Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v Hongkongu rozhodol: Pohlavie bude možné zmeniť bez nutnosti operácie

Hongkonský najvyšší súd v pondelok rozhodol, že transrodoví ľudia si môžu zmeniť pohlavie uvedené v ich osobných dokladoch bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Aktivisti dlhodobo kritizovali príslušné úrady v Hongkongu za to, že neriešia diskrimináciu LGBTQ ľudí. Podľa doterajšej praxe sa v hongkonských preukazoch totožnosti uvádza pohlavie určené pri narodení, pokiaľ si ho dotyčná osoba nedá zmeniť operačným zákrokom.

Henry Tse, jeden z aktivistov, ktorí v roku 2017 podali právnu námietku, upozornil, že doterajšia prax núti transrodových ľudí, aby napriek zdravotným rizikám podstupovali drahé a invazívne lekárske zákroky.

Vo svojom rozhodnutí sa s týmto názorom aktivistu stotožnil aj odvolací súd, ktorý požiadavku na chirurgickú zmenu pohlavia označil za protiústavnú s tým, že predstavuje "neprijateľne veľkú záťaž".

Čím argumentovali obe strany?

Vláda obhajovala existujúce pravidlá tvrdením, že pomáhajú predchádzať "praktickým problémom", napríklad pri kontakte s políciou, záchrannými či sociálnymi službami alebo pri prístupe na toalety.

Právnička Monica Carss-Frisková, ktorá na súde zastupovala hongkonskú vládu, na pojednávaniach opakovane upozorňovala, že súhlas so zmenou identifikátora pohlavia v preukazoch totožnosti by mohol viesť k "svojvôli a nekonzistentnosti".

Britský právnik David Pannick, ktorý na súde zastupoval aktivistov, však poukazoval na to, že nemožnosť vykonať zmeny v občianskom preukaze prináša transrodovým ľuďom "ponižovanie, stratu dôstojnosti a utrpenie, pretože sa od nich vyžaduje, aby zverejnili najintímnejší aspekt svojho súkromného života".

Samodeklarácia pohlavia

Agentúra AFP poznamenala, že hongkonskí aktivisti sa už dlho zasadzujú za samodeklarované označenie pohlavia na identifikačných preukazoch. Ich tlak na úrady získal na sile po zmenách, ktoré boli schválené na Taiwane, v Argentíne a v ďalších krajinách.

O právach transrodových ľudí sa na hongkonskom odvolacom súde naposledy diskutovalo pred takmer desiatimi rokmi. Sudcovia vtedy potvrdili právo transrodových osôb, ktoré podstúpili operáciu, uzavrieť manželstvo.

Odvtedy sa však pri zmene zákonov tohto mestského štátu, zameraných na ochranu práv transrodových ľudí, podľa názoru aktivistov dosiahol len malý pokrok.

Aktivista Henry Tse ocenil pondelňajšie rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože sa podľa neho "vyriešili pálčivé problémy", s ktorými sa stretáva "v dôsledku vlastnenia nesprávneho občianskeho preukazu". "K transrodovej rovnosti máme však ešte ďaleko," konštatoval.

(tod/tasr)

Minúta  |  

USA nevrátia Číne zvyšky zostreleného balóna, ktorý považujú za špionážny

Spojené štáty už vyzdvihli časť trosiek čínskeho balóna, ktoré po jeho zostrelení armádou USA dopadli do vôd Atlantického oceánu. Experti tento nález následne podrobia analýze, uviedol v pondelok Biely dom s tým, že Spojené štáty neplánujú vrátiť zvyšky balóna Pekingu. Informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v pondelok na brífingu dodal, že poveternostné podmienky ešte neumožnili pátranie pod hladinou, ale americká armáda sa k tomu ešte vráti. Spresnil tiež, že oblasť, kde sa trosky balóna po jeho zostrelení americkou stíhačkou rozptýlili, je „značná".

Čína, podľa ktorej išlo o civilné výskumné zariadenie používané najmä na meteorologické účely, proti zostreleniu balóna protestovala a takúto reakciu Spojených štátov označila za „prehnanú".

Spojené štáty pristúpili k tomuto kroku týždeň po tom, ako balón vstúpil do ich vzdušného priestoru pri Aljaške. Tvrdia, že balón bol sofistikovaným výškovým špionážnym prostriedkom.

Po tom, ako balón pomaly preletel nad centrálnou časťou Spojených štátov – údajne aj nad niekoľkými tajnými vojenskými objektmi – zamieril nad východné pobrežie USA. Vtedy prezident Joe Biden nariadil jeho zostrelenie. Došlo k nemu v sobotu pri pobreží Južnej Karolíny nad teritoriálnymi vodami USA.

Bidenova administratíva vykresľuje tento incident ako provokáciu Číny, ktorý sa zmenila „na niečo ako vlastný gól", keďže americké spravodajské služby získali z daného zariadenia cenné údaje. Kirby spresnil, že dáta získané z balóna pred jeho zostrelením sa analyzujú a ďalšie sa americkí experti pokúsia získať z trosiek.

Jedným z už známych detailov podľa Kirbyho je, že balón mal vrtule a riadenie, ktoré mu umožňovali určitú kontrolu, aj keď ho unášal vietor vo veľkých výškach.        

(tasr)

Minúta  |  

Financial Times: Zelenskyj by mohol prísť na summit EÚ do Bruselu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mohol prísť do Bruselu na summit Európskej únie, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok (9. a 10. februára). Jeho cestu však môžu prekaziť bezpečnostné okolnosti, napísal v pondelok britský denník The Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje, uvádza TASR.

„Ak mám byť úprimný, bolo by to priveľké riziko, keby som niekam šiel," povedal Zelenskyj médiám koncom minulého týždňa.

Ak by Zelenskyj do Bruselu napokon predsa vycestoval, išlo by o jeho druhú zahraničnú cestu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára minulého roka. Zatiaľ bol iba vo Washingtone, a to vlani v decembri.

The Financial Times sa od nemenovaného poradcu ukrajinskej armády dozvedeli, že na Ukrajine v priebehu desiatich dní očakávajú spustenie výraznej ruskej ofenzívy.

Ukrajinské tajné služby už minulý týždeň informovali, že Rusko pripravuje útočné zoskupenia a vojenskú techniku s cieľom dobyť Donbas ešte v priebehu februára.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínsko: Súd zamietol Saakašviliho žiadosť o prepustenie z väzenia

Súd v Gruzínsku v pondelok zamietol žiadosť bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho o prepustenie z väzenia a odklad výkonu šesťročného trestu odňatia slobody pre zlý zdravotný stav. Podľa agentúry Reuters o tom informoval Saakašviliho právny tím.

Agentúra AFP uviedla, že sudca súdu v Tbilisi Giorgi Arevadze rozhodol o zamietnutí žiadosti len niekoľko dní po tom, ako Saakašviliho lekár a právnik upozornili, že mu hrozí smrť v dôsledku veľkého úbytku hmotnosti.

Vo vyhlásení, ktoré na sociálnych sieťach zdieľal Saakašviliho tím, bývalý prezident označil verdikt súdu za „rozsudok smrti" vynesený politickými oponentmi.

„Pojednávanie gruzínskeho súdu bolo fraškou," povedal Saakašvili, pričom kritizoval, že vládni odborníci sa ani neunúvali, aby ho videli na vlastné oči.

Saakašvili, ktorý viedol bývalú sovietsku republiku ako prozápadný reformátor v rokoch 2004 - 2013, si odpykáva šesťročný trest väzenia za zneužitie právomocí. On sám i jeho podporovatelia tvrdia, že ide o politicky motivované obvinenie. Počas výkonu trestu viackrát držal hladovku a tvrdil aj, že bol otrávený.

