Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď sa do KDH nechystá. Heger je prirodzený líder, máme spolu vlastnú predstavu, vraví

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si sám seba nevie predstaviť na kandidátke Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Ako ďalej uviedol v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní, pri téme KDH sa stotožňuje s lídrom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom.

„Stotožňujem sa s Igorom, KDH sa opakovane nedostalo do Národnej rady SR práve preto, že boli nerozvážni a silou mocou chceli ísť sami do volieb. Vždy dostali nad štyri percentá hlasov a dovolím si povedať, že teraz by dostali ešte menej, ak pôjdu do volieb samostatne. Z tejto polohy ponúkať dočasne poverenému premiérovi SR Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) ,dvojku´ na kandidátke, nie je adekvátnou ponukou, a myslím si, že Heger na to nebude pozitívne reagovať," uviedol Naď. Dodal, že čokoľvek, čo ponúkne predseda KDH Milan Majerský Hegerovi alebo komukoľvek inému, nemusí na konci dňa „prejsť".

Dočasne poverený šéf obrany taktiež vysvetlil, že Heger si ponuku od KDH váži, no skôr vidí cestu v tom, aby sa hnutie spájalo s konzervatívnymi silami, aby zbytočne neprepadli hlasy. „Spupnosť KDH v súvislosti s tým, že chcú ísť sami do volieb, a tak opäť prepadnú hlasy, je nezodpovedné, zbytočné a zlé pre samotné KDH. V tomto hnutí je veľa ľudí, ktorých si osobne vážim, a myslím, že by bolo fajn, keby sa dostali do politiky. No mali by sa skôr spájať," tvrdí Naď.

Zároveň dodal, že s Eduardom Hegerom majú vlastnú predstavu a svoj plán, ktorý v správny čas detailnejšie predstavia. „Nie je dobré, aby hlas demokratického voliča prepadával. Všetko ďalšie príde v najbližších dňoch a týždňoch," povedal.

Jaroslav Naď v relácii ďalej uviedol, že s Mikulášom Dzurindom, ktorý v súčasnosti pôsobí v strane Modrá koalícia, ešte nehovoria o možnom prepájaní. „Sústredím sa na to, že s Hegerom dávame dokopy svoje veci a na našu spoluprácu sa teším. Je to človek, ktorý je prirodzeným lídrom," dodal Naď.

(sita)

Minúta  |  

Ruský patriarcha Kirill pôsobil vo Švajčiarsku ako agent KGB, píšu médiá

Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill pracoval pre sovietsku rozviedku v 70. rokoch minulého storočia, keď žil vo Švajčiarsku. S odvolaním sa na odtajnené dokumenty o tom informovali švajčiarske médiá, píše sa v správe agentúry AFP.

Spis švajčiarskej polície podľa týždenníkov SonntagsZeitung a Le Matin Dimanche potvrdzuje, že Kirill pracoval pre KGB. Oba týždenníky uviedli, že mali k tomuto spisu prístup vo švajčiarskych národných archívoch.

Kirill žil v švajčiarskom meste Ženeva začiatkom 70. rokov a oficiálne tam pôsobil ako zástupca ruskej pravoslávnej cirkvi v Svetovej rade cirkví (SRC). Pod krycím menom Michailov mal však ovplyvňovať SRC, do ktorej sa už KGB infiltrovala, uvádzajú týždenníky.

Podľa dokumentov z archívu bolo cieľom Sovietov prinútiť SRC, aby odsúdila Spojené štáty a ich spojencov a aby zmiernila kritiku nedostatku náboženských slobôd v Sovietskom zväze, píšu švajčiarske médiá.

Ruská pravoslávna cirkev sa k záležitosti odmietla vyjadriť a SRC uviedla, že o prípade nemá žiadne informácie.

Kirillov synovec Michail Gunďajev, ktorý v súčasnosti v SRC zastupuje ruskú cirkev, však pre Le Matin Dimanche uviedol, že jeho strýko nebol agentom KGB. Uviedol však, že KGB Kirilla "striktne kontrolovala". To však podľa Gunďajeva "neovplyvnilo úprimnosť v jeho angažovaní sa v ekumenickej práci s inými cirkvami".

Gunďajev tiež trval na tom, že jeho strýko má ku Švajčiarsku špeciálny vzťah. "K vašej krajine mám špeciálne puto. Zo všetkých krajín na svete som ju pravdepodobne navštívil najčastejšie," povedal Kirill v roku 2019 po stretnutí s predsedom hornej komory švajčiarskeho parlamentu.

Podľa týždenníka Le Matin Dimanche navštívil Kirill Švajčiarsko už najmenej 43 krát. Rád sa tam okrem iného lyžuje, pričom v roku 2007 si na švajčiarskych svahoch údajne zlomil nohu.

Agentúra AFP tiež pripomína, že ruský patriarcha je v súčasnosti silným podporovateľom ruského prezidenta Vladimira Putina a verejne podporil i ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament sa bude na návrh Hlasu-SD zaoberať smrťou Jozefa Chovanca v Belgicku

Parlament sa bude na návrh Hlasu-SD zaoberať smrťou Jozefa Chovanca v Belgicku. Nezaradený poslanec Peter Kmec (Hlas-SD) predkladá návrh na prijatie uznesenia k usmrteniu slovenského občana Jozefa Chovanca po zásahu belgických bezpečnostných zložiek na letisku Charleroi vo februári 2018.

„Absolútne sa nemôžeme uspokojiť s rozhodnutím belgickej prokuratúry nezačať trestné stíhanie po tom, ako zomrel za zvláštnych okolností náš občan a ako sme zhliadli videá z cely, v ktorej bol zadržaný,“ povedal predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.

Dňa 28. februára uplynie päť rokov od smrti Chovanca, ktorý zomrel v belgickej nemocnici tri dni po brutálnom policajnom zásahu v cele na letisku. Nedávno rozhodla belgická prokuratúra o zastavení trestného konania voči páchateľom.

V predloženom návrhu Kmec navrhuje, aby Národná rada SR (NR SR) vyjadrila hlboké rozčarovanie z rozhodnutia belgickej prokuratúry a odsúdila „neúmerné naťahovanie času zo strany belgických orgánov pri vyšetrovaní tohto nehumánneho násilného zásahu.“ NR SR má zároveň požiadať Vládu SR, aby požiadala vládu Belgického kráľovstva o vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli k zastaveniu trestného stíhania a aby s využitím všetkých politických, diplomatických a právnych prostriedkov trvala na vyvodení trestnoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti voči tým príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí sa priamo podieľali na tomto násilnom zásahu.

„Mňa mrzí, že na to automaticky nezareagoval minister Káčer a premiér Heger. Pevne verím, že vláda na to pod tlakom parlament bude musieť reagovať, pretože náš návrh, aby sme o tom v parlamente rokovali, našiel širokú celopolitickú podporu,“ povedal Pellegrini. Podľa svojich slov by si želal, aby kontrolu dodržiavania právneho štátu podstúpilo rovnako ako Slovensko aj Belgicko, „ktoré sa tvári ako kolíska demokracie, no kde sme v priamom prenose videli hajlujúcu policajtku, zabitého občana Slovenskej republiky a belgické úrady ani nemienia tento incident vyšetriť.“ Podľa neho by sa trestné konanie nezastavilo, keby išlo o francúzskeho alebo nemeckého občana. Ako Pellegrini dodal, ukazuje to, že slovenská diplomacia je slabá a Slovensko nemá takú váhu. Belgické úrady podľa neho rozhodli tak, ako rozhodli s tým, že „veď ide len o nejakého Slováka“.

V návrhu uznesenia je tiež výzva slovenským poslancom Európskeho parlamentu, aby v rámci svojich kompetencií iniciovali vytvorenie nezávislej monitorovacej misie na dôsledné prešetrenie tohto prípadu. Skupina jedenástich slovenských europoslancov na čele s Miriam Lexmann (KDH/EĽS) už reagovala na kroky belgickej prokuratúry listom, v ktorom žiadajú riadne vyšetrenie smrti Jozefa Chovanca. Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, keď upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov. „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu, sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“ uviedla Lexmann.

(sita)

Minúta  |  

Iba trinásťročná školáčka nafúkala 2,4 promile.Vraj ju niekto opil

Policajti vo Vrábľoch vyšetrujú prípad, v ktorom len trinásťročnú školáčku v obci Tehla niekto opil. Pri kontrole jej namerali 2,4 promile alkoholu v dychu, informuje na sociálnej sieti nitrianska krajská polícia. Všetky okolnosti prípadu sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

Polícia zároveň upozorňuje mladých ľudí, aby si uvedomili, že alkohol patrí k návykovým látkam a ich požívanie sa skôr či neskôr odrazí na ich zdraví.

„Kto sústavne podáva alebo vo väčšom množstve podá osobe mladšej ako 18 rokov alkoholické nápoje, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,“ upozorňuje polícia.

(sita)

Minúta  |  

Rusi sa podľa Reznikova nepokúsia dobyť naraz veľké územia a do Chersonu nepôjdu

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov predpokladá, že Rusi sa nepokúsia dobyť celú Ukrajinu naraz, ako tomu bolo vlani na začiatku invázie. Domnieva sa, že počas očakávanej ofenzívy, ktorá sa by sa podľa niektorých prognóz mohla začať už o niekoľko dní, budú viesť sústredené boje na konkrétnych frontoch. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Rusi vo februári minulého roku vyskúšali taktiku simultánneho dobytia Ukrajiny. Nefungovalo to. Ich zdroje boli rozptýlené a stratili mnoho elitných jednotiek. Teraz majú inú taktiku so sústredenými a plazivými pokusmi o dobytie území, kúsok po kúsku, po desiatich metroch,“ povedal Reznikov, podľa ktorého sú najdôležitejšie ruské jednotky rozmiestnené na východe a juhu Ukrajiny.

