Preskočiť na obsah
  |  

Kollár v Česku hovoril i o stretnutí vedení parlamentov V4 v rozšírenom formáte

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) sa v piatok v Prahe stretol s predsedami oboch komôr českého parlamentu.

S predsedníčkou Poslaneckej snemovne Markétou Pekarovou Adamovou sa zhodol na budúcej intenzívnejšej spolupráci na úrovni výborov a s predsedom Senátu Milošom Vystrčilom na myšlienke zorganizovať stretnutie vedení parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na Slovensku v rozšírenom formáte o Bulharsko a Rumunsko. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ako uviedla Pekarová Adamová, na schôdzke s Kollárom zhodnotili rokovanie predsedov parlamentov krajín V4, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Bratislave. Za úspešný výsledok považujú najmä prísľub predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra, že jeho krajina do konca apríla ratifikuje vstup Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. "Považujeme to za nesmierne dôležité vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Európe," povedala Pekarová Adamová.

Intenzívnejšia spolupráca na úrovni výborov českej Poslaneckej snemovne a NR SR podľa šéfky dolnej komory českého parlamentu umožní poslancom oboch krajín navzájom sa spoznať a riešiť spoločné problémy.

Témou piatkového neformálneho stretnutia s Kollárom bola podľa Vystrčila aj vnútropolitická situácia v ČR po prezidentských voľbách a blížiace sa septembrové voľby na Slovensku.

Predseda NR SR je na trojdňovej návšteve Českej republiky. V piatok večer spoločne s predsedami oboch komôr českého parlamentu zašiel aj na hokejový "Zápas legiend Česko vs. Slovensko".

V sobotu sa okrem prehliadky Pražského hradu prihovorí hosťom na 9. ročníku Česko-Slovenského plesu. Pekarová Adamová považuje spoločný ples za signál nadštandardných priateľských vzťahov oboch krajín.

(tasr, min)

  |  

Sýria povolila dodávky pomoci do povstaleckých oblastí postihnutých zemetrasením

Sýrska vláda v piatok oznámila, že schválila dodávky humanitárnej pomoci do zemetrasením postihnutých oblastí na severozápade krajiny, ktoré ovládajú povstalci. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Rada ministrov schvaľuje… dodávky humanitárnej pomoci do všetkých častí Sýrskej arabskej republiky," uvádza sa vo vyhlásení vlády v Damasku. Na distribúciu pomoci by mal dozerať Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a Sýrsky Červený polmesiac s podporou OSN.

Sýrska vláda tiež na piatkovom zasadnutí rozhodla o zriadení štátneho fondu na pomoc oblastiam krajiny postihnutým pondelkovým ničivým zemetrasením s magnitúdou 7,8, ktoré si v Turecku a Sýrii vyžiadalo viac než 22 700 životov.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že v dôsledku otrasov zostalo bez strechy nad hlavou asi 5,3 milióna obyvateľov Sýrie, ktorá potrebujú najmä stany, teplé prikrývky, karimatky či zimné oblečenie.

Predstaviteľ UNHCR vyjadril nádej, že dohoda s vládou v Damasku umožní rýchlejšie a pravidelnejšie dodávky pomoci do oblastí pod kontrolou vzbúrencov.

Sýrsky prezident Bašár Asad v piatok prvýkrát navštívil sