Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dotácie na obedy v škôlkach a školách by sa mali vrátiť, budú vraj aj rozpočtovo kryté

Dotácie na obedy detí v materských a základných školách sa majú od mája tohto roka obnoviť. Návrh na túto úpravu predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorej v druhom čítaní rokuje Národná rada (NR) SR. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur, ktoré budú podľa bývalého ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) rozpočtovo kryté.

"Navrhuje sa opätovné zavedenie plošného poskytovania dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa vzhľadom na neustále sa zvyšujúce životné náklady domácností s deťmi, ako energie, potraviny a v poslednom období aj zvýšenie cien stravovania detí v školách z dôvodu úpravy finančných pásiem na nákup potravín na jedlo v školskej jedálni, ako aj režijných nákladov v školských jedálňach," vysvetlila Krištúfková.

Dotácia by mala predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude podľa návrhu musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni.

Matovič v reakcii vyhlásil, že takáto úprava je voči rodinám fér. OĽaNO v minulosti kritizovalo možné vysoké náklady na dotácie na obedy. Došlo však k dohode s hnutím Sme rodina na ich krytí. "Dohodli sme sa, že tento návrh bude plne krytý novými zdrojmi, ktoré schválime spoločne," avizoval poslanec. Z tohto pohľadu je podľa neho návrh rozpočtovo zodpovedný a takto by sa malo postupovať aj v budúcnosti.

Predkladať takéto zásadné návrhy v parlamente na poslednú chvíľu je podľa poslanca Petra Cmoreja (SaS) nepekný zvyk. Jeho strana má k nemu viaceré otázky a ešte bude zvažovať podporu celej novely. Požiadal preto o posunutie hlasovania na neskorší termín. Jeho stranícky kolega Ondrej Dostál považuje pozmeňujúci návrh za prílepok, teda zmenu nesúvisiacu s pôvodným návrhom novely. Preto by sa o ňom nemalo ani hlasovať.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina v rámci takzvanej derusifikáce stiahla z knižníc 19 miliónov kníh v ruštine a z čias Sovietskeho zväzu

Z knižníc na Ukrajine bolo od vlaňajšieho novembra stiahnutých približne 19 miliónov kníh, ktoré sú buď písané v ruštine, alebo pochádzajú z čias Sovietskeho zväzu. Oznámila to v pondelok vedúca rady ukrajinského parlamentu pre humanitárnu a informačnú politiku Jevhenija Kravčuková. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Zo všetkých stiahnutých kníh bolo približne jedenásť miliónov v ruštine. Čo sa so stiahnutými knihami stalo, jasné nie je.

"Boli odpísané aj niektoré knihy písané v ukrajinčine pochádzajúce z čias Sovietskeho zväzu… Je tiež odporúčané odpísať a odstrániť knihy, ktorých autori podporovali agresiu proti Ukrajine," uviedla Kravčuková podľa vyhlásenia zverejneného na webovej stránke ukrajinského parlamentu.

"Vo všeobecnosti je pomer kníh v ruskom a ukrajinskom jazyku v našich knižniciach veľmi poľutovaniahodný… Je nevyhnutné obnoviť naše fondy a čo najskôr nakúpiť knihy v ukrajinčine," uviedla Kravčuková.

Dodala, že približne 44 percent kníh v ukrajinských knižniciach je v ruštine. Zvyšné sú písané v ukrajinčine alebo v jazyku niektorej inej európskej krajiny.

Kyjev začal obmedzovať používanie ruských kníh po tom, čo Rusko anektovalo v roku 2014 Krymský polostrov. Tento proces takzvanej derusifikácie sa ešte viac zrýchlil, keď ruské vojská pred necelým rokom vpadli na Ukrajinu. V polovici roka 2022 zakázala Ukrajina napríklad distribúciu ruských kníh v snahe zvrátiť politiku, ktorá podľa Kyjeva celé storočia potláčala ukrajinskú identitu.

Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je ukrajinčina. Približne polovica ukrajinského obyvateľstva hovorí prevažne alebo výlučne len po ukrajinsky a približne 30 percent obyvateľov používa zväčša alebo stále iba ruštinu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v roku 2019 vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS).

Ruština aj ukrajinčina sú východoslovanské jazyky, ale zatiaľ čo väčšina Ukrajincov ruštinu ovláda, Rusi, ktorí s ukrajinčinou oboznámení nie sú, majú ťažkosti jej porozumieť.

(tasr)

Minúta  |  

Biden pri príležitosti výročia ruskej invázie možno navštívi Poľsko

Americký prezident Joe Biden pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára možno navštívi Poľsko. Informuje o tom web televízie NBC News, ktorá sa odvoláva na tri osoby oboznámené so situáciou.

Návšteva je podľa týchto zdrojov v súčasnosti plánovaná na dátum blízko ku koncu tohtoročného februára. Zdroje však pripomenuli, že cesta nie je potvrdená, až kým ju neoznámi Biely dom, a plány sa môžu meniť.

O možnej návšteve Bidena v Európe pri príležitosti prvého výročia invázie informovali americké médiá už koncom januára. Odvolali sa pritom na nemenované vysokopostavené zdroje z prostredia americkej vlády.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz v sobotu uviedol, že očakávaná návšteva šéfa Bieleho domu v Poľsku je "kľúčová" v spojitosti s ďalšou pomocou pre Poľsko v oblasti bezpečnosti zo strany USA, približuje agentúra PAP.

Poľsko sa podľa Przydaczových slov dohodlo s americkou stranou, že dátum návštevy oznámia v najbližších dňoch.

(tasr)

Minúta  |  

V americkej lotérii Powerball padol jackpot v hodnote 747 miliónov dolárov

V pondelok večer pri žrebovaní lotérie Powerball uspel majiteľ žrebu z amerického štátu Washington. Odhadovaný jackpot za čísla 5, 11, 22, 23, 69 a prémiové 7 dosiahol 747 miliónov dolárov. Informuje o tom správa agentúry AP.

Ide o prvú výhru jackpotu v tejto lotérii od 18. novembra. Dlhšia séria bez víťazstva ho zvýšila na doteraz deviatu najvyššiu úroveň.

Víťaz získa 747 miliónov dolárov vďaka súčasným vyšším úrokovým sadzbám, ak sa rozhodne pre postupné vyplácanie počas 29 rokov. Väčšina výhercov však uprednostňuje okamžitú hotovosť, v takom prípade to bude 403,1 milióna dolárov.

Hráči v lotérii Powerball si vyberajú čísla 1 – 69 na piatich bielych loptičkách a prémiové čísla 1 – 26 na červenej loptičke. Šanca na uhádnutie správnej kombinácie je v pomere 1:292,2 milióna.

(tasr)

Minúta  |  

NASA ako snímku dňa zverejnila fotografiu kométy zhotovenú vo Vysokých Tatrách

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v utorok zverejnil ako svoju astronomickú snímku dňa fotografiu Kométa a dva vozy, ktorá vznikla v januári vo Vysokých Tatrách na území Slovenska. TASR o tom informoval autor snímky Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

Snímku s názvom Kométa a dva vozy (A Comet and Two Dippers) zhotovil Horálek 26. januára tohto roka vo Vysokých Tatrách, kam išiel s cieľom pozorovať kométu C/2022 E3 ZTF. Kométa sa v tom období nachádzala medzi súhvezdiami Malý voz a Veľký voz.

"Snímka vznikla na odbočke k Popradskému plesu na cestnej magistrále Vysokých Tatier ráno okolo 02.00 h," napísal autor v tlačovej správe. Ide už v poradí o 16. snímku publikovanú americkou vesmírnou agentúrou NASA, ktorá vznikla na slovenskom území, pripomenul Horálek.

Kométa C/2022 E3 ZTF sa k Zemi najviac priblížila 1. februára 2023, keď sa dostala do vzdialenosti približne 42 miliónov kilometrov. V súčasnosti sa už od Zeme vzďaľuje.

NASA ako astronomickú snímku dňa každý deň zverejňuje fotografiu vesmíru spolu s krátkym vysvetlením od profesionálneho astronóma, píše kozmická agentúra na svojej webovej stránke.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko: Vučič označil rozhovory s Lajčákom za otvorené. Dohodu s Kosovom odmieta

Srbský prezident Aleksandar Vučič vyhlásil, že rozhovory s osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavom Lajčákom boli "otvorené a priateľské". Pred samotným stretnutím odmietol možnosť "vzájomného uznania" Srbska a Kosova, informuje správa agentúry HINA.

"Rozhovory s Miroslavom Lajčákom boli otvorené a priateľské. Keď hovorím otvorené, myslím to vážne. Všetko ste pochopili," napísal Vučič v pondelok večer na sociálnej sieti. Viac podrobností zo stretnutia s Lajčákom neuviedol. Ani po ich schôdzke nevydali žiadne oficiálne vyhlásenie.

Lajčák sa pondelok v Prištine stretol aj s kosovským premiérom Albinom Kurtim. Ten uviedol, že Kosovo súhlasí s navrhovaným plánom Európskej únie o normalizácii vzťahov so Srbskom a považuje ho za dobrý základ pre ďalšiu diskusiu.

Vučič pred stretnutím s Lajčákom zverejnil videozáznam, v ktorom uviedol, že "bude pokračovať v obrane Srbska" a odmietol dohodu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou na základe "vzájomného uznania".

Washington a Brusel sa snažia povzbudiť obe strany, aby prijali návrh dohody. Predpokladá rešpektovanie územnej celistvosti, nedotknuteľnosť hraníc, uznanie štátnych symbolov a vytvorenie samosprávneho Združenia srbských obcí (ZSO) s majoritným srbským obyvateľstvom v Kosove.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.