Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj podľa zákulisných správ vystúpi v europarlamente aj na summite EÚ

Správy o tom, že by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mohol koncom týždňa vystúpiť v Bruseli na summite Európskej únie (9. a 10. februára), sa v pondelok popoludní rozšírili o informáciu, že by sa vo štvrtok, ešte pred summitom, zúčastnil aj na mimoriadnom zasadnutí Európskeho parlamentu (EP). Predstavitelia inštitúcií EÚ tieto správu nepotvrdili, ale ani nevyvrátili, informuje spravodajca TASR.

Britský denník The Financial Times bol medzi prvými, ktorý o tejto možnosti informoval s tým, že Zelenského návštevu v Bruseli môžu prekaziť bezpečnostné okolnosti.

Belgický internetový denník The Brussels Times a holandská tlačová agentúra ANP s odvolaním sa na "vnútorné zdroje" z prostredia inštitúcií EÚ uviedli, že Zelenskyj vo štvrtok dopoludnia prednesie prejav pred poslancami europarlamentu, na mimoriadnom plenárnom zasadnutí, a hneď potom budovu opustí.

O niekoľko hodín neskôr by sa tak mohol zúčastniť na summite šéfov štátov a vlád 27-člennej Únie. Summit sa tradične začína okolo 15.00 hodiny popoludní, zatiaľ však jeho účasť na zasadnutí Európskej rady nebola z bezpečnostných dôvodov potvrdená.

Barend Leyts, hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela, na otázku viacerých európskych médií, či Zelenskyj zavíta medzi lídrov EÚ, odpovedal vyhlásením, že ukrajinský prezident "nedávno dostal otvorené pozvanie" na oficiálnu návštevu inštitúcií EÚ.

Hovorca Európskeho parlamentu na rovnakú otázku uviedol, že Zelenského návštevu nemôžu "ani potvrdiť, ani vyvrátiť", a to zo "zrejmých bezpečnostných dôvodov".

Ak by Zelenskyj zavítal do Bruselu, symbolicky len krátko pred uplynutím prvého roku od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine a len týždeň po návšteve predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, jej kabinetu a Charlesa Michela v Kyjeve, išlo by o jeho druhú zahraničnú cestu od začiatku vojny.

Lídri EÚ budú na summite v Bruseli rokovať o migrácii, ochrane európskeho jednotného trhu a tiež o situácii na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí turecko-sýrskeho zemetrasenia sa môže vyšplhať až na 20-tisíc. Svedkovia opisujú apokalypsu

Záchranári v Turecku a Sýrii počas mrazivej noci na utorok vlastnými rukami prehrabávali trosky tisícov domov a hľadali ľudí, ktorí prežili pondelkové ničivé zemetrasenie a následnú sériu dotrasov. Podľa odhadov sa počet obetí zďaleka nezastavil.

Potvrdený počet mŕtvych v oboch krajinách sa vyšplhal nad 4300, informovala v utorok nadránom tlačová agentúra AFP. Otrasy postihli oblasť okolo turecko-sýrskej hranice a najsilnejšie z nich mali magnitúdu až 7,8.

Turecké a sýrske záchranné tímy hlásili, že vyše 5600 budov v niekoľkých mestách je zrovnaných so zemou, vrátane mnohoposchodových bytových domov, ktoré boli plné spiacich obyvateľov, keď udrelo prvé zemetrasenie.

V meste Kahramanmaraš na juhovýchode Turecka sa svedkovia snažili "vstrebať" rozsah tejto katastrofy. "Mysleli sme si, že je to apokalypsa. Niečo také sme zažili prvýkrát," povedala 23-ročná reportérka Melisa Salmanová.

https://twitter.com/WarMonitors/status/1622495700402446337

Počet obetí sa môže znásobiť

Turecká záchranná agentúra AFAD v utorok uviedla, že len v Turecku je teraz 2921 mŕtvych, takže celkovo je počet obetí na životoch v oboch krajinách 4365.

