Sľubom bývalých koaličných strán o tom, že schvália predčasné voľby, sa nedalo veriť a nebyť toho, že k referendu prišlo takmer 1,3 milióna ľudí, by sa možno vláda Eduarda Hegera (OĽANO) držala moci až do marca 2024. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.
Pripomenul, že pred konaním referenda síce padli určité politické prísľuby, ale reálne sa hlasovalo až po ňom. "Koaličné strany oznámili iba to, že hlasovať o zmene ústavy budú až po referende. A pri tom, ako poznáme fungovanie torza tejto vládnej koalície, im nemôžeme veriť ani nos medzi očami," tvrdí Pellegrini.
Aj keď poslanci bývalej vládnej koalície napokon skrátenie volebného obdobia podporili, otázkou podľa neho ostáva, prečo až v septembrovom termíne. Vláda funguje v obmedzenom režime pod kontrolou prezidentky a v Národnej rade (NR) SR podľa neho nie je stabilná väčšina.
"Parlament nie je pod kontrolou, a preto sa po páde vlády a strate väčšiny snažia politici v normálnych krajinách dosiahnuť predčasné voľby čo najskôr," povedal Pellegrini, podľa ktorého hrozí prijímanie nekvalitnej legislatívy z predvolebných dôvodov.
Líder Hlasu-SD tvrdí, že SaS vôbec nemusela akceptovať požiadavku OĽANO na jesenný volebný termín. "Pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu, aby boli voľby 24. júna, bolo spolu so Sme rodina k dispozícii 75 hlasov. Stačilo 15 poslancov SaS a mali by sme voľby 24. júna. SaS sa rozhodla, že tu treba byť do 30. septembra," uviedol Pellegrini.
Nesúhlasí tiež s tým, že sa do ústavy nedostala možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. "Tak ako majú ľudia právo nám moc dať, som presvedčený, že musia mať právo nám moc aj odobrať. Ak Hlas bude súčasťou vlády a ja budem pri tom, tak navrhneme zmenu ústavy tak, aby v nej bola aj možnosť referenda," vyhlásil Pellegrini.
Súčasťou novely ústavy bolo aj ústavné zakotvenie aktuálneho volebného systému, podľa Pellegriniho je však Hlas-SD napriek tomu otvorený aj diskusii o jeho zmenách. Cieľom by podľa neho malo byť lepšie zastúpenie regiónov v parlamente.
Hlas-SD podľa neho zrejme pôjde do volieb samostatne, nevylučuje však absorbovanie nejakej menšej strany a avizuje vstup do politiky nových osobností.
"Mojou víziou je viesť slušnú kampaň. Aj keď my určite budeme čeliť ťažkým a vulgárnym útokom a bude veľa špiny, ale my si budeme držať úroveň politiky slušnú, pragmatickú a budeme hovoriť o budúcnosti tejto krajiny," doplnil Pellegrini.
Žiadosť Ministerstva spravodlivosti (MS) SR o doplnenie vyšetrovacích úkonov v prípade objasnenia smrti slovenského občana Jozefa Chovanca belgická vyšetrujúca sudkyňa zamietla. Voči rozhodnutiu sa Slovenská republika 3. februára odvolala.
Ak by nedošlo v primeranom čase k posunu v trestnom konaní, SR zváži iniciovanie konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. TASR o tom informovala hovorkyňa MS SR Monika Klobušická.
V prípade, že bude odvolanie zamietnuté, Slovenská republika sa môže obrátiť prostredníctvom právneho zástupcu na kasačný súd. "Veríme, že odvolací súd posúdi vec nezaujato a nestranne a dôkladne sa vysporiada najmä s existujúcimi nezrovnalosťami v znaleckých posudkoch, ktoré sú kľúčové pre určenie spôsobu smrti Chovanca," uviedla Klobušická.
Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas zdôraznil, že Slovensko v plnej miere rešpektuje nezávislé postavenie justičných orgánov iného členského štátu Európskej únie. "Z veľmi starostlivého posúdenia všetkých podkladov sme však vyhodnotili, že je v záujme spravodlivosti, aby doterajšie postupy belgických úradov boli preskúmané nadriadenými orgánmi, keďže nám z dostupných stanovísk súdnych znalcov vyvstávajú vážne pochybnosti o príčinách smrti nášho občana," uviedol.
Karas verí, že argumenty budú zohľadnené a ministerstvom iniciované konanie prispeje k prešetreniu celej tragédie. Zároveň v mene Chovancovej rodiny požiadal o rešpektovanie jej súkromia zo strany politikov a médií.
Rezort spravodlivosti zároveň poukázal na to, že závery posudkov slovenských znalcov sa zásadne líšia od záverov posudkov znalcov, ktorých pôvodne ustanovil belgický súd. Podľa rezortu je ťažko pochopiteľné, prečo chýbajú niektoré štandardne odoberané biologické vzorky, ktoré by mohli nevyvrátiteľne preukázať spôsob smrti Chovanca.
"Avšak je úplne nezrozumiteľné, prečo sa belgickí znalci menovaní súdom pri určení spôsobu úmrtia nevysporiadali s protichodnými závermi našich znalcov, ktoré sú založené na existujúcich dôkazoch a z ktorých vyplýva, že Chovanec mohol zomrieť v dôsledku konania iných osôb a nie v dôsledku sebapoškodzovania," upozornila Klobušická.
Jozef Chovanec zomrel 28. februára 2018 v nemocnici, tri dni po policajnom zásahu v cele na belgickom letisku Charleroi. Zadržali ho v lietadle smerujúcom na Slovensko, podľa svedkov sa správal agresívne k posádke a voči privolaným policajtom.
V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých je vidieť, ako búcha hlavou o dvere a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú násilím upokojiť, tvár má zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku v podobe nacistického pozdravu.
Posudok belgických lekárov ukázal, že príčinou smrti boli silné nárazy hlavou, ktoré mu spôsobili edém mozgu. Lekári zároveň skonštatovali, že zastavenie činnosti srdca vyvolala až injekcia od zdravotníkov, ktorí sa ho snažili upokojiť. Belgická prokuratúra rozhodla nenavrhnúť trestne stíhať žiadne osoby.
Záchrannému tímu zo Slovenska sa v tureckých oblastiach postihnutých zemetrasením podarilo zachrániť 12 ľudí.
Na brífingu v Žiarskej doline o tom v piatok informoval dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Situácia v Turecku je podľa jeho slov veľmi náročná.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok opätovne kritizovala tohotýždňové rozhodnutie Francúzska pozvať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Paríža ešte pred samitom EÚ. Poukázala na to, že okrem Macrona tam bol iba nemecký kancelár Olaf Scholz a chýbali ďalší európski lídri. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Keby som bola pozvaná do Elyzejského paláca na stretnutie so Zelenským, odporučila by som (im), aby toto stretnutie neuskutočnili," povedala Meloniová reportérom na tlačovej konferencii po samite EÚ v Bruseli.
"Pretože pokiaľ ide o Ukrajinu, to, čo nás zaujíma najviac, je vyslať posolstvo jednoty" v rámci Európskej únie, dodala. Talianska premiérka vo štvrtok kritizovala pozvanie Zelenského na schôdzku v Paríži od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ešte pred samitom EÚ a označila ho za "nevhodné".
Zelenskyj v stredu navštívil Britániu i Francúzsko a v Paríži absolvoval neskorú večeru s Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, pripomína AFP.
"V Paríži boli dvaja európski lídri, chýbalo ich 25," podotkla v piatok Meloniová, ktorá sa so Zelenským stretla v Bruseli vo štvrtok a diskutovali o jej nadchádzajúcej návšteve Kyjeva.
Meloniovej pravicovo orientovaná vláda mala koncom minulého roka nezhody s Parížom v súvislosti s neprijatím záchrannej lode s migrantmi zo strany Ríma. Loď namiesto toho doplávala do francúzskeho prístavu.
Macron vo štvrtok obhajoval schôdzku v Paríži, pričom poukázal na "osobitnú úlohu" Nemecka a Francúzska v situácii na Ukrajine ako partnerov v dohodách z Minska.
Mimoparlamentné strany Aliancia a Maďarské fórum sa nedohodli na spoločnej kandidačnej listine pre parlamentné voľby. Vyplýva to z ich vyjadrení po piatkovom rokovaní.
Aliancia pre TASR uviedla, že jej ponuka pre Maďarské fórum platí do uzavretia kandidátok. Tvrdí, že predseda fóra Zsolt Simon ich ponuku odmietol ultimátom.
"V posledných parlamentných voľbách voliči mohli rozhodnúť medzi dvoma kandidačnými listinami. Výsledkom čoho bolo, že maďarská komunita od roku 2020 nemá skupinové parlamentné zastúpenie. Preto sme Maďarskému fóru ponúkli spoluprácu. Zsolt Simon túto ponuku odmietol ultimátom. Svoju účasť na kandidačnej listine Aliancie podmieňuje zmenou názvu strany," ozrejmila hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.
Strana naďalej apeluje na rozumné a triezve rozhodnutia. Posledné roky podľa nej ukázali, aké sú následky toho, keď sa o Maďaroch rozhoduje bez nich. "V záujme zabudnutých južných a východných regiónov a ľudí, ktorí tam žijú, musíme urobiť rozumné a triezve rozhodnutia. My v Aliancii si túto zodpovednosť uvedomujeme, uvedomili sme si ju už pri zakladaní Aliancie," uzavrela.
Simon po rokovaniach skonštatoval, že Aliancia odmietla návrh na spoločnú kandidátku dvoch strán a ďalších nezávislých osobností. "Záujmom Maďarského fóra bolo sa normálne férovo dohodnúť," uviedol a dodal, že chceli docieliť zastúpenie maďarskej komunity na Slovensku v parlamente.
Simon podčiarkol, že jeho strana ponúka mladých ľudí a chce docieliť aj personálnu obmenu v politike. To musí byť podľa neho vidieť aj na kandidátke.
Tvrdí, že Aliancia si dohodu predstavovala tak, že sa Maďarské fórum vzdá svojej politickej identity a jeho osobnosti pôjdu na ich kandidátku. "Odmietame sa postaviť do roly, keď nám niekto hodí almužnu," podotkol.
Preferuje poctivú spoluprácu. Simon si ju predstavoval podobne, ako to urobilo OĽaNO v posledných voľbách, teda že by sa na účely volieb premenovali a do názvu dali aj Alianciu, aj Maďarské fórum.
Keďže sa na tom nedohodli, rokovania podľa jeho slov ukončili. Dodal, že dvere ostávajú otvorené v prípade, ak sa Aliancia rozhodne inak. Zároveň potvrdil, že Maďarské fórum rokuje aj so slovenskými politickými stranami, nekonkretizoval s ktorými.
Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico je pri výzvach na neposkytnutie vojenskej pomoci Slovenska Ukrajine buď cynik, alebo klamár – alebo oboje. Uviedol to v piatok popoludní dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po skončení samitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Heger zopakoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho uplynulý štvrtok požiadal, aby Slovensko poskytlo svojich desať stíhačiek MiG-29 Ukrajine, ktorá sa obáva novej rozsiahlej vojenskej ofenzívy zo strany Ruska.
Premiér pripomenul, že tieto stíhačky ruskej výroby v súčasnosti nelietajú, nemajú žiadnu hodnotu a Slovensko ich nevie predať. Nedokáže si k nim zabezpečiť ani servis, kým ukrajinská strana ich bude vedieť využiť. Stroje by zároveň Slovensku cez európsky mierový mechanizmus preplatila EÚ, podotkol.
Takisto sa podľa Hegera postupovalo aj pri darovaní bojových vozidiel pechoty (BVP) Ukrajine. Slovensko za to získalo modernejšiu a účinnejšiu obrannú techniku
Na otázku, ako vníma reakciu lídra Smeru-SD, že Slovensko darovaním stíhačiek "vyprázdňuje svoje sklady", Heger uviedol, že Slovensko dostane nové stíhačky F-16, ktoré objednali a kúpili vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Dovtedy Česko, Poľsko a Maďarsko budú chrániť slovenský vzdušný priestor, a to za oveľa menej peňazí.
"Fico je buď úplný cynik, alebo úplný klamár. Obávam sa, že oboje je pravda. Hovorí, že ak bude vo vláde alebo predsedom vlády, tak zastaví pomoc Ukrajine. Čiže hovorí ľuďom, ktorí dnes zomierajú pod útokmi ruských rakiet, že im nepomôže a nechá ich zomrieť," povedal Heger.
Položil si otázku, ako Fico po týchto slovách môže ísť 29. augusta na výročie SNP uctiť si ľudí, ktorí zomierali za slobodu, keď dnes sú to Ukrajinci, čo zomierajú za slobodu svojej krajiny. Dodal, že bude zvedavý, ako sa k tomu postaví Pellegrini, či preukáže ľudskosť alebo bude rovnako cynický.
"Ukrajina chce mier, vždy ho chcela. Zelenskyj pred vojnou pozýval (ruského prezidenta Vladimira) Putina za rokovací stôl. Odpoveďou boli raketové útoky. Ak dnes niekto nehovorí o mieri, tak je to Ruská federácia," vyhlásil Heger.
Podľa jeho slov Zelenskyj v Bruseli jasne uviedol, že zbrane, o ktoré žiada, sú na obranu ukrajinských miest a ich obyvateľov, pričom Ukrajina nechce nikoho napádať.
"Toto je realita na Ukrajine. A ak Fico hovorí, že im nemáme pomáhať, tak odkazuje Ukrajincom: 'Umierajte, my sa vám otočíme chrbtom a budeme sa tváriť, že nevidíme, ako umierate.' Alebo má potom nejaké partnerstvo, o ktorom nevieme, s Vladimirom Putinom," tvrdí Heger.
Zdôraznil, že darovanie stíhačiek pomôže Ukrajine i Slovensku. "Pokiaľ ja budem predsedom vlády, budeme pomáhať občanom Ukrajiny, aby nezomierali pod ruskými raketami," odkázal.
Pomoc Ukrajine považuje za záujem Slovenska, aby malo stabilného suseda. Vyjadril presvedčenie, že pod ruskou nadvládou a s bábkovou vládou dosadenou Putinom by Ukrajina nebola pre Slovensko a iné krajiny stabilným a prosperujúcim susedom.
Slovensko stíhacie lietadlá MiG-29 aktuálne nevyužíva a ani ich využívať nevie. Ukrajina dokáže zabezpečiť ich servis a využiť ich. Zhodli sa na tom nezaradení poslanci Národnej rady SR Tomáš Valášek a Juraj Šeliga. Valášek vyzval vládu, aby neváhala. Stíhačky môžu podľa neho splniť svoju poslednú úlohu pre bezpečnosť Slovenska. Poslanie stíhačiek na Ukrajinu podporuje aj predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS).
"Ukrajina ich potrebuje teraz. Tie stíhačky Ukrajinci dôverne poznajú a na rozdiel od iných západných systémov by ich vedeli prakticky okamžite nasadiť do obrany pred ruským agresorom," skonštatoval. Odmieta náznaky zo strany Smeru o odzbrojovaní Slovenska. Pripomenul, že slovenský vzdušný priestor chránia spojenci a čoskoro prídu aj nové stíhačky F-16. "Žiadna diera v obrane slovenského neba nie je a nehrozí," vyhlásil.
Odmieta tiež argumenty Smeru o predlžovaní vojny na Ukrajine dodávkami zbraní. "Ak Ukrajine prestaneme pomáhať, tak nevypukne mier, naopak. Vladimir Putin neprejavil najmenší záujem o mier, odbil mnohé snahy západných lídrov zastaviť vojnu či predísť jej. Ignoroval aj ponuku samotnej Ukrajiny vyhlásiť neutralitu výmenou za mier," poznamenal Krúpa s tým, že bez našej pomoci sa vojna neskončí, ale rozšíri na celú Ukrajinu.
Juraj Krúpa. Foto: Jakub Kotian/TASR
"V tom najhoršom prípade budeme mať ruské vojská na hraniciach. Krajiny susediace s Ruskom bežne míňajú oveľa viac, niektoré dvojnásobok toho, čo my, na obranu, lebo na rozdiel od nás sa pozerajú hrozbe z očí do očí," dodal.
"Pokiaľ tieto lietadlá pomôžu zachrániť životy Ukrajincov pred barbarskými náletmi ruských zabijakov, a oni ich pomôžu zachrániť, som jednoznačne za čo najrýchlejšie vyslanie na Ukrajinu," deklaroval na sociálnej sieti Krúpa. Dodal, že každý deň zbytočného meškania znamená ďalšie vraždenie ukrajinského národa.
Šeliga: Tieto lietadlá vedia chrániť ukrajinský ľud
Šeliga takisto vyjadril súhlas, aby Slovensko po dohode so spojencami postúpilo stíhačky Ukrajine. "Naše stíhačky MiG-29 stoja v hangároch na letisku. Nevieme ich používať, pretože servis zabezpečujú ruskí technici, ktorí tu nie sú, keďže Rusko napadlo Ukrajinu. Náš vzdušný priestor pomáhajú chrániť naši spojenci a budúci rok dorazia prvé lietadlá F-16. Na Ukrajine tieto lietadlá vedia zachraňovať ľudské životy a chrániť ukrajinský ľud," podčiarkol.
Juraj Šeliga. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Fico: Sľub Hegera Zelenskému je protiústavný, vláda na to nemá kompetencie
Sľub dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému o stíhačkách Mig-29 je protiústavný. Vláde SR bola vyslovená nedôvera a nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach. Skonštatoval to predseda opozičného Smeru Robert Fico na piatkovej tlačovej konferencii. Podotkol, že dodávky zbraní na Ukrajinu sú zásadná otázka a vláda ani so súhlasom prezidentky SR Zuzany Čaputovej v zmysle Ústavy SR na to kompetencie nemá.
"Vláda SR nemá žiadnu právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ak bola odvolaná. Dokonca ani v prípade, že by jej na to dala súhlas prezidentka," povedal Fico. Aj preto Smer podľa jeho slov iniciuje mimoriadnu schôdzu Národnej rady. Strana chce na nej presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti. Zopakoval, že Smer je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. Preferuje mierovú cestu a rokovania.
Robert Fico. Jaroslav Novák/TASR
Mimoriadna schôdza o migoch je zvolaná na utorok ráno
Fico víta, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už oznámil termín mimoriadnej schôdze, ktorá sa začne v utorok (14. 2.) o 9.00 h ráno. Dodal, že Smer vyzbieral dostatok podpisov na zvolanie schôdze. Poďakoval sa klubu Smer-SD i nezaradeným poslancom okolo Tomáša Tarabu. Oslovil aj ďalších opozičných poslancov.
Žiadosť o odovzdanie stíhačiek Mig-29 Ukrajine odmieta aj hnutie Republika. Predstavitelia strany taktiež kritizovali Hegera. Myslia si, že nemá mandát ani kompetencie "rozdávať" majetok Slovenska. Na piatkovej tlačovej konferencii vyhlásili, že Heger by mal radšej deklarovať snahu SR prispieť k mieru. Odovzdanie stíhačiek označili za nezodpovedné, a čo sa týka obrany SR, nebezpečné.
Aj mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS) vyzýva Hegera, aby neuvažoval o dodávkach zbraní na Ukrajinu. Pripomína mu, že na žiadne také zásadné rozhodnutia už nemá politický mandát. Išiel by nad rámec svojich kompetencií. Dodávky zbraní na Ukrajinu sú podľa strany priamym ohrozením bezpečnosti slovenských občanov.
Hegerovi by mal byť podľa SNS príkladom francúzsky prezident Emanuel Macron. Ten si údajne nechal zadné dvierka pri rokovaniach a vyhol sa priamej odpovedi, či Francúzi dodajú zbrane na Ukrajinu. "Žiadna zo svetových mocností nechce priamo zasahovať do konfliktu Ukrajiny a Ruska," zdôrazňuje SNS. Vyzýva ho preto len na nevyhnutné politické kroky aj vzhľadom na blížiace sa predčasné parlamentné voľby.
Premiér: Fico je pri rečiach o Ukrajine cynik alebo klamár – alebo oboje
Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico je pri výzvach na neposkytnutie vojenskej pomoci Slovenska Ukrajine buď cynik alebo klamár – alebo je oboje. Uviedol to v piatok popoludní dočasne poverený premiér Eduard Heger po skončení samitu EÚ v Bruseli.
Heger zopakoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho uplynulý štvrtok požiadal, aby Slovensko poskytlo svojich desať stíhačiek MiG-29 Ukrajine, ktorá sa obáva novej rozsiahlej vojenskej ofenzívy zo strany Ruska. Premiér pripomenul, že tieto stíhačky ruskej výroby v súčasnosti nelietajú, nemajú žiadnu hodnotu a Slovensko ich nevie predať. Nedokáže si k nim zabezpečiť ani servis, kým ukrajinská strana ich bude vedieť využiť. Stroje by zároveň Slovensku cez európsky mierový mechanizmus preplatila EÚ, podotkol.
Rovnako sa podľa Hegera postupovalo aj pri darovaní bojových vozidiel pechoty (BVP) Ukrajine. Slovensko za to získalo modernejšiu a účinnejšiu obrannú techniku.
Na otázku, ako vníma reakciu lídra Smeru, že Slovensko darovaním stíhačiek "vyprázdňuje svoje sklady", Heger uviedol, že Slovensko dostane nové stíhačky F-16, ktoré objednali a kúpili vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Dovtedy Česko, Poľsko a Maďarsko budú chrániť slovenský vzdušný priestor, a to za oveľa menej peňazí.
"Fico je buď úplný cynik, alebo úplný klamár. Obávam sa, že oboje je pravda. Hovorí, že ak bude vo vláde alebo predsedom vlády, tak zastaví pomoc Ukrajine. Čiže hovorí ľuďom, ktorí dnes zomierajú pod útokmi ruských rakiet, že im nepomôže a nechá ich zomrieť," povedal Heger. Položil si otázku, ako Fico po týchto slovách môže ísť 29. augusta na výročie SNP uctiť si ľudí, ktorí zomierali za slobodu, keď dnes sú to Ukrajinci, čo zomierajú za slobodu svojej krajiny.
Dodal tiež, že bude zvedavý, ako sa k tomu postaví Pellegrini, či preukáže ľudskosť, alebo bude rovnako cynický. "Ukrajina chce mier, vždy ho chcela. Zelenskyj pred vojnou pozýval (ruského prezidenta Vladimira) Putina za rokovací stôl. Odpoveďou boli raketové útoky. Ak dnes niekto nehovorí o mieri, tak je to Ruská federácia," vyhlásil Heger.
Podľa jeho slov Zelenskyj v Bruseli jasne uviedol, že zbrane, o ktoré žiada, sú na obranu ukrajinských miest a ich obyvateľov, pričom Ukrajina nechce nikoho napádať. "Toto je realita na Ukrajine. A ak Fico hovorí, že nemáme im pomáhať, tak odkazuje Ukrajincom: 'Umierajte, my sa vám otočíme chrbtom a budeme sa tváriť, že nevidíme, ako umierate.' Alebo má potom nejaké partnerstvo, o ktorom nevieme, s Vladimirom Putinom," tvrdí Heger. Zdôraznil, že darovanie stíhačiek pomôže Ukrajine i Slovensku.
"Pokiaľ ja budem predsedom vlády, budeme pomáhať občanom Ukrajiny pred tým, aby nezomierali pod ruskými raketami," odkázal. Pomoc Ukrajine považuje za záujem Slovenska, aby malo stabilného suseda. Vyjadril presvedčenie, že pod ruskou nadvládou a s bábkovou vládou dosadenou Putinom by Ukrajina nebola pre Slovensko a iné krajiny stabilným a prosperujúcim susedom.
Zelenskyj oficiálne požiadal Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok počas osobného stretnutia so slovenským premiérom Eduardom Hegerom na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na účely obrany pred ruskou agresiou. Predseda vlády SR mu odpovedal: Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.
Heger po skončení týchto rokovaní uviedol, že Zelenskyj ich informoval o súčasnej situácii na Ukrajine a dodal, že v najbližších týždňoch očakávajú zintenzívnenie ruskej ofenzívy.
"Požiadal o širokú pomoc. Oslovil nás v súvislosti s lietadlami MiG-29. Povedal som mu, že budeme o tom rokovať na domácej pôde a verejnosť bude informovaná o výsledku týchto rokovaní," vysvetlil. Rokovať podľa Hegera bude treba aj s Kyjevom o ďalších špecifikáciách a o prípadnom presune tejto vojenskej techniky.
Do tretice pôjde o rokovania na európskej úrovni, lebo lietadlá MiG-29 by Slovensko dodalo v rámci mechanizmu EÚ, ktorý prepláca dodávky vojenskej techniky pre Ukrajinu. Podľa Hegera je akákoľvek pomoc v prospech Ukrajiny v národnom záujme Slovenska a v záujme európskej bezpečnosti.
Zľava ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, český premiér Petr Fiala, lotyšský premiér Krišjānis Kariņš a slovenský premiér Eduard Heger počas stretnutia v rámci mimoriadneho samitu lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. Foto: TASR/AP
Na otázku, kedy by k dodávke lietadiel mohlo dôjsť, Heger uviedol, že to ukážu rokovania. O Zelenského žiadosti už informoval aj ministra obrany SR Jaroslava Naďa a zdôraznil, že slovenská vláda má záujem o čo najrýchlejšie ukončenie rokovaní.
Zelenskyj podľa jeho slov požiadal o dodávky vojenskej techniky aj lídrov ostatných krajín, a to podľa toho, čo ktorá krajina dokáže zabezpečiť. Veľký záujem mal o ťažkú vojenskú techniku a muníciu, ktorej je na bojiskách nedostatok.
"Jasne povedal, že potrebuje takú techniku a muníciu, ktorá dokáže chrániť ukrajinské mestá ostreľované ruskou stranou," uviedol Heger v závere rozhovoru.
Novorodenca s menom Ája, vytiahli v pondelok po zemetrasení v Sýrii spod ton betónu. Napriek podchladeniu a početným ranám prežilo a teraz si ju chcú adoptovať ľudia z celého sveta.
Dievčatko, ktoré nemocničný personál pomenoval Ája (Zázrak), ako jediný člen rodiny prežilo mohutné zemetrasenie v meste Džindíras v sýrskej provincii Aleppo. Zemetrasenie zabilo jeho matku, otca a štyroch súrodencov a zničilo aj štvorposchodový dom, v ktorom rodina bývala.
Ája sa narodila pod ruinami domu, keď ju tam záchranári objavili, ešte stále bola pupočnou šnúrou spojená s mŕtvou matkou. Jeden záchranár nožom pupočnú šnúru prerezal a vytiahol ju von.
Do nemocnice v meste Afrín ju priviedol vzdialený príbuzný, ktorý bol na mieste, keď ju vytiahli spod ruín. Dieťa bolo vo veľmi zlom stave, s modrými končatinami, reznými ranami po celom tele a zlomenými rebrami. Ako zázrakom však nemalo poškodenú chrbticu.
"Keby ju včas nenašli, do hodiny by zomrela," vyhlásil lekár Hání Marúf, ktorý sa momentálne stará o malú pacientku v inkubátore.
Adoptovať si ju chcú až z ďalekých štátov
V dobrých rukách sa Ájin stav začal pozitívne meniť. "Je na tom oveľa lepšie a reaguje," uviedol lekár v stredu. Malá bojovníčka si medzičasom získala srdcia celého sveta. Video s jej záchrancom je virálne.
Riaditeľ nemocnice Khalid Attiah pre BBC uviedol, že dostal desiatky telefonátov od ľudí z celého sveta, ktorí by si chceli dievčatko adoptovať. Medzi nimi aj niekoľko verejne známych ľudí, ako napríklad moderátor kuvajtskej televízie.
Áju zatiaľ dojčí Attiahova manželka, s ktorou má štvormesačnú dcéru. "Nikomu teraz nedovolím, aby si ju adoptoval. Kým sa jej vzdialená rodina nevráti, zaobchádzam s ňou ako s mojou vlastnou," uzavrel všetky žiadosti riaditeľ nemocnice.
Denník The Guardian v piatok informoval, že po prepustení z nemocnice sa dievčatka ujme jej prastrýko Salah al-Badran. Keďže aj jeho vlastný dom v meste Džindíras zničilo zemetrasenie, rovnako ako deväťdesiat percent budov, spoločne s jedenásťčlennou rodinou zatiaľ žije v stane.
Počet obetí pondelkového zemetrasenia v Turecku a Sýrii už presiahol 21-tisíc. Podľa tureckých predstaviteľov utrpelo zranenia vyše sedemdesiattisíc ľudí naprieč desiatimi provinciami na juhovýchode krajiny, ktoré boli zasiahnuté najviac.
Akékoľvek rozhodnutie o dodávke bojových lietadiel Ukrajine musí prísť od NATO. Povedal to v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka The Guardian.
"Poľsko sa rozhodne, ako postupovať, ak bude prijaté jednohlasné rozhodnutie, že na Ukrajinu môžu byť dodané bojové lietadlá," povedal Morawiecki. Morawiecki na tlačovej konferencii v Bruseli okrem toho povedal, že "niektoré krajiny" na samite EÚ nesúhlasili s jeho návrhmi týkajúcimi sa dodávok munície Kyjevu.
Poľsko je podľa neho presvedčené, že spoločné nákupy aj výroba munície by boli "v záujme všetkých členských krajín NATO a EÚ a aj v záujme Ukrajiny". Tento návrh sa však nestretol s pozitívnou reakciou niektorých členských krajín, ktoré však Morawiecki nekonkretizoval.
Poľsko tiež podľa poľského premiéra "nevylučuje" uzavretie ďalších hraničných priechodov s Bieloruskom z dôvodu "rastúceho napätia" a ich možného zneužitia Rusmi a Kremľom, píše The Guardian.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski vo štvrtok oznámil, že poľsko-bieloruský hraničný priechod Bobrowniki na severovýchode krajiny bude od piatkového poludnia uzatvorený až do odvolania, a to v záujme "štátnej bezpečnosti".
Nemeckí záchranári vytiahli v piatok v Turecku živú ženu z trosiek jej zrúteného domu, pod ktorými bola po ničivom pondelkovom zemetrasení uväznená 104 hodín. Ležala tam pod mŕtvym telom svojho manžela, informoval portál britského denníka The Guardian a agentúra AFP.
Úspech záchranárov v meste Kirikhan v juhotureckej provincii Hatay vyvolal nadšenie prizerajúcich sa ľudí. Nemeckí záchranári opatrne položili 40-ročnú Turkyňu Zeynep Kahramanovú na nosidlá a niesli ju ponad rozbité kusy betónu a pokrútený kov.
"Teraz verím na zázraky," povedal na mieste Steven Bayer, líder tímu nemeckej neziskovej organizácie Medzinárodné pátranie a záchrana (ISAR). "Vidíte ľudí plakať a objímať sa. Je to obrovská úľava, že táto žena vyviazla z takých podmienok vlastne v dobrom stave. Je to veľmi silná žena," dodal. Kahramanová je teraz v stabilizovanom stave.
Tímu záchranárov trvalo vyše 50 hodín, kým sa krvopotne prehrabali cez trosky až k žene, neúnavne postupovali centimeter po centimetri. Opatrne sa prerezávali cez betónové bloky, aby si k nej vytvorili úzku cestičku. Boli s ňou aj v kontakte cez malú šachtu, ktorou jej podávali vodu. Žena ležala pod telom mŕtveho manžela, ale blízko nej boli aj telá ďalších členov rodiny.
Nemecká organizácia ISAR dokumentovala záchrannú akciu na Twitteri. Na jednom videu vidieť záchranára v červeno-žltej bunde, ako sa s Kahramanovou rozpráva cez malý otvor v sutinách. "Korkma," hovorí jej. V turečtine to znamená "neboj sa".
Pri masívnom zemetrasení, ktoré v pondelok nadránom zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskej hranice, zahynulo vyše 22-tisíc ľudí, z nich takmer 19-tisíc v Turecku. Nádeje, že záchranári ešte nájdu ďalších preživších, rýchlo miznú, pretože podľa expertov šance zachrániť životy prudko klesajú po 72 hodinách.
Útok v Jeruzaleme, pri ktorom útočník vrazil autom do skupiny ľudí na autobusovej zastávke, si vyžiadal najmenej dve obete na životoch a piatich ranených. Páchateľa po útoku izraelská polícia "zlikvidovala" v blízkosti miesta činu, informovala v piatok agentúra AP s tým, že obeťou sa stal šesťročný chlapec a 20-ročný mladík.
Podľa zdravotníkov je jedno dieťa aj medzi zranenými – jeho stav je kritický a lekári ho museli resuscitovať. Ostatní zranení boli v čase záchrannej akcie v bezvedomí a vo vážnom stave. Auto vrazilo do skupiny ľudí na autobusovej zastávke v židovskej osade v Ramot vo východnom Jeruzaleme.
Napätie v tejto Izraelom anektovanej východnej časti mesta sa zvýšilo po útoku palestínskeho strelca z 27. januára, pri ktorom zahynulo sedem ľudí. Šlo o útok s najvyšším počtom obetí v Jeruzaleme za posledných desať rokov, dodala AP.
Izraelská polícia sa o útoku v Ramote vyjadruje ako o teroristickom. K zodpovednosti za jeho spáchanie sa zatiaľ nikto neprihlásil, aj keď islamistická militantná skupina Palestínsky islamský džihád a hnutie Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, konanie útočníka ocenili.
Izrael si nárokuje celý Jeruzalem ako svoje nedeliteľné hlavné mesto, zatiaľ čo Palestínčania chcú, aby sa východný Jeruzalem, ktorý Izrael dobyl v stredovýchodnej vojne v roku 1967, stal hlavným mestom ich budúceho štátu.
Napätie vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu sa vystupňovalo, odkedy Izrael na jar minulého roka zintenzívnil razie na okupovaných územiach, čomu predchádzala séria palestínskych útokov na území Izraela.
Piatkový útok vo východnom Jeruzaleme nasledoval po týždni násilností na západnom brehu Jordánu okupovanom Izraelom: vo štvrtok tam izraelské jednotky neďaleko mesta Hebron sily zastrelili Palestínčana, ktorý sa pokúsil o útok nožom.
V utorok izraelské jednotky zastrelili palestínskeho tínedžera v meste Nábulus, lebo podľa izraelskej armády strieľal na vojakov; deň predtým izraelskí vojaci zabili päť podozrivých palestínskych ozbrojencov pri zásahu v Jerichu v údolí rieky Jordán. Predchádzalo tomu pátranie po podozrivých zo streľby v reštaurácii neďaleko tohto mesta.
