Európska ľudová strana (EPP) vybrala v utorok slovenského europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu) za tieňového spravodajcu pre európsky zákon o slobode médií (EMFA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Bilčík bol na túto úlohu vybraný spomedzi 39 europoslancov a europoslankýň EPP, ktorí pôsobia vo Výbore Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). EPP je v tomto volebnom období najsilnejšia politická frakcia v EP.
V rámci novej pozície bude Bilčík navrhovať zmeny legislatívy predkladanej Európskou komisiou a zhromažďovať a spracovávať podnety svojich kolegýň a kolegov k budúcemu celoeurópskemu zákonu.
"Tento zákon je mimoriadne dôležitý pre budúcnosť európskej demokracie a je jednou z priorít predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Veľmi si vážim dôveru svojich kolegýň a kolegov, ktorú mi preukázali touto nomináciou," vyhlásil Bilčík pre TASR.
EK v septembri 2022 predložila na posúdenie návrh európskeho zákona o slobode médií (EMFA - European Media Freedom Act). Nový súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ sa bude prerokúvať v Európskom parlamente a pozíciu k nemu musia zaujať aj členské štáty (Rada EÚ).
EMFA obsahuje okrem iného záruky proti politickému zasahovaniu do redakčných rozhodnutí a proti sledovaniu novinárov pomocou špionážnych softvérov. Kladie tiež dôraz na nezávislosť a stabilné financovanie verejnoprávnych médií, na transparentnosť vlastníctva médií a prideľovania štátnej reklamy, na ochranu nezávislosti redaktorov a odhalenie konfliktov záujmov.
EMFA sa bude zaoberať aj otázkou koncentrácie médií a vytvorí novú nezávislú Európsku radu pre mediálne služby, ktorú tvoria národné mediálne orgány. EK prijala aj doplňujúce odporúčanie na podporu interných záruk redakčnej nezávislosti.
AKTUALIZOVANÉ Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová verí, že spoločne s novozvoleným prezidentom Českej republiky Petrom Pavlom budú v regióne silným hlasom rozumu či rešpektu k európskym hodnotám. Uviedla to v utorok na tlačovej konferencii počas rozlúčkovej návštevy odchádzajúceho prezidenta ČR Miloša Zemana na Slovensku.
Zvolený český prezident, ktorému prišla osobne zagratulovať k víťazstvu do jeho volebného štábu, je jej názorovo aj hodnotovo blízky, povedala Čaputová. Očakáva preto dobrú a konštruktívnu spoluprácu.
"Na spoluprácu sa teším. Verím, že bude intenzívna a že spoločne budeme môcť byť aj v rámci regiónu silným hlasom rozumu, prozápadnej orientácie a rešpektu k európskym hodnotám," naznačila budúcu formu spolupráce s Pavlom slovenská prezidentka.
Petr Pavel a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/AP
Zeman pripomenul, že Pavlovi síce svoj hlas nedal, ale rešpektuje vôľu voličov a praje si pokračovanie úspešnej česko-slovenskej spolupráce. "Prajem pánovi Petrovi Pavlovi, s ktorým sa stretnem 13. februára, aby bol úspešný v záujme Českej republiky," povedal český prezident.
Petr Pavel sa v rozhovore pre TASR už vyjadril, že by ho užšia forma spolupráce so slovenskou prezidentkou poctila a potešila. "Myslím si, že by taký druh vzťahu medzi našimi krajinami bol určite na prospech nielen našich krajín, ale možno aj regiónu," povedal vtedy Pavel.
O témach, ktoré by chceli spoločne presadzovať či o konkrétnych formách spolupráce však zatiaľ nehovorili. "Verím, že na to bude príležitosť na nadchádzajúcej návšteve Slovenska," uviedol v rozhovore. Povedal tiež, že na Slovensko sa chystá v týždni po svojej inaugurácii, ktorá bude 9. marca.
Dobré vzťahy aj s nástupcom
Prezident ČR Miloš Zeman verí, že s jeho nástupcom budú pokračovať veľmi dobré vzťahy so Slovenskom. Uviedol to v rámci tlačovej konferencie počas svojej rozlúčkovej návštevy Slovenska, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách. V jej úvode sa stretol so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
"Vzťahy medzi nami sú nielen bezproblémové, povedal by som, že sú dokonca skvelé. Prajem Slovensku, aby vyriešilo svoje vnútropolitické problémy. Keď sa na to pozeráme zvonku, vyzerá to ako príliš dynamický vývoj. V Českej republike sme zažili podobné obdobia a vždy sa nám to podarilo vyriešiť diplomatickou cestou," uviedol Zeman.
Ocenil, že slovenská prezidentka ho ako jedna z mála politikov prišla navštíviť do nemocnice. Dodal, že práve v tej chvíli sa ukázala jej ľudskosť, ktorú si na nej váži najviac. "Stretol som sa s množstvom politikov, ktorí tú ľudskosť nemali a väčšinou zle skončili. Verím, že pani prezidentka sa aj vďaka tomu zapíše ako do slovenskej, tak aj európskej či svetovej politiky," skonštatoval.
Zľava Ivana Zemanová, Miloš Zeman, Zuzana Čaputová a Juraj Rizman. Foto: František Iván/TASR
Čaputová ocenila, že Zeman si na rozlúčkovú návštevu vybral práve Vysoké Tatry. "Táto návšteva je výnimočná práve tým, že je posledná pri výkone funkcie pána prezidenta i z hľadiska našej spolupráce. Počas štyroch rokov je toto stretnutie naše trináste v poradí. Som vďačná za spoluprácu, ktorú sme počas tohto neľahkého obdobia mali. Mnohokrát sme mali aj rozdielne názory na niektoré veci, veľmi si však cením, že sme sa o nich vždy mohli porozprávať vo veľmi otvorenej a vzájomne sa rešpektujúcej atmosfére," zhodnotila Čaputová.
Vyzdvihla kvalitu česko-slovenských vzťahov, ktorá sa podľa nej ukázala najmä v situáciách, keď si bolo potrebné navzájom pomáhať. "Česká republika velí mnohonárodnej bojovej skupine na Slovensku, spolu s Poľskom chráni naše nebo, slovenskí hasiči pomáhali pri ničivých požiaroch v Čechách a našli by sme mnoho iných príkladov, keď vzájomná pomoc bola samozrejmosťou," dodala prezidentka, ktorá verí, že tejto oblasti budú obe krajiny pokračovať aj naďalej.
S českým prezidentom počas posledného stretnutia hovorili o témach regionálnej spolupráce v rámci V4, tiež o vojne na Ukrajine, kde podľa Čaputovej obe krajiny zdieľajú totožné postoje. "Vaším odchodom končí jedna éra českej politiky a začína sa nová kapitola. Verím, že čas, ktorý budete tráviť po výkone funkcie, bude pre vás plodný a užitočný," uzavrela Čaputová.
Rozlúčková návšteva českého prezidenta by mala trvať tri dni, okrem Čaputovej sa stretne s exprezidentmi SR či s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom.
Zeman sa roky usiloval o rozšírenie V4
Podľa českého prezidenta Miloša Zemana by sa Vyšehradská štvorka (V4) mala rozšíriť o Slovinsko. Jeho dlhoročné úsilie o tento krok sa však podľa neho nestretlo s pochopením na strane Maďarska. Zemanov nástupca Petr Pavel aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sú debate o rozšírení formátu otvorení.
"Dlhé roky sa ako prezident aj (predtým) ako premiér usilujem o rozšírenie V4 o Slovinsko," pripomenul Zeman. Dodal, že Slovinsko o to malo na rozdiel od členských krajín V4 výrazný záujem. "Mal som dojem, že moji partneri majú pocit, že Vyšehrad je akýsi elitný klub, ktorý by sa ako každý elitný klub nemal ďalej rozširovať," vysvetlil český prezident a dodal, že on má opačný názor.
Podľa Čaputovej je podstatné si najskôr jasne povedať, aký je zmysel a účel V4. "Možno v istom zmysle prechádza krízou identity. Najmä z toho dôvodu, že nemáme zhodu v niektorých veľmi dôležitých hodnotových postojoch, ako je rešpekt k hodnotám právneho štátu, ale napokon aj vo veci pomoci Ukrajine," myslí si prezidentka. Spochybňovanie Európskej únie zo strany niektorých členov V4 je podľa nej v rozpore s tým, prečo skupina vznikla.
Uviedla tiež, že sa nebráni akejkoľvek spolupráci alebo otváraní formátu, ktorý je funkčný. "Máme rozhodne záujem o dobré susedské vzťahy, dobrú kultúrnu výmenu, o dobré občianske vzťahy. Ale pokiaľ ide o politické poslanie tohto formátu, myslím si, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, akú pridanú hodnotu nám ako členským štátom Vyšehradská štvorka prináša," povedala Čaputová.
