Preskočiť na obsah
  |  

FBI prehľadáva dom niekdajšieho Trumpovho viceprezidenta Pencea

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vykonáva prehliadku v dome bývalého viceprezidenta Spojených štátov Mikea Pencea, ktorý pôsobil v administratíve Donalda Trumpa.

O razii v Penceovom dome v meste Carmel v štáte Indiana napísala v piatok agentúra AP s odvolaním sa na svoj zdroj, ktorý hovoril o vyšetrovaní nezákonnej prítomnosti tajných dokumentov. Informuje TASR.

Prehliadka nasledovala po tom, čo Penceovi právnici v januári oznámili, že sa uňho doma našlo údajne zopár tajných dokumentov, ktoré si vraj priniesol nedopatrením po skončení funkčného obdobia.

Vlani v lete FBI našla tajné dokumenty v Trumpovej rezidencii na Floride. Neskôr sa tajné materiály objavili aj u súčasného prezidenta Joea Bidena. Pochádzali z čias, keď opustil úrad viceprezidenta v roku 2017.

(tasr, min)

  |  

Nebyť referenda, Hegerova vláda sa mohla držať moci ešte rok, myslí si Pellegrini

Sľubom bývalých koaličných strán o tom, že schvália predčasné voľby, sa nedalo veriť a nebyť toho, že k referendu prišlo takmer 1,3 milióna ľudí, by sa možno vláda Eduarda Hegera (OĽANO) držala moci až do marca 2024. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Pripomenul, že pred konaním referenda síce padli určité politické prísľuby, ale reálne sa hlasovalo až po ňom. "Koaličné strany oznámili iba to, že hlasovať o zmene ústavy budú až po referende. A pri tom, ako poznáme fungovanie torza tejto vládnej koalície, im nemôžeme veriť ani nos medzi očami," tvrdí Pellegrini.

Aj keď poslanci bývalej vládnej koalície napokon skrátenie volebného obdobia podporili, otázkou podľa neho ostáva, prečo až v septembrovom termíne. Vláda funguje v obmedzenom režime pod kontrolou prezidentky a v Národnej rade (NR) SR podľa neho nie je stabilná väčšina.

"Parlament nie je pod kontrolou, a preto sa po páde vlády a strate väčšiny snažia politici v normálnych krajinách dosiahnuť predčasné voľby čo najskôr," povedal Pellegrini, podľa ktorého hrozí prijímanie nekvalitnej legislatívy z predvolebných dôvodov.

Líder Hlasu-SD tvrdí, že SaS vôbec nemusela akceptovať požiadavku OĽANO na jesenný volebný termín. "Pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu, aby boli voľby 24. júna, bolo spolu so Sme rodina k dispozícii 75 hlasov. Stačilo 15 poslancov SaS a mali by sme voľby 24. júna. SaS sa rozhodla, že tu treba byť do 30. septembra," uviedol Pellegrini.

Nesúhlasí tiež s tým, že sa do ústavy nedostala možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. "Tak ako majú ľudia právo nám moc dať, som presvedčený, že musia mať právo nám moc aj odobrať. Ak Hlas bude súčasťou vlády a ja budem pri tom, tak navrhneme zmenu ústavy tak, aby v nej bola aj možnosť referenda," vyhlásil Pellegrini.

Súčasťou novely ústavy bolo aj ústavné zakotvenie aktuálneho volebného systému, podľa Pellegriniho je však Hlas-SD napriek tomu otvorený aj diskusii o jeho zmenách. Cieľom by podľa neho malo byť lepšie zastúpenie regiónov v parlamente.

Hlas-SD podľa neho zrejme pôjde do volieb samostatne, nevylučuje však absorbovanie nejakej menšej strany a avizuje vstup do politiky nových osobností.

"Mojou víziou je viesť slušnú kampaň. Aj keď my určite budeme čeliť ťažkým a vulgárnym útokom a bude veľa špiny, ale my si budeme držať úroveň politiky slušnú, pragmatickú a budeme hovoriť o budúcnosti tejto krajiny," doplnil Pellegrini.