Reznikov si myslí, že ruskí okupanti sa nezamerajú na Cherson, pretože pri ústupe zničili všetky mosty a prechody cez rieku Dnipro, ale budú sa chcieť presunúť po zemi v smere na Záporožiu, keďže z dôvodu zásobovania chcú rozšíriť pozemný koridor na Krym.

Zároveň skonštatoval, že „neexistujú žiadne panické dôvody na útek z miest“. Za jediné nebezpečenstvo označil útoky raketami a bezpilotnými lietadlami, no pripomenul, že aj ukrajinský systém protivzdušnej obrany sa stáva silnejším a zručnejším. Podotkol, že Ukrajina má dokonalý prehľad o ruských vojakoch.

(sita)

Minúta  |  

Viac ako tretina ľudí SR by bola ochotná odísť za prácou do zahraničia

Viac ako tretina (37 percent) Slovákov by bolo v dnešnej dobe ochotných sa za prácou presťahovať do zahraničia. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou (PR) pracovného portálu a firmy Kariéra.sk Katarína Tešla.

Doplnila, že ďalšiu skupinu tvoria ľudia ochotní za zamestnaním cestovať v rámci Slovenska, tých je 18 percent. Zhruba tretina ľudí nie je ochotná za prácou dochádzať mimo regiónu, v ktorom žije, a desať percent respondentov je spokojných v súčasnej práci, kam pre ňu nemusí cestovať.

Priemerná mzda je na Slovensku 1 347 eur. V ostatku Európy si však uchádzači o prácu dokážu prilepšiť aj niekoľkonásobne, uviedla firma.

Dodala, že, napríklad v Českej republike sa platy v inzerátoch pohybujú vo výške 1 828 eur. V Rakúsku sa pohybuje priemerný plat v pracovných ponukách na úrovni 2 443 eur. V Nemecku je to 2 974 eur. Holandsko ponúka priemerné mzdy 3 688 eur a v Anglicku niektoré pracovné pozície uvádzajú 4-tisíc eur, vyčíslila spoločnosť.

Doplnila, že štatistický úrad Eurostat zverejnil priemerné platy v krajinách Európskej únie (EÚ) za predminulý rok. Priemerná ročná mzda všetkých krajín bola podľa slov Tešly 33 511 eur, teda 2 793 eur mesačne.

Spomedzi členských štátov EÚ bol najvyšší priemerný ročný plat pri plnom úväzku v Luxembursku. Išlo o sumu 72 247 eur, čo mesačne vychádza podľa slov firmy približne 6 021 eur.

Na konci rebríčka je Bulharsko s priemernou ročnou mzdou 10 345 eur. Zamestnanci si za mesiac zarobia v priemere 862 eur, dodala spoločnosť.

Slovensko sa podľa jej slov umiestnilo na 22. mieste v rebríčku, teda na šiestom mieste od konca. Priemernú ročnú mzdu Tešla vyčíslila na 16 162 eur, čo mesačne predstavuje 1 347 eur.

Platy v inzerátoch sa na základe vyjadrení spoločnosti však výrazne líšia od najvyšších očakávaní uchádzačov. Napríklad v Bratislavskom kraji by si zamestnanci chceli zarobiť zhruba 1 560 eur, no v inzerátoch sa ponúka plat približne 1 296 eur.

Najväčší rozdiel medzi očakávaniami uchádzačov a platmi v inzerátoch spoločnosť pozoruje v Trnavskom kraji, kde dosahuje výšku 320 eur. Pracovné inzeráty ponúkajú priemerne 972 eur, no očakávané platy sú 1 292 eur.

Podobné rozdiely Tešla eviduje aj v Nitrianskom kraji. Tam si uchádzači zarobia o 305 eur menej v porovnaní s ich očakávaniami.

Rovnako je na tom Banskobystrický kraj, v ktorom by pracovníci očakávali mzdu 1 211 eur, no platy v inzerátoch sú priemerne vo výške 934 eur. Rozdiely sú aj vo všetkých ostatných krajoch na Slovensku, no nie sú také výrazné ako pri uvedených štyroch.

Pracovný portál tiež urobil prehľad pozícií s najvyšším ponúkaným platom v inzerátoch. Od 5-tisíc eur mesačne si uchádzači môžu zarobiť na pozíciách obchodný riaditeľ, manažér predaja, konzultant informačných technológií (IT), softvérový architekt, dizajnér či produktový manažér v automobilovom priemysle.

Čeľustní ortopédi si mesačne môžu zarobiť od 8-tisíc eur. Najvyšší ponúkaný plat 10-tisíc eur mesačne je na pozícii vedúceho elektrotechnického závodu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.