Vládnu obavy, že počet obetí ešte neúprosne stúpne, pričom predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhadujú, že mŕtvych môže byť až do 20-tisíc.

V tureckom meste Gaziantep, ktoré je domovom nespočetného množstva utečencov pred občianskou vojnou v Sýrii, záchranári prehľadávali trosky, ale s krikom sa rozbehli preč, pretože blízka budova sa zrazu bez varovania zrútila.

Miestny obyvateľ prehľadáva trosky budovy, ktorá sa zrútila v meste Azmarin v provincii Idlib na severe Sýrie v pondelok 6. februára 2023. Foto: TASR/AP

Prvé zemetrasenie v pondelok o 04.17 h miestneho času (02.17 h SEČ) bolo také silné, že ho cítili až v Grónsku. Pomoc sľúbili poslať desiatky krajín od Ukrajiny a Izraela až po Palestínsku samosprávu a Nový Zéland.

V pondelok v telefonáte tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi sľúbil pomoc aj prezident USA Joe Biden. Spojené štáty vraj pošlú Turecku "všetku možnú" pomoc, akú potrebuje na spamätanie sa z ničivého zemetrasenia.

"Prezident Biden potvrdil pripravenosť Spojených štátov poskytnúť nášmu spojencovi v NATO, Turecku, všetku možnú pomoc potrebnú po takejto tragédii," uviedol Biely dom v oznámení. "Prezident informoval, že americké tímy urýchlene odchádzajú do Turecka pomôcť mu v pátraní a záchrane ľudí, plniť potreby ranených a vysídlených a koordinovať aj ďalšiu pomoc," doplnil Biely dom.

Záchranné tímy hľadajú ľudí v ruinách zničenej budovy. Foto: TASR/AP

Pomoc sa vraj dostane ku každému

Sýrsky veľvyslanec pri OSN Bassám Sabbágh požiadal v pondelok OSN a všetky členské štáty o pomoc pri záchranných prácach po ničivom zemetrasení, o zdravotné služby, náhradné prístrešky a potraviny.

Generálny tajomník OSN António Guterres ubezpečil sýrskeho veľvyslanca, že organizácia urobí všetko, čo je v jej silách, aby pomohla vojnou zničenej krajine v tejto "veľmi ťažkej situácii".

Sabbágh zdôraznil, že sýrska vláda je pripravená pomáhať a koordinovať humanitárne dodávky tak, aby sa dostali ku "všetkým Sýrčanom na všetkých územiach Sýrie, aj keď Damask ich nemá všetky pod kontrolou".

Väzni sa po pondelkovom smrtiacom zemetrasení vzbúrili vo väznici na severozápade Sýrie, kde sú zadržiavaní prevažne členovia teroristickej organizácie Islamský štát (IS), a najmenej 20 ich ušlo.

Muž nesie telo dievčaťa v sýrskej dedine Besnia pri tureckých hraniciach v sýrskej provincii Idlib 6. februára 2023. Foto: TASR/AP

Katastrofa pomohla militantom

Vo väznici vojenskej polície v meste Rádžú neďaleko hranice s Tureckom je umiestnených okolo 2-tisíc väzňov, z nich asi 1300 je podozrivých bojovníkov IS, uviedol zdroj. Vo väzení sa nachádzajú aj bojovníci síl vedených Kurdmi.

"Pri zemetrasení bolo postihnuté aj mesto Rádžú a väznica. Následne sa väzni začali búriť a ovládli časti väzenia," povedal predstaviteľ tohto zariadenia, ktoré majú pod kontrolou proturecké frakcie. "Ušlo približne 20 väzňov... a sú to podozriví militanti z IS," dodal.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, po ktorom nasledovali v regióne desiatky dotrasov, spôsobilo na väznici škody. Jej múry a dvere popraskali.