(tasr, min)

  |  

Žiadosť o doplnenie vyšetrovania Chovancovej smrti zamietli, Slovensko sa odvolalo

Žiadosť Ministerstva spravodlivosti (MS) SR o doplnenie vyšetrovacích úkonov v prípade objasnenia smrti slovenského občana Jozefa Chovanca belgická vyšetrujúca sudkyňa zamietla. Voči rozhodnutiu sa Slovenská republika 3. februára odvolala.

Ak by nedošlo v primeranom čase k posunu v trestnom konaní, SR zváži iniciovanie konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. TASR o tom informovala hovorkyňa MS SR Monika Klobušická.

V prípade, že bude odvolanie zamietnuté, Slovenská republika sa môže obrátiť prostredníctvom právneho zástupcu na kasačný súd. "Veríme, že odvolací súd posúdi vec nezaujato a nestranne a dôkladne sa vysporiada najmä s existujúcimi nezrovnalosťami v znaleckých posudkoch, ktoré sú kľúčové pre určenie spôsobu smrti Chovanca," uviedla Klobušická.

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas zdôraznil, že Slovensko v plnej miere rešpektuje nezávislé postavenie justičných orgánov iného členského štátu Európskej únie. "Z veľmi starostlivého posúdenia všetkých podkladov sme však vyhodnotili, že je v záujme spravodlivosti, aby doterajšie postupy belgických úradov boli preskúmané nadriadenými orgánmi, keďže nám z dostupných stanovísk súdnych znalcov vyvstávajú vážne pochybnosti o príčinách smrti nášho občana," uviedol.

Karas verí, že argumenty budú zohľadnené a ministerstvom iniciované konanie prispeje k prešetreniu celej tragédie. Zároveň v mene Chovancovej rodiny požiadal o rešpektovanie jej súkromia zo strany politikov a médií.

Rezort spravodlivosti zároveň poukázal na to, že závery posudkov slovenských znalcov sa zásadne líšia od záverov posudkov znalcov, ktorých pôvodne ustanovil belgický súd. Podľa rezortu je ťažko pochopiteľné, prečo chýbajú niektoré štandardne odoberané biologické vzorky, ktoré by mohli nevyvrátiteľne preukázať spôsob smrti Chovanca.

"Avšak je úplne nezrozumiteľné, prečo sa belgickí znalci menovaní súdom pri určení spôsobu úmrtia nevysporiadali s protichodnými závermi našich znalcov, ktoré sú založené na existujúcich dôkazoch a z ktorých vyplýva, že Chovanec mohol zomrieť v dôsledku konania iných osôb a nie v dôsledku sebapoškodzovania," upozornila Klobušická.

Jozef Chovanec zomrel 28. februára 2018 v nemocnici, tri dni po policajnom zásahu v cele na belgickom letisku Charleroi. Zadržali ho v lietadle smerujúcom na Slovensko, podľa svedkov sa správal agresívne k posádke a voči privolaným policajtom.

V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých je vidieť, ako búcha hlavou o dvere a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú násilím upokojiť, tvár má zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku v podobe nacistického pozdravu.

Posudok belgických lekárov ukázal, že príčinou smrti boli silné nárazy hlavou, ktoré mu spôsobili edém mozgu. Lekári zároveň skonštatovali, že zastavenie činnosti srdca vyvolala až injekcia od zdravotníkov, ktorí sa ho snažili upokojiť. Belgická prokuratúra rozhodla nenavrhnúť trestne stíhať žiadne osoby.

(tasr, min)

  |  

Záchranný tím zo Slovenska v Turecku zachránil už dvanásť ľudí, informoval minister Mikulec

Záchrannému tímu zo Slovenska sa v tureckých oblastiach postihnutých zemetrasením podarilo zachrániť 12 ľudí.

Na brífingu v Žiarskej doline o tom v piatok informoval dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Situácia v Turecku je podľa jeho slov veľmi náročná.

(tasr, min)

  |  

Meloniová opätovne kritizovala pozvanie Zelenského do Paríža

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok opätovne kritizovala tohotýždňové rozhodnutie Francúzska pozvať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Paríža ešte pred samitom EÚ. Poukázala na to, že okrem Macrona tam bol iba nemecký kancelár Olaf Scholz a chýbali ďalší európski lídri. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Keby som bola pozvaná do Elyzejského paláca na stretnutie so Zelenským, odporučila by som (im), aby toto stretnutie neuskutočnili," povedala Meloniová reportérom na tlačovej konferencii po samite EÚ v Bruseli.