O možnom rozšírení zoskupenia sa v rozhovore vyjadril aj zvolený prezident ČR Petr Pavel. Podľa neho je namieste diskusia o väčšej flexibilite. "Už dnes mnohokrát rokujeme vo formáte V4+2, takže môžeme uvažovať aj o ďalších formátoch, ktoré by zahrnuli viac krajín zo strednej a východnej Európy k formovaniu spoločných stanovísk," povedal pred niekoľkými dňami Pavel spravodajkyni TASR.
V Európskej únii sa vytvorila nezvyčajná koalícia severských, pobaltských, južných a stredoeurópskych krajín, ktorá vyzýva euroblok, aby zintenzívnil boj proti nelegálnej migrácii. Pod list adresovaný šéfke Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi sa podpísal aj slovenský premiér Eduard Heger.
Lídri ôsmich členských krajín – Dánska, Estónska, Grécka, Litvy, Lotyšska, Malty, Rakúska a Slovenska – v spoločne podpísanom liste vyzvali šéfov oboch uvedených inštitúcií EÚ, aby sprísnili ochranu vonkajších hraníc, zaistili väčšie financovanie z eurorozpočtu pre túto agendu, poskytli silnejší mandát pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a prispeli tak k urýchleniu návratu nelegálnych migrantov a k uzatváraniu ďalších dohôd s tretími krajinami s cieľom prijímať späť migrantov bez nároku na azyl.
Komisia by podľa tohto listu mala predložiť komplexný celoeurópsky prístup pre všetky relevantné migračné trasy, ktorými sa nelegálni migranti dostávajú do Európy.
Signatári listu upozornili, že vlani sa výrazne zvýšil počet nelegálnych prekročení hraníc EÚ a počet azylantov v niekoľkých členských štátoch prudko stúpol, pričom sú krajiny, ktoré čelia vyšším migračným tlakom než počas migračnej krízy z rokov 2015 a 2016.
Táto sitiuácia si podľa nich vyžaduje naliehavú politickú pozornosť už aj preto, aby členské štáty štáty mohli uprednostňovať len utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú právnu ochranu, vrátane Ukrajincov, ktorí hľadajú útočisko pred ruskou agresiou.
"Pokiaľ bude európsky azylový systém a jeho veľmi nízka miera návratov predstavovať faktor príťažlivosti, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu, sa budú naďalej pokúšať o prechod do EÚ," uvádza sa v spoločnom liste.
Jeho signatári upozornili, že členské štáty Európskej únie vynakladajú značné a zbytočné zdroje na spracovanie žiadostí o azyl, na zaistenie návratov a na reintegráciu utečencov. Okrem toho menej než jedna tretina zamietnutých žiadateľov o azyl je úspešne vrátená do krajiny svojho pôvodu, čo vedie k zbytočnému zaťažovaniu verejných financií a narúša verejnú podporu a dôveryhodnosť európskej azylovej politiky ako takej.
"Súčasný azylový systém je podľa nás rozbitý a prospieva predovšetkým cynickým pašerákom ľudí, ktorí využívajú nešťastie žien, mužov a detí," uvádza sa v liste. Jeho autori preto inštitúcie EÚ vyzvali na "inovatívnu, otvorenú a efektívnu reakciu", ktorá zavedie odradzovacie faktory pre osoby ochotné vydať sa na nebezpečné cesty do Európy a pomôže rozbiť obchodné modely zločineckých sietí prevádzačov ľudí.
List ôsmich lídrov bol odoslaný dva dni pred mimoriadnym samitom EÚ v Bruseli, ktorý sa bude konať 9. – 10. februára a zaoberať sa otázkou nelegálnej migrácie.
Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe v utorok klesli, keďže koniec krátkej vlny mrazivého počasia je už na dohľad a zásoby komodity sú stále vysoké, čo pomáha vyriešiť akýkoľvek nárast dopytu. Informuje o tom správa agentúry Bloomberg.
Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v utorok do 8.35 miestneho času klesla o dve percentá na 56,95 eura za megawatthodinu (MWh). Ekvivalentný kontrakt v Spojenom kráľovstve zlacnel o 1,4 percenta.
Kontrakty na dodávky plynu v Európe v utorok klesli po dvoch dňoch miernych ziskov. Pokračujúce chladné počasie v častiach západnej a strednej Európy spolu s nízkym výkonom veterných elektrární síce zvyšuje spotrebu plynu, ale očakáva sa, že teploty čoskoro stúpnu. Môžu zostať nad sezónnymi normami počas nasledujúcich dvoch týždňov, tvrdí prognostická spoločnosť Maxar Technologies Inc.