(tasr)

Minúta  |  

Obetí zemetrasení v Turecku a Sýrii je už viac ako 3-tisíc

Počet obetí dvoch silných zemetrasení, ktoré v pondelok zasiahli juhovýchod Turecka a priľahlé regióny v Sýrii, presiahol hranicu 3-tisíc. Uviedla to agentúra AFP.

Podľa tureckej štátnej agentúry pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) v Turecku pri otrasoch zahynulo 1762 ľudí a viac ako 11-tisíc ich bolo zranených.

Sýrske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v oblastiach pod kontrolou vlády prišlo o život 593 ľudí a 1411 osôb utrpelo zranenia.

Z oblastí na severozápade Sýrie ovládaných povstalcami záchranári z organizácie Biele prilby hlásia najmenej 700 mŕtvych a viac ako 2-tisíc zranených.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyhlásil sedemdňový štátny smútok. Podľa nariadenia vlády zostanú vlajky stiahnuté na pol žrde až do 12. februára. Športové súťaže boli pozastavené do odvolania.

Juhovýchodné Turecka postihli v pondelok v priebehu niekoľkých hodín dve silné zemetrasenia. Počet obetí v Turecku i priľahlých oblastiach Sýrie stúpa každou hodinou. Pátranie po preživších v zrútených budovách sťažujú dážď, sneh a mráz. Do Turecka už prichádzajú prvé tímy záchranárov zo zahraničia, ako aj humanitárna pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Súd v Hongkongu rozhodol: Pohlavie bude možné zmeniť bez nutnosti operácie

Hongkonský najvyšší súd v pondelok rozhodol, že transrodoví ľudia si môžu zmeniť pohlavie uvedené v ich osobných dokladoch bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Aktivisti dlhodobo kritizovali príslušné úrady v Hongkongu za to, že neriešia diskrimináciu LGBTQ ľudí. Podľa doterajšej praxe sa v hongkonských preukazoch totožnosti uvádza pohlavie určené pri narodení, pokiaľ si ho dotyčná osoba nedá zmeniť operačným zákrokom.

Henry Tse, jeden z aktivistov, ktorí v roku 2017 podali právnu námietku, upozornil, že doterajšia prax núti transrodových ľudí, aby napriek zdravotným rizikám podstupovali drahé a invazívne lekárske zákroky.

Vo svojom rozhodnutí sa s týmto názorom aktivistu stotožnil aj odvolací súd, ktorý požiadavku na chirurgickú zmenu pohlavia označil za protiústavnú s tým, že predstavuje "neprijateľne veľkú záťaž".

Čím argumentovali obe strany?

Vláda obhajovala existujúce pravidlá tvrdením, že pomáhajú predchádzať "praktickým problémom", napríklad pri kontakte s políciou, záchrannými či sociálnymi službami alebo pri prístupe na toalety.

Právnička Monica Carss-Frisková, ktorá na súde zastupovala hongkonskú vládu, na pojednávaniach opakovane upozorňovala, že súhlas so zmenou identifikátora pohlavia v preukazoch totožnosti by mohol viesť k "svojvôli a nekonzistentnosti".

Britský právnik David Pannick, ktorý na súde zastupoval aktivistov, však poukazoval na to, že nemožnosť vykonať zmeny v občianskom preukaze prináša transrodovým ľuďom "ponižovanie, stratu dôstojnosti a utrpenie, pretože sa od nich vyžaduje, aby zverejnili najintímnejší aspekt svojho súkromného života".

Samodeklarácia pohlavia

Agentúra AFP poznamenala, že hongkonskí aktivisti sa už dlho zasadzujú za samodeklarované označenie pohlavia na identifikačných preukazoch. Ich tlak na úrady získal na sile po zmenách, ktoré boli schválené na Taiwane, v Argentíne a v ďalších krajinách.

O právach transrodových ľudí sa na hongkonskom odvolacom súde naposledy diskutovalo pred takmer desiatimi rokmi. Sudcovia vtedy potvrdili právo transrodových osôb, ktoré podstúpili operáciu, uzavrieť manželstvo.

Odvtedy sa však pri zmene zákonov tohto mestského štátu, zameraných na ochranu práv transrodových ľudí, podľa názoru aktivistov dosiahol len malý pokrok.

Aktivista Henry Tse ocenil pondelňajšie rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože sa podľa neho "vyriešili pálčivé problémy", s ktorými sa stretáva "v dôsledku vlastnenia nesprávneho občianskeho preukazu". "K transrodovej rovnosti máme však ešte ďaleko," konštatoval.

(tod/tasr)

Minúta  |  

USA nevrátia Číne zvyšky zostreleného balóna, ktorý považujú za špionážny

Spojené štáty už vyzdvihli časť trosiek čínskeho balóna, ktoré po jeho zostrelení armádou USA dopadli do vôd Atlantického oceánu. Experti tento nález následne podrobia analýze, uviedol v pondelok Biely dom s tým, že Spojené štáty neplánujú vrátiť zvyšky balóna Pekingu. Informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v pondelok na brífingu dodal, že poveternostné podmienky ešte neumožnili pátranie pod hladinou, ale americká armáda sa k tomu ešte vráti. Spresnil tiež, že oblasť, kde sa trosky balóna po jeho zostrelení americkou stíhačkou rozptýlili, je „značná".

Čína, podľa ktorej išlo o civilné výskumné zariadenie používané najmä na meteorologické účely, proti zostreleniu balóna protestovala a takúto reakciu Spojených štátov označila za „prehnanú".

Spojené štáty pristúpili k tomuto kroku týždeň po tom, ako balón vstúpil do ich vzdušného priestoru pri Aljaške. Tvrdia, že balón bol sofistikovaným výškovým špionážnym prostriedkom.

Po tom, ako balón pomaly preletel nad centrálnou časťou Spojených štátov – údajne aj nad niekoľkými tajnými vojenskými objektmi – zamieril nad východné pobrežie USA. Vtedy prezident Joe Biden nariadil jeho zostrelenie. Došlo k nemu v sobotu pri pobreží Južnej Karolíny nad teritoriálnymi vodami USA.

Bidenova administratíva vykresľuje tento incident ako provokáciu Číny, ktorý sa zmenila „na niečo ako vlastný gól", keďže americké spravodajské služby získali z daného zariadenia cenné údaje. Kirby spresnil, že dáta získané z balóna pred jeho zostrelením sa analyzujú a ďalšie sa americkí experti pokúsia získať z trosiek.

Jedným z už známych detailov podľa Kirbyho je, že balón mal vrtule a riadenie, ktoré mu umožňovali určitú kontrolu, aj keď ho unášal vietor vo veľkých výškach.        

(tasr)

Minúta  |  

Financial Times: Zelenskyj by mohol prísť na summit EÚ do Bruselu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mohol prísť do Bruselu na summit Európskej únie, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok (9. a 10. februára). Jeho cestu však môžu prekaziť bezpečnostné okolnosti, napísal v pondelok britský denník The Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje, uvádza TASR.

„Ak mám byť úprimný, bolo by to priveľké riziko, keby som niekam šiel," povedal Zelenskyj médiám koncom minulého týždňa.

Ak by Zelenskyj do Bruselu napokon predsa vycestoval, išlo by o jeho druhú zahraničnú cestu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára minulého roka. Zatiaľ bol iba vo Washingtone, a to vlani v decembri.

The Financial Times sa od nemenovaného poradcu ukrajinskej armády dozvedeli, že na Ukrajine v priebehu desiatich dní očakávajú spustenie výraznej ruskej ofenzívy.

Ukrajinské tajné služby už minulý týždeň informovali, že Rusko pripravuje útočné zoskupenia a vojenskú techniku s cieľom dobyť Donbas ešte v priebehu februára.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.