Ukrajinský parlament predĺžil v utorok platnosť trvania stanného práva v krajine, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na miestne médiá.
Za predĺženie stanného práva hlasovalo 348 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov. Obe uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 20. mája.
Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 – 60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.
Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok povedal, že ruské ozbrojené sily "úspešne postupujú" v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti.
Ukrajinská strana už niekoľko dní informuje o ťažkých bojoch neďaleko Bachmutu. Zelenskyj nedávno zopakoval, že ukrajinské jednotky v oblasti naďalej kladú odpor.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok vyzvala na okamžité ukončenie blokády Lačinského koridoru – jedinej cesty, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom. Baerbocková to uviedla po rozhovore so svojím arménskym kolegom Araratom Mirzojanom, informuje agentúra AFP.
Šéfka nemeckej diplomacie povedala, že pre blokádu tohto kľúčového koridoru sa v regióne prehlbuje humanitárna kríza. "Regále obchodov sú takmer prázdne, chýbajú lieky… rodinní príslušníci uviazli v Arménsku a nevedia sa vrátiť k svojim blízkym, školáci v týchto mrazoch mrznú, pretože sú prerušené dodávky energie," uviedla.
Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú vraj ekoaktivisti, Lačinský koridor blokujú už od polovice decembra. Protestujú tak proti ťažbe surovín v regióne, ktorá podľa nich poškodzuje životné prostredie. Podľa Arménska ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo Baku popiera. V dôsledku blokády sa karabašským Arménom míňajú potraviny, lieky a pohonného hmoty.
Baerbocková hovorila s arménskym ministrom zahraničných vecí aj o monitorovacej misii EÚ na arménsko-azerbajdžanských hraniciach, ktorú vedie Nemecko. Podľa ministerky je cieľom tejto misie "väčšia stabilita a predovšetkým dôvera" v tomto nestabilnom regióne.
Náhorný Karabach je od sovietskych čias formálne súčasťou Azerbajdžanu, no dlhodobo tam žijú prevažne Arméni a niektoré jeho časti Azerbajdžan okupuje. Znepriatelené Arménsko a Azerbajdžan viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región. Prvá sa odohrala ešte na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach, si vyžiadala viac než 6 500 životov. Boje sa skončili prímerím, ktoré sprostredkovalo Rusko. V regióne však naďalej pretrváva napätie.
Baerbocková pripomenula, že konflikt o Náhorný Karabach sa tiahne už 30 rokov a spôsobuje "obrovské ľudské utrpenie". "Nemáme ilúzie – riešenie nevznikne zo dňa na deň," dodala.
Čína v utorok oznámila, že bude "rozhodne brániť svoje zákonné práva a záujmy" v spojitosti so zostrelením údajného čínskeho špionážneho balóna Spojenými štátmi počas víkendu. Informuje o tom správa agentúry AP.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v utorok pripomenula, že táto "bezposádková vzducholoď" nepredstavovala hrozbu a do vzdušného priestoru USA vnikla náhodne. Takisto opätovne kritizovala Spojené štáty za prehnanú reakciu namiesto toho, aby zvolili "pokojný a profesionálny" prístup.
Mao Ning na otázku, či chce Čína naspäť pozostatky balóna, uviedla, že "patrí Číne". "Ten balón nepatrí Spojeným štátom. Čínska vláda bude naďalej rozhodne brániť svoje zákonné práva a záujmy," uviedla.
Čínsky balón sa minulý týždeň objavil vo vzdušnom priestore Spojených štátov. Washington obvinil Peking, že balón používa na sledovanie a v sobotu ho americká armáda zostrelila. Peking reagoval predvolaním amerického chargé d'affaires, ktorému zopakoval, že išlo o civilný objekt a Washington jeho zostrelením reagoval "prehnane".
Čína tvrdí, že ide o civilný balón používaný na meteorologické pozorovania. Odmieta však potvrdiť, ktorému ministerstvu či spoločnosti zariadenie patrí.
Napätie medzi Čínou a USA vyvoláva znepokojenie Washingtonu i mnohých jeho spojencov, píše AP. Sú znepokojení, že otvorený konflikt by mohol mať negatívny vplyv na svetové hospodárstvo, najmä v období od vlaňajšej ruskej invázie na Ukrajinu, v spojitosti s ktorou sa Čína v prevažnej miere pridáva na stranu Ruska, komentuje americká tlačová agentúra.
Ruské úrady nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov po celej krajine. Kontroly sa dotknú aj krytov v najodľahlejších oblastiach Ruska. Referuje o tom ruský web The Moscow Times.
„Po rozpade Sovietskeho zväzu ich nikto nepotreboval. Ale teraz, vzhľadom na situáciu na fronte, Kremeľ nariadil, aby sa všetko vyriešilo,“ povedal nemenovaný predstaviteľ jednej zo západoruských oblastí.
Podľa ruských médií zverejnil tamojší oficiálny portál pre verejné obstarávanie Zakupki stovky vládnych tendrov na renováciu protibombových krytov v oblastiach po celej krajine. Zákazky zahŕňajú opravu ventilácie, hydroizoláciu, výmenu dverí, vzduchové filtre či inštaláciu osvetlenia.
Hlavným zdrojom financovania predvolebnej kampane strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) bude úver. Uviedol to predseda strany Peter Pellegrini v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl. Ručiť chcú svojimi preferenciami a budúcim príspevkom od štátu, keďže v súčasnosti ako mimoparlamentná strana takýto príspevok nepoberajú.
„Bude to veľmi transparentné, pretože to nebude pôžička od nejakých firiem, ako to majú niektoré iné strany, že im požičia developer alebo veľký predajca elektroniky. My si zoberieme štandardný úver a budeme informovať o podmienkach, za akých sme si požičali,“ povedal Pellegrini. Dodal, že jeho výšku budú musieť stanoviť veľmi obozretne. „Úspech môže byť rôzny, preto si budeme požičiavať len toľko, aby sme to vedeli aj vrátiť,“ doplnil.
Rozpočtu potom Hlas-SD prispôsobí aj predvolebnú kampaň. Pellegrini povedal, že ju budú viesť na viacerých frontoch naraz, a to osobne na stretnutiach s ľuďmi v regiónoch, popri tom na sociálnych sieťach, v médiách a nebudú chýbať ani bilboardy.
Do volieb, ktoré budú 30. septembra, sa budú správať ako opozičná strana, no zároveň podporia také zákony, ktoré budú smerovať k pomoci ľuďom. „Nepovýšime opozično-taktickú politiku nad pomoc ľuďom,“ povedal Pellegrini.
Ľudí dnes podľa neho zaujíma hlavne to, či to ekonomicky zvládnu, a nie témy ako obmedzenie potratov či zatvorenie obchodov v nedeľu. Vie si predstaviť, že podporia návrh Sme rodina na školské obedy zadarmo, pretože s týmto návrhom prišiel už predtým Hlas-SD. Za to očakáva, že Sme rodina na oplátku podporí ich návrh na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov.
Expertom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) pre zdravotníctvo bude Peter Stachura. Na brífingu o tom informoval predseda KDH Milan Majerský.
„Je to výrazný odborník v oblasti zdravotníctva. Má skúsenosti zo zahraničia, prednáša na vysokej škole a záleží mu na tom, aby Slovensko malo zdravotníctvo v dobrej a kvalitnej pozícii," povedal.
„KDH je strana, ktorá zastáva konzervatívne hodnoty, ktoré sú pre mňa blízke. Je to strana, ktorá nechce problémy len pomenúvať, ale aj riešiť," uviedol Stachura. Medzi problémy zdravotníctva na Slovensku zaradil investičný dlh nemocníc, chýbajúci personál, či manažment pacienta.
V celej problematike vidí aj hodnotový rozmer. „Mám pocit, akoby nám pacient unikal, v celej palete problémov," zdôraznil. Úradníci podľa neho nemajú dostatočné odborné vedomosti, aby rozhodovali zásadné veci strategického charakteru.
„Veľakrát zabúdame na to, čo pacientov trápi a na to, že potrebujeme tu byť pre nich. Byť dostatočne empatickí a vnímať ich potreby," uviedol Stachura. Ako dodal, jeho najväčšou víziou je vybudovať silný odborný tím, ktorý bude prinášať riešenia.
Prezident ČR Miloš Zeman verí, že s jeho nástupcom budú pokračovať veľmi dobré vzťahy so Slovenskom. Uviedol to v rámci tlačovej konferencie v utorok počas svojej rozlúčkovej návštevy Slovenska, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách. V jej úvode sa stretol so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
"Vzťahy medzi nami sú nielen bezproblémové, povedal by som, že sú dokonca skvelé. Prajem Slovensku, aby vyriešilo svoje vnútropolitické problémy. Keď sa na to pozeráme zvonku, vyzerá to ako príliš dynamický vývoj. V Českej republike sme zažili podobné obdobia a vždy sa nám to podarilo vyriešiť diplomatickou cestou," uviedol Zeman.
Ocenil, že slovenská prezidentka ho ako jedna z mála politikov prišla navštíviť do nemocnice. Dodal, že práve v tej chvíli sa ukázala jej ľudskosť, ktorú si na nej váži najviac. "Stretol som sa s množstvom politikov, ktorí tú ľudskosť nemali a väčšinou zle skončili. Verím, že pani prezidentka sa aj vďaka tomu zapíše ako do slovenskej, tak aj európskej či svetovej politiky," skonštatoval.
Čaputová ocenila, že si na rozlúčkovú návštevu vybral práve Vysoké Tatry. "Táto návšteva je výnimočná práve tým, že je posledná pri výkone funkcie pána prezidenta aj z hľadiska našej spolupráce. Počas štyroch rokov je toto stretnutie naše trináste v poradí. Som vďačná za spoluprácu, ktorú sme počas tohto neľahkého obdobia mali. Mnohokrát sme mali aj rozdielne názory na niektoré veci, veľmi si však cením, že sme sa o nich vždy mohli porozprávať vo veľmi otvorenej a vzájomne sa rešpektujúcej atmosfére," zhodnotila Čaputová.
Vyzdvihla kvalitu česko-slovenských vzťahov, ktorá sa podľa nej ukázala najmä v situáciách, keď si bolo potrebné navzájom pomáhať. "Česká republika velí mnohonárodnej bojovej skupine na Slovensku, spolu s Poľskom chráni naše nebo, slovenskí hasiči pomáhali pri ničivých požiaroch v Čechách a našli by sme mnoho iných príkladov, keď vzájomná pomoc bola samozrejmosťou," dodala prezidentka, ktorá verí, že tejto oblasti budú obe krajiny pokračovať aj naďalej.
S českým prezidentom počas posledného stretnutia hovorili o témach regionálnej spolupráce v rámci V4, tiež o vojne na Ukrajine, kde podľa Čaputovej obe krajiny zdieľajú totožné postoje. "Vaším odchodom končí jedna éra českej politiky a začína sa nová kapitola. Verím, že čas, ktorý budete tráviť po výkone funkcie, bude pre vás plodný a užitočný," uzavrela Čaputová.
Rozlúčková návšteva českého prezidenta by mala trvať tri dni, okrem Čaputovej sa stretne s exprezidentmi SR či s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO).
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok znova vyzval na okamžité prímerie na Ukrajine a na mierové rozhovory, ale i na zmysluplnú politickú diskusiu o bruselských sankciách, ktoré podľa jeho mienky ničia európsku ekonomiku. Podľa agentúry MTI o tom premiér hovoril na prípravnej videokonferencii pred štvrtkovým samitom Európskej únie.
Orbánov hovorca Bertalan Havasi spresnil, že do videokonferencie sa zapojili predsedovia vlád Poľska, Belgicka, Fínska a Malty, bulharský prezident Rumen Radev a predseda Európskej rady Charles Michel. Hlavnými témami rozhovorov boli vojna na Ukrajine, ekonomické problémy Európy a ilegálna migrácia.
Maďarský ministerský predseda vyjadril názor, že v tejto situácii by sa mal prístup k európskym fondom súdržnosti a k fondom na obnovu pre členské štáty Európskej únie podstatne zrýchliť a zjednodušiť.
V súvislosti s migráciou Orbán vyzval Európsku úniu, aby sa zapojila do financovania ochrany hraníc. "Hraničné zábrany totiž chránia celú Európu," zdôvodnil maďarský premiér.
Európska ľudová strana (EPP) vybrala v utorok slovenského europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu) za tieňového spravodajcu pre európsky zákon o slobode médií (EMFA). Informuje o tom spravodajca TASR.
Bilčík bol na túto úlohu vybraný spomedzi 39 europoslancov a europoslankýň EPP, ktorí pôsobia vo Výbore Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). EPP je v tomto volebnom období najsilnejšia politická frakcia v EP.
V rámci novej pozície bude Bilčík navrhovať zmeny legislatívy predkladanej Európskou komisiou a zhromažďovať a spracovávať podnety svojich kolegýň a kolegov k budúcemu celoeurópskemu zákonu.
"Tento zákon je mimoriadne dôležitý pre budúcnosť európskej demokracie a je jednou z priorít predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Veľmi si vážim dôveru svojich kolegýň a kolegov, ktorú mi preukázali touto nomináciou," vyhlásil Bilčík pre TASR.
EK v septembri 2022 predložila na posúdenie návrh európskeho zákona o slobode médií (EMFA - European Media Freedom Act). Nový súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ sa bude prerokúvať v Európskom parlamente a pozíciu k nemu musia zaujať aj členské štáty (Rada EÚ).
EMFA obsahuje okrem iného záruky proti politickému zasahovaniu do redakčných rozhodnutí a proti sledovaniu novinárov pomocou špionážnych softvérov. Kladie tiež dôraz na nezávislosť a stabilné financovanie verejnoprávnych médií, na transparentnosť vlastníctva médií a prideľovania štátnej reklamy, na ochranu nezávislosti redaktorov a odhalenie konfliktov záujmov.
EMFA sa bude zaoberať aj otázkou koncentrácie médií a vytvorí novú nezávislú Európsku radu pre mediálne služby, ktorú tvoria národné mediálne orgány. EK prijala aj doplňujúce odporúčanie na podporu interných záruk redakčnej nezávislosti.
AKTUALIZOVANÉ Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová verí, že spoločne s novozvoleným prezidentom Českej republiky Petrom Pavlom budú v regióne silným hlasom rozumu či rešpektu k európskym hodnotám. Uviedla to v utorok na tlačovej konferencii počas rozlúčkovej návštevy odchádzajúceho prezidenta ČR Miloša Zemana na Slovensku.
Zvolený český prezident, ktorému prišla osobne zagratulovať k víťazstvu do jeho volebného štábu, je jej názorovo aj hodnotovo blízky, povedala Čaputová. Očakáva preto dobrú a konštruktívnu spoluprácu.
"Na spoluprácu sa teším. Verím, že bude intenzívna a že spoločne budeme môcť byť aj v rámci regiónu silným hlasom rozumu, prozápadnej orientácie a rešpektu k európskym hodnotám," naznačila budúcu formu spolupráce s Pavlom slovenská prezidentka.
Petr Pavel a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/AP
Zeman pripomenul, že Pavlovi síce svoj hlas nedal, ale rešpektuje vôľu voličov a praje si pokračovanie úspešnej česko-slovenskej spolupráce. "Prajem pánovi Petrovi Pavlovi, s ktorým sa stretnem 13. februára, aby bol úspešný v záujme Českej republiky," povedal český prezident.
Petr Pavel sa v rozhovore pre TASR už vyjadril, že by ho užšia forma spolupráce so slovenskou prezidentkou poctila a potešila. "Myslím si, že by taký druh vzťahu medzi našimi krajinami bol určite na prospech nielen našich krajín, ale možno aj regiónu," povedal vtedy Pavel.
O témach, ktoré by chceli spoločne presadzovať či o konkrétnych formách spolupráce však zatiaľ nehovorili. "Verím, že na to bude príležitosť na nadchádzajúcej návšteve Slovenska," uviedol v rozhovore. Povedal tiež, že na Slovensko sa chystá v týždni po svojej inaugurácii, ktorá bude 9. marca.
Dobré vzťahy aj s nástupcom
Prezident ČR Miloš Zeman verí, že s jeho nástupcom budú pokračovať veľmi dobré vzťahy so Slovenskom. Uviedol to v rámci tlačovej konferencie počas svojej rozlúčkovej návštevy Slovenska, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách. V jej úvode sa stretol so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
"Vzťahy medzi nami sú nielen bezproblémové, povedal by som, že sú dokonca skvelé. Prajem Slovensku, aby vyriešilo svoje vnútropolitické problémy. Keď sa na to pozeráme zvonku, vyzerá to ako príliš dynamický vývoj. V Českej republike sme zažili podobné obdobia a vždy sa nám to podarilo vyriešiť diplomatickou cestou," uviedol Zeman.
Ocenil, že slovenská prezidentka ho ako jedna z mála politikov prišla navštíviť do nemocnice. Dodal, že práve v tej chvíli sa ukázala jej ľudskosť, ktorú si na nej váži najviac. "Stretol som sa s množstvom politikov, ktorí tú ľudskosť nemali a väčšinou zle skončili. Verím, že pani prezidentka sa aj vďaka tomu zapíše ako do slovenskej, tak aj európskej či svetovej politiky," skonštatoval.
Zľava Ivana Zemanová, Miloš Zeman, Zuzana Čaputová a Juraj Rizman. Foto: František Iván/TASR
Čaputová ocenila, že Zeman si na rozlúčkovú návštevu vybral práve Vysoké Tatry. "Táto návšteva je výnimočná práve tým, že je posledná pri výkone funkcie pána prezidenta i z hľadiska našej spolupráce. Počas štyroch rokov je toto stretnutie naše trináste v poradí. Som vďačná za spoluprácu, ktorú sme počas tohto neľahkého obdobia mali. Mnohokrát sme mali aj rozdielne názory na niektoré veci, veľmi si však cením, že sme sa o nich vždy mohli porozprávať vo veľmi otvorenej a vzájomne sa rešpektujúcej atmosfére," zhodnotila Čaputová.
Vyzdvihla kvalitu česko-slovenských vzťahov, ktorá sa podľa nej ukázala najmä v situáciách, keď si bolo potrebné navzájom pomáhať. "Česká republika velí mnohonárodnej bojovej skupine na Slovensku, spolu s Poľskom chráni naše nebo, slovenskí hasiči pomáhali pri ničivých požiaroch v Čechách a našli by sme mnoho iných príkladov, keď vzájomná pomoc bola samozrejmosťou," dodala prezidentka, ktorá verí, že tejto oblasti budú obe krajiny pokračovať aj naďalej.
S českým prezidentom počas posledného stretnutia hovorili o témach regionálnej spolupráce v rámci V4, tiež o vojne na Ukrajine, kde podľa Čaputovej obe krajiny zdieľajú totožné postoje. "Vaším odchodom končí jedna éra českej politiky a začína sa nová kapitola. Verím, že čas, ktorý budete tráviť po výkone funkcie, bude pre vás plodný a užitočný," uzavrela Čaputová.
Rozlúčková návšteva českého prezidenta by mala trvať tri dni, okrem Čaputovej sa stretne s exprezidentmi SR či s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom.
Zeman sa roky usiloval o rozšírenie V4
Podľa českého prezidenta Miloša Zemana by sa Vyšehradská štvorka (V4) mala rozšíriť o Slovinsko. Jeho dlhoročné úsilie o tento krok sa však podľa neho nestretlo s pochopením na strane Maďarska. Zemanov nástupca Petr Pavel aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sú debate o rozšírení formátu otvorení.
"Dlhé roky sa ako prezident aj (predtým) ako premiér usilujem o rozšírenie V4 o Slovinsko," pripomenul Zeman. Dodal, že Slovinsko o to malo na rozdiel od členských krajín V4 výrazný záujem. "Mal som dojem, že moji partneri majú pocit, že Vyšehrad je akýsi elitný klub, ktorý by sa ako každý elitný klub nemal ďalej rozširovať," vysvetlil český prezident a dodal, že on má opačný názor.
Podľa Čaputovej je podstatné si najskôr jasne povedať, aký je zmysel a účel V4. "Možno v istom zmysle prechádza krízou identity. Najmä z toho dôvodu, že nemáme zhodu v niektorých veľmi dôležitých hodnotových postojoch, ako je rešpekt k hodnotám právneho štátu, ale napokon aj vo veci pomoci Ukrajine," myslí si prezidentka. Spochybňovanie Európskej únie zo strany niektorých členov V4 je podľa nej v rozpore s tým, prečo skupina vznikla.
Uviedla tiež, že sa nebráni akejkoľvek spolupráci alebo otváraní formátu, ktorý je funkčný. "Máme rozhodne záujem o dobré susedské vzťahy, dobrú kultúrnu výmenu, o dobré občianske vzťahy. Ale pokiaľ ide o politické poslanie tohto formátu, myslím si, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, akú pridanú hodnotu nám ako členským štátom Vyšehradská štvorka prináša," povedala Čaputová.
O možnom rozšírení zoskupenia sa v rozhovore vyjadril aj zvolený prezident ČR Petr Pavel. Podľa neho je namieste diskusia o väčšej flexibilite. "Už dnes mnohokrát rokujeme vo formáte V4+2, takže môžeme uvažovať aj o ďalších formátoch, ktoré by zahrnuli viac krajín zo strednej a východnej Európy k formovaniu spoločných stanovísk," povedal pred niekoľkými dňami Pavel spravodajkyni TASR.
V Európskej únii sa vytvorila nezvyčajná koalícia severských, pobaltských, južných a stredoeurópskych krajín, ktorá vyzýva euroblok, aby zintenzívnil boj proti nelegálnej migrácii. Pod list adresovaný šéfke Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi sa podpísal aj slovenský premiér Eduard Heger.
Lídri ôsmich členských krajín – Dánska, Estónska, Grécka, Litvy, Lotyšska, Malty, Rakúska a Slovenska – v spoločne podpísanom liste vyzvali šéfov oboch uvedených inštitúcií EÚ, aby sprísnili ochranu vonkajších hraníc, zaistili väčšie financovanie z eurorozpočtu pre túto agendu, poskytli silnejší mandát pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a prispeli tak k urýchleniu návratu nelegálnych migrantov a k uzatváraniu ďalších dohôd s tretími krajinami s cieľom prijímať späť migrantov bez nároku na azyl.
Komisia by podľa tohto listu mala predložiť komplexný celoeurópsky prístup pre všetky relevantné migračné trasy, ktorými sa nelegálni migranti dostávajú do Európy.
Signatári listu upozornili, že vlani sa výrazne zvýšil počet nelegálnych prekročení hraníc EÚ a počet azylantov v niekoľkých členských štátoch prudko stúpol, pričom sú krajiny, ktoré čelia vyšším migračným tlakom než počas migračnej krízy z rokov 2015 a 2016.
Táto sitiuácia si podľa nich vyžaduje naliehavú politickú pozornosť už aj preto, aby členské štáty štáty mohli uprednostňovať len utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú právnu ochranu, vrátane Ukrajincov, ktorí hľadajú útočisko pred ruskou agresiou.
"Pokiaľ bude európsky azylový systém a jeho veľmi nízka miera návratov predstavovať faktor príťažlivosti, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu, sa budú naďalej pokúšať o prechod do EÚ," uvádza sa v spoločnom liste.
Jeho signatári upozornili, že členské štáty Európskej únie vynakladajú značné a zbytočné zdroje na spracovanie žiadostí o azyl, na zaistenie návratov a na reintegráciu utečencov. Okrem toho menej než jedna tretina zamietnutých žiadateľov o azyl je úspešne vrátená do krajiny svojho pôvodu, čo vedie k zbytočnému zaťažovaniu verejných financií a narúša verejnú podporu a dôveryhodnosť európskej azylovej politiky ako takej.
"Súčasný azylový systém je podľa nás rozbitý a prospieva predovšetkým cynickým pašerákom ľudí, ktorí využívajú nešťastie žien, mužov a detí," uvádza sa v liste. Jeho autori preto inštitúcie EÚ vyzvali na "inovatívnu, otvorenú a efektívnu reakciu", ktorá zavedie odradzovacie faktory pre osoby ochotné vydať sa na nebezpečné cesty do Európy a pomôže rozbiť obchodné modely zločineckých sietí prevádzačov ľudí.
List ôsmich lídrov bol odoslaný dva dni pred mimoriadnym samitom EÚ v Bruseli, ktorý sa bude konať 9. – 10. februára a zaoberať sa otázkou nelegálnej migrácie.