Podľa zdravotných záznamov, ktoré zdieľal Saakašviliho politický spojenec a hovorca rodiny Giorgi Čaladze, sa jeho zdravotný stav od októbra 2021 dramaticky zhoršil a stratil aj viac ako 40 percent svojej telesnej hmotnosti.

Predstavitelia príslušných gruzínskych úradov však tvrdia, že exprezident simuluje, aby dosiahol predčasné prepustenie z väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Stančík: To posledné, čo dnes potrebujeme, je podceniť schopnosti ruskej armády

Mimoriadny summit EÚ, ktorý sa uskutoční 9. a 10. februára, sa bude venovať aj situácii na Ukrajine a spôsobom, ako môže Únia naďalej pomáhať Kyjevu na jeho európskej integračnej ceste a pri povojnovej obnove. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Stančík pripomenul, že EÚ z pohľadu diania na Ukrajine vníma rok 2023 ako „rozhodujúci". Už aj preto, že historicky ak ruská armáda v prvý rok nejakej vojny bola slabšia alebo robila chyby, dokázala sa z týchto chýb poučiť.

„To posledné, čo dnes potrebujeme, je podceniť schopnosti ruskej armády. Aj preto musíme neustále prejavovať jednotu medzi nami a podporu Ukrajine, ktorá má právo brániť sa," opísal situáciu Stančík.

Podľa jeho slov pondelňajšie zasadnutie Rady ministrov potvrdilo, že existuje európska jednota v tomto smere, čo by sa koncom týždňa malo odzrkadliť aj na summite šéfov vlád a štátov EÚ.

Stančík zdôraznil, že medzi krajinami EÚ vládne jednota, aj čo sa týka dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Pri integračných ambíciách Kyjeva členské krajiny trvajú na tom, že Ukrajina musí splniť požadované podmienky. „Keď sa splnia podmienky Európskej komisie, tak by sa mal začať prístupový proces s Ukrajinou," uviedol Stančík.

Krajiny EÚ podľa neho vítajú aj mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci niektoré detaily tohto plánu treba ešte doladiť. „Ukazuje to však, že Ukrajina je ochotná rokovať o mieri. Je to Rusko, ktoré vojnu začalo, a je to iba Rusko, ktoré môže vojnu ukončiť. Pretože ak Ukrajina prestane bojovať, Ukrajina zmizne. Ak Rusko prestane bojovať, vojna sa skončí," uviedol Stančík v závere rozhovoru.

(tasr)

Minúta  |  

Guterres sa obáva, že svet smeruje k rozsiahlejšej vojne

Generálny tajomník OSN António Guterres sa obáva, že pravdepodobnosť ďalšej eskalácie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou by mohla svet nasmerovať k „rozsiahlejšej vojne". Uviedol to v pondelok na pôde Valného zhromaždenia OSN. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Guterres predstavil na VZ OSN svoje priority na nadchádzajúci rok, ktoré sa sústredia najmä na ruskú inváziu na Ukrajine, klimatickú krízu a extrémnu chudobu.

„Vyhliadky na mier sa stále zmenšujú. Šanca ďalšej eskalácie a krviprelievania len narastá a ja sa obávam, že svet sa rúti do veľkej vojny - a nie je to nevedomky," vyhlásil Guterres.

Generálny tajomník OSN tiež poznamenal, že vedci a bezpečnostní experti posunuli ručičku symbolických Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré ukazujú, ako blízko je Zem k úplnému zničeniu, k dvanástej hodine. V súčasnosti ju od polnoci delí len 90 sekúnd, čo Guterres považuje za varovný signál.

„Rok 2023 sme začali s množstvom výziev, akým sme ešte nikdy nečelili. Musíme sa zobudiť a dať sa do práce," vyhlásil Guterres, ktorý v prejave spomenul aj ďalšie hrozby pre svetový mier, ako je napríklad izraelsko-palestínsky konflikt, situácia v Afganistane, Mjanmarsku či na Haiti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.