Ceny plynu tento rok klesli približne o 25 percenta a pohybujú sa blízko úrovní, ktoré boli zaznamenané pred ruskou inváziou na Ukrajinu vlani koncom februára. Znížená spotreba plynu v jednotlivých odvetviach a po väčšine času mierna zima zredukovali potrebu využívania plynu z podzemných zásobníkov. Úroveň zásob tak zostáva výrazne nad priemerom za uplynulých päť rokov.
Pre Európu sú kľúčové stabilné dodávky skvapalneného zemného plynu, ktoré počas zimy dosiahli rekordne vysoké úrovne, spolu s disciplínou pri spotrebe, pretože sa už nemôže spoliehať na veľké objemy dodávok cez plynovody z Ruska. Obchodníci pozorne sledujú akékoľvek náznaky narušenia tejto krehkej rovnováhy, keďže pokles cien plynu vracia späť dopyt v priemysle.
Minuloročné októbrové komunálne voľby v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves sú neplatné. Rozhodol o tom Najvyšší správny súd (NSS) SR, podľa ktorého boli zostavené spôsobom, ktorý odporuje ústavným princípom tvorby orgánov samosprávy obce. TASR o tom informoval hovorca NSS Michal Hajtol.
"Zo skutkového stavu zisteného v predmetnej veci možno vyvodiť, že samotný výkon volebného práva, ako aj postup volebnej komisie pri zabezpečovaní hlasovania vo volebnej miestnosti v obci Žehra bol v zásadnom rozpore s ústavnými a zákonnými požiadavkami," uvádza sa v rozhodnutí.
Senát NSS SR vyhodnotil ako podstatné tie námietky žalobcu, v ktorých tvrdil, že množstvo voličov sa osobne na voľbách nezúčastnilo, no volebné právo si za nich uplatnili iné osoby, ktoré boli voliť opakovane. "Proti rozhodnutiu senátu nie je prípustný opravný prostriedok," doplnil Hajtol.
Písomné odôvodnenie rozhodnutia má byť zverejnené v zákonnej lehote, a to do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia.
Dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu zaťahujú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k "nepredvídateľnému" vystupňovaniu napätia. Uviedol to v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Informuje o tom web stanice Sky News.
USA a ich spojenci sa podľa Šojgua usilujú čo najviac predĺžiť konflikt. "Aby to dosiahli, začali dodávať ťažké útočné zbrane; otvorene Ukrajinu vyzývajú, aby sa zmocnila našich území," povedal Šojgu pre ruské médiá.
"Takéto kroky v skutočnosti zaťahujú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k eskalácii nepredstaviteľného stupňa," povedal ruský minister obrany.
Šojgu tiež povedal, že ruské ozbrojené sily "úspešne postupujú" v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti, píše agentúra AFP.
Počet volaní na tiesňovú linku 112 každoročne presiahne 900-tisíc. Počet neoprávnených volaní klesol vlani na 32 percent, v roku 2021 to bolo 40 percent. TASR o tom informovali z ministerstva vnútra pri príležitosti sobotného (11. 2.) Európskeho dňa čísla tiesňového volania 112, ktorý má upriamiť pozornosť na činnosť Integrovaného záchranného systému.
"Je dôležité zvyšovať povedomie o pomoci v tiesni, o rozpoznávaní ohrozenia a mimoriadnych udalostí, o pripravenosti na krízové situácie či o znižovaní neoprávnených volaní na tiesňové čísla," uviedol dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO).
Znalosti obyvateľstva o záchranných zložkách a tiesňových číslach sú podľa prieskumu Eurobarometra veľmi dobré. Rezort vnútra sa chce vo zvýšenej miere venovať aj preventívno-výchovnej činnosti na úseku Integrovaného záchranného systému.
"V našej snahe, znižovať počet neoprávnených volaní, chceme pokračovať. Darí sa nám to prostredníctvom osvety a dohovorom s opakovanými zneužívateľmi," vysvetlila generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia ministerstva Michaela Kaňová. Rezort preto pripravil osvetové aktivity pre študentov vo viacerých regiónoch či vedomostný kvíz na sociálne siete.
EÚ prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany posiela viac než 1 150 záchranárov a 70 záchranných psov z 19 európskych krajín na pomoc Turecku, ktoré v noci na pondelok zasiahlo zemetrasenie. V utorok to na sociálnej sieti oznámil eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.
Centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) spresnilo, že ide o 17 členských krajín EÚ vrátane Slovenska, Albánsko a Čiernu horu.
Do Turecka ako prví prišli záchranári z Rumunska, Bulharska a Maďarska, napísal v pondelok Lenarčič na Twitteri. Eurokomisár sa poďakoval všetkým zúčastnením krajinám.
Záchranári v Turecku a Sýrii počas mrazivej noci na utorok prehrabávali trosky tisícov domov a hľadali pod nimi ľudí, ktorí prežili pondelkové ničivé zemetrasenie a následnú sériu dotrasov.
Doteraz potvrdený počet mŕtvych v oboch krajinách sa zvýšil v utorok na viac ako 5-tisíc, informovali tlačové agentúry. Najsilnejšie otrasy v oblasti pri turecko-sýrskej hranici mali magnitúdu až 7,8.
Subjekty štátneho a verejného sektora sa môžu prihlásiť do výzvy na podporu využívania fotovoltických zariadení. Informoval o tom v utorok na brífingu dočasne poverený minister hospodárstva SR Karel Hirman za účasti generálneho riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Stanislava Jurikoviča.
O európske finančné príspevky na inštaláciu fotovoltických systémov môžu požiadať obce, mestá, vyššie územné celky (VÚC), ale aj orgány štátnej správy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú schopné vyrobenú elektrinu používať na pokrytie svojej vlastnej spotreby. Na výzvu s týmto zameraním je vyčlenených päť miliónov eur, inštalácie je nutné zrealizovať do konca roka 2023.
"Som rád, že sa nám spolu s ministerstvom životného prostredia a SIEA podarilo v končiacom Operačnom programe Kvalita životného prostredia presmerovať uvoľnené európskej zdroje na inštaláciu fotovoltických systémov nielen pre podniky, ale aj pre verejný sektor. Je to príležitosť zrealizovať projekty umožňujúce dlhodobo a významne znížiť náklady na elektrinu tým, ktorí majú predpoklady slnečnú energiu zmysluplne využiť," uviedol Hirman.
Obce, mestá, VÚC a verejnoprávne inštitúcie ako napríklad verejné vysoké školy môžu získať podporu do výšky 95 percent oprávnených nákladov, v prípade subjektov ústrednej štátnej správy je podpora stopercentná. Minimálna výška žiadaného príspevku na projekt nie je ustanovená, maximálna je 750-tisíc eur.
"Touto výzvou sa podpora fotovoltických systémov vo verejnom sektore nezačína ani nekončí. V uplynulom období získalo podporu z európskych zdrojov na obnovu verejných budov viac ako 850 projektov, z ktorých len zlomok využil aj pomoc na inštaláciu fotovoltických systémov. Všetkým je jasné, že situácia sa vlani radikálne zmenila a v pripravovanom Programe Slovensko rátame s vyšším záujmom.
Aktuálna výzva je príležitosťou najmä pre tých, ktorí majú predpoklady projekty zrealizovať do konca roka," zdôraznil Jurikovič. Výzva je zameraná na výstavbu fotovoltických zariadení s inštalovaným výkonom od desať do 500 kilowattov (kW) v prípade pripojenia zariadenia do elektrizačnej sústavy a bez obmedzenia výkonu v prípade ostrovnej prevádzky. Podporené môžu byť projekty s miestom inštalácie mimo Bratislavského samosprávneho kraja.
Špecifikom tejto výzvy je podmienka mať ku dňu predloženia žiadosti ukončené verejné obstarávanie a platné povolenia na realizáciu projektu vrátane súhlasu s pripojením zariadenia do elektrizačnej sústavy, ak je relevantný. Týmito podmienkami sa zabezpečí rýchla implementácia projektu žiadateľa.
Keďže je čas na využitie tejto pomoci s vysokou mierou podpory limitovaný, bolo nevyhnutné stanoviť jednoznačné pravidlá, aby sa dalo jednoducho odlíšiť, že vyrobená elektrina sa nevyužíva na hospodárske účely iných subjektov. Zároveň platí, že maximálne 20 percent celkového ročného objemu vyrobenej elektriny môže byť dodávané do distribučnej sústavy, zostávajúca energia má pokrývať spotrebu nehospodárskych činností žiadateľa.
Výzva bude otvorená, teda žiadosti je možné predkladať priebežne k termínom hodnotiacich kôl. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je stanovený na 28. februára. Následne budú projekty hodnotené v mesačných intervaloch. Výzva bude otvorená do vyčerpania alokácie.
Dotácie na obedy detí v materských a základných školách sa majú od mája tohto roka obnoviť. Návrh na túto úpravu predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorej v druhom čítaní rokuje Národná rada (NR) SR. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur, ktoré budú podľa bývalého ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) rozpočtovo kryté.
"Navrhuje sa opätovné zavedenie plošného poskytovania dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa vzhľadom na neustále sa zvyšujúce životné náklady domácností s deťmi, ako energie, potraviny a v poslednom období aj zvýšenie cien stravovania detí v školách z dôvodu úpravy finančných pásiem na nákup potravín na jedlo v školskej jedálni, ako aj režijných nákladov v školských jedálňach," vysvetlila Krištúfková.
Dotácia by mala predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude podľa návrhu musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni.
Matovič v reakcii vyhlásil, že takáto úprava je voči rodinám fér. OĽaNO v minulosti kritizovalo možné vysoké náklady na dotácie na obedy. Došlo však k dohode s hnutím Sme rodina na ich krytí. "Dohodli sme sa, že tento návrh bude plne krytý novými zdrojmi, ktoré schválime spoločne," avizoval poslanec. Z tohto pohľadu je podľa neho návrh rozpočtovo zodpovedný a takto by sa malo postupovať aj v budúcnosti.
Predkladať takéto zásadné návrhy v parlamente na poslednú chvíľu je podľa poslanca Petra Cmoreja (SaS) nepekný zvyk. Jeho strana má k nemu viaceré otázky a ešte bude zvažovať podporu celej novely. Požiadal preto o posunutie hlasovania na neskorší termín. Jeho stranícky kolega Ondrej Dostál považuje pozmeňujúci návrh za prílepok, teda zmenu nesúvisiacu s pôvodným návrhom novely. Preto by sa o ňom nemalo ani hlasovať.
Z knižníc na Ukrajine bolo od vlaňajšieho novembra stiahnutých približne 19 miliónov kníh, ktoré sú buď písané v ruštine, alebo pochádzajú z čias Sovietskeho zväzu. Oznámila to v pondelok vedúca rady ukrajinského parlamentu pre humanitárnu a informačnú politiku Jevhenija Kravčuková. Informuje o tom správa agentúry Reuters.
Zo všetkých stiahnutých kníh bolo približne jedenásť miliónov v ruštine. Čo sa so stiahnutými knihami stalo, jasné nie je.
"Boli odpísané aj niektoré knihy písané v ukrajinčine pochádzajúce z čias Sovietskeho zväzu… Je tiež odporúčané odpísať a odstrániť knihy, ktorých autori podporovali agresiu proti Ukrajine," uviedla Kravčuková podľa vyhlásenia zverejneného na webovej stránke ukrajinského parlamentu.
"Vo všeobecnosti je pomer kníh v ruskom a ukrajinskom jazyku v našich knižniciach veľmi poľutovaniahodný… Je nevyhnutné obnoviť naše fondy a čo najskôr nakúpiť knihy v ukrajinčine," uviedla Kravčuková.
Dodala, že približne 44 percent kníh v ukrajinských knižniciach je v ruštine. Zvyšné sú písané v ukrajinčine alebo v jazyku niektorej inej európskej krajiny.
Kyjev začal obmedzovať používanie ruských kníh po tom, čo Rusko anektovalo v roku 2014 Krymský polostrov. Tento proces takzvanej derusifikácie sa ešte viac zrýchlil, keď ruské vojská pred necelým rokom vpadli na Ukrajinu. V polovici roka 2022 zakázala Ukrajina napríklad distribúciu ruských kníh v snahe zvrátiť politiku, ktorá podľa Kyjeva celé storočia potláčala ukrajinskú identitu.
Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je ukrajinčina. Približne polovica ukrajinského obyvateľstva hovorí prevažne alebo výlučne len po ukrajinsky a približne 30 percent obyvateľov používa zväčša alebo stále iba ruštinu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v roku 2019 vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS).
Ruština aj ukrajinčina sú východoslovanské jazyky, ale zatiaľ čo väčšina Ukrajincov ruštinu ovláda, Rusi, ktorí s ukrajinčinou oboznámení nie sú, majú ťažkosti jej porozumieť.
