prepúšťania starších zamestnancov - v dôsledku toho totiž mnohí z nich v posledných rokoch pred dosiahnutím dôchodkového veku zápasia s problémami pri hľadaní práce. "Spoločnosti príliš často prestávajú vzdelávať a prijímať starších ľudí," kritizovala Bornová.

Podľa AFP súčasťou plánov vlády je primať firmy, aby pravidelne zverejňovali údaje o tom, koľko starších pracovníkov zamestnávajú. Minister práce Olivier Dussopt v sobotu dokonca navrhol vyvodiť finančné sankcie pre tie spoločnosti, ktoré tak neurobia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Irán udelil na výročie islamskej revolúcie milosť desiatkam tisícov väzňov

Iránsky náboženský vodca ajatolláh Alí Chameneí udelil milosť desiatkam tisícov väzňov. Píše o tom agentúra DPA s odvolaním sa na informácie iránskych štátnych médií.

Tento krok je súčasťou osláv výročia islamskej revolúcie z roku 1979, pripomenula v nedeľu iránska štátna televízia. Medzi aktuálne udelenia milosti patria jednak prepustenia väzňov na slobodu, jednak amnestie, spresnila iránska tlačová agentúra IRNA.

Udelenie milosti dostali aj zatknutí demonštranti, ktorí sa zúčastnili na protestoch, čo v Iráne prebiehajú už od vlaňajšieho septembra, poznamenala IRNA.

Na uvedených protestoch bolo zabitých vyše 500 demonštrantov a zhruba 20-tisíc ďalších putovalo do väzenia, odhadujú ľudskoprávni aktivisti. V súvislosti s vynášaním rozsudkov smrti nad protestujúcimi bola iránska súdna moc kritizovaná doma i v zahraničí.

Milosť však nedostal ani jeden väzeň odbžalovaný zo špionáže, upozorňujú iránske médiá. Z tohto okruhu boli vylúčené aj vraždy a poškodzovanie či podpaľovanie vládnych a vojenských objektov.

Protesty, ktoré v Iráne vypukli v septembri, podnietila smrť 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zadržala mravnostná polícia pre údajné porušenie prísnych predpisov týkajúcich sa obliekania. Mladá žena zomrela 16. septembra v policajnej väzbe.

Irán oslavuje 11. februára 44. výročie islamskej revolúcie z roku 1979, keď sa po návrate z exilu vrátil z Paríža do vlasti ajatollách Rúholláh Chomejní a bola zosadená iránska monarchia. Ajatolláh Alí Chameneí prevzal funkciu najvyššieho politického a náboženského vodcu Iránu v roku 1989.

(tasr, min)

Minúta  |  

Dlh na kreditných kartách v USA stúpol takmer o 20 percent na nový rekord

Dlh na kreditných kartách v USA vo 4. kvartáli medziročne vyskočil o 18,5 % a na konci roka 2022 dosiahol rekordných 930,6 miliardy USD (850,87 miliardy eur). TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

Inflácia a rastúce úrokové sadzby sú dvomi faktormi, ktoré negatívne ovplyvňujú financie bežných Američanov. Americká centrálna banka (Fed) tento týždeň opäť zdvihla úrokové sadzby, čo spôsobilo, že ročná percentuálna miera nákladov na dlh na kreditných kartách sa už v priemere blíži k 20 %, pričom sa očakáva, že sa bude ďalej zvyšovať. Zároveň sa čoraz viac spotrebiteľov spolieha na úvery, aby si mohli zaplatiť čoraz drahšie základné potreby, ako sú potraviny a nájomné.

Priemerný dlh na kreditnej karte na konci minulého roka predstavoval 5805 USD, uviedla firma TransUnion. V prípade platenia minimálnej splátky a pri úrokovej sadzbe takmer 20 % by splatenie takéhoto dlhu trvalo viac ako 17 rokov, pričom na úrokoch treba zaplatiť viac ako 8213 USD, vypočítala spoločnosť Bankrate.

"Či už ide o nákup nového auta alebo nákup vajec v potravinách, spotrebitelia naďalej vo veľkom i malom pociťujú vysokú infláciu aj zvyšovanie úrokových sadzieb Fedom," uviedla viceprezidentka TransUnion pre výskum a poradenstvo pre USA Michele Raneriová

Celkovo bolo vo štvrtom štvrťroku otvorených ďalších 202 miliónov nových úverových účtov, na čom sa veľkou mierou podieľala generácia Z, teda ľudia vo veku od 18 do 25 rokov, a celkový počet kreditných kariet dosiahol rekordných 518,4 milióna.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Turecku zatkli 15 osôb napojených na Islamský štát, údajne plánovali útok na konzuláty

Pätnásť ľudí zatkla v Turecku polícia za ich pravdepodobnú spojitosť s extrémistickou organizáciou Islamský štát. Napísala o tom v nedeľu agentúra AP s odkazom na informácie tureckej oficiálnej tlačovej agentúry Anadolu.

Zatýkanie bolo podľa tohto zdroja podmienené už niekoľko dní trvajúcim bezpečnostným varovaním zo strany západných konzulátov. Anadolu sa odvolala na vyhlásenie istanbulskej polície, podľa ktorého skupina zatknutých osôb plánovala útoky na švédsky a aj holandský konzulát v Istanbule, ako i na kostoly a synagógy.

Polícia však dodala, že bezprostredne si nie je istá nijakými "konkrétne špecifikovanými" hrozbami, ktoré mali týmto objektom hroziť.

Tajné služby, ktoré podnietili uvedenú policajnú operáciu, konštatovali, že zatknutá skupina pravdepodobne dostávala inštrukcie z miestnej pobočky Islamského štátu nazývanej Provincia Islamský štát-Chorásán. Táto odnož islamistických fundamentalistov je aktívna v južnej a strednej Ázii.

K uvedeným bezpečnostným varovaniam zo strany západných konzulátov došlo počas vrcholiaceho diplomatického napätia spojeného s odmietavým postojom Turecka voči vstupu Švédska a Fínska do Spojenými štámi vedenej aliancie NATO.

Napätú situáciu ešte vyostrili protiislamské protesty, na ktorých minulý mesiac pred budovami tureckých veľvyslanectiev v Štokhome a Kodani došlo aj k spáleniu výtlačkov Koránu. Tento týždeň preto zatvorilo niekoľko západných krajín z bezpečnostných dôvodov v Istanbule svoje konzuláty.

(tasr, min)

Minúta  |  

Šeliga nevylúčil prestup k Dzurindovi, Kaliňák zasa návrat do politiky

Poslanec Národnej rady Juraj Šeliga (Za ľudí) nevylúčil budúcu spoluprácu s projektom Mikuláša Dzurindu Modrá koalícia. Ja ochotný s ním rokovať, ak to pomôže poraziť Smer. Ako uviedol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo, jeho stranícka šéfka Veronika Remišová sa snaží byť dobrou ministerkou.

Jeho diskusný náprotivok, exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer), nevylúčil, že bude kandidovať v predčasných voľbách. „Nezákonnými obvineniami ma vtiahli do politického boja, takže to v tejto chvíli neviem vylúčiť," uviedol. Ako však dodal, nemal byť dvojkou na kadidátke Smeru.        

Septembrový termín predčasných parlamentných volieb je podľa Šeligu výsledkom dohody bývalej koalície. Zopakoval, že by podporil aj júnový termín, ak by Smer a Hlas zahlasovali za zvýšenie ústavnoprávnej ochrany Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Kaliňák v tejto súvislosti skonštatoval, že volebná kampaň sa bude spájať s kriminalizáciou opozície, pretože súčasná vláda podľa neho nemá žiadne výsledky.

Robert Kaliňák, Foto: Ján Krošlák/TASR

Kaliňák zopakoval, že jeho obvinenie z korupcie je nezmyselné a nelogické. Ide podľa neho o politicky motivovaný proces. "Je to vec, keď kajúcnici, ktorí majú za sebou 18-miliónový daňový podvod, sa chcú dostať z veľmi ´obrovskyročného´ väzenia, ktoré môžu dostať, tým, že si budú vymýšľať na ľudí, ktorých niekto označí," skonštatoval.

Šeliga odmietol, že by polícia konala podľa pokynu politikov. "My nezasahujeme do roboty policajtov, prokurátorov a vyšetrovateľov," povedal. V tejto súvislosti skritizoval, že Generálna prokuratúra SR ešte vlani zrušila obvinenie šéfa Smeru Roberta Fica a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak. "O vine alebo nevine má rozhodovať súd, nie pán Žilinka," doplnil.

Diskutovalo sa aj o nájdení dokumentu, v ktorom dočasne poverený šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Šeliga jeho vysvetlenie označil za zvláštne. "Nechcem byť jeho sudcom. Tú dobu si neviem predstaviť. O tomto bude Budaj hovoriť s premiérom," priblížil. Rozhodnutie, či má opustiť kreslo ministra, necháva Šeliga na Budajovi.

Podľa Šeligu sú neštandardné aj vyjadrenia šéfa polície Štefana Hamrana, ktorý tiež nevylúčil kandidatúru vo voľbách. Zdôraznil, že ak chce ísť Hamran do politiky, nemal by stáť na čele policajného zboru.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.