"Pretože pokiaľ ide o Ukrajinu, to, čo nás zaujíma najviac, je vyslať posolstvo jednoty" v rámci Európskej únie, dodala. Talianska premiérka vo štvrtok kritizovala pozvanie Zelenského na schôdzku v Paríži od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ešte pred samitom EÚ a označila ho za "nevhodné".

Zelenskyj v stredu navštívil Britániu i Francúzsko a v Paríži absolvoval neskorú večeru s Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, pripomína AFP.

"V Paríži boli dvaja európski lídri, chýbalo ich 25," podotkla v piatok Meloniová, ktorá sa so Zelenským stretla v Bruseli vo štvrtok a diskutovali o jej nadchádzajúcej návšteve Kyjeva.

Meloniovej pravicovo orientovaná vláda mala koncom minulého roka nezhody s Parížom v súvislosti s neprijatím záchrannej lode s migrantmi zo strany Ríma. Loď namiesto toho doplávala do francúzskeho prístavu.

Macron vo štvrtok obhajoval schôdzku v Paríži, pričom poukázal na "osobitnú úlohu" Nemecka a Francúzska v situácii na Ukrajine ako partnerov v dohodách z Minska.

(tasr, min)

  |  

Strany Aliancia a Maďarské fórum sa nedohodli na spoločnej kandidačnej listine pre voľby

Mimoparlamentné strany Aliancia a Maďarské fórum sa nedohodli na spoločnej kandidačnej listine pre parlamentné voľby. Vyplýva to z ich vyjadrení po piatkovom rokovaní.

Aliancia pre TASR uviedla, že jej ponuka pre Maďarské fórum platí do uzavretia kandidátok. Tvrdí, že predseda fóra Zsolt Simon ich ponuku odmietol ultimátom.

"V posledných parlamentných voľbách voliči mohli rozhodnúť medzi dvoma kandidačnými listinami. Výsledkom čoho bolo, že maďarská komunita od roku 2020 nemá skupinové parlamentné zastúpenie. Preto sme Maďarskému fóru ponúkli spoluprácu. Zsolt Simon túto ponuku odmietol ultimátom. Svoju účasť na kandidačnej listine Aliancie podmieňuje zmenou názvu strany," ozrejmila hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.

Strana naďalej apeluje na rozumné a triezve rozhodnutia. Posledné roky podľa nej ukázali, aké sú následky toho, keď sa o Maďaroch rozhoduje bez nich. "V záujme zabudnutých južných a východných regiónov a ľudí, ktorí tam žijú, musíme urobiť rozumné a triezve rozhodnutia. My v Aliancii si túto zodpovednosť uvedomujeme, uvedomili sme si ju už pri zakladaní Aliancie," uzavrela.

Simon po rokovaniach skonštatoval, že Aliancia odmietla návrh na spoločnú kandidátku dvoch strán a ďalších nezávislých osobností. "Záujmom Maďarského fóra bolo sa normálne férovo dohodnúť," uviedol a dodal, že chceli docieliť zastúpenie maďarskej komunity na Slovensku v parlamente.

Simon podčiarkol, že jeho strana ponúka mladých ľudí a chce docieliť aj personálnu obmenu v politike. To musí byť podľa neho vidieť aj na kandidátke.

Tvrdí, že Aliancia si dohodu predstavovala tak, že sa Maďarské fórum vzdá svojej politickej identity a jeho osobnosti pôjdu na ich kandidátku. "Odmietame sa postaviť do roly, keď nám niekto hodí almužnu," podotkol.

Preferuje poctivú spoluprácu. Simon si ju predstavoval podobne, ako to urobilo OĽaNO v posledných voľbách, teda že by sa na účely volieb premenovali a do názvu dali aj Alianciu, aj Maďarské fórum.

Keďže sa na tom nedohodli, rokovania podľa jeho slov ukončili. Dodal, že dvere ostávajú otvorené v prípade, ak sa Aliancia rozhodne inak. Zároveň potvrdil, že Maďarské fórum rokuje aj so slovenskými politickými stranami, nekonkretizoval s ktorými.

(tasr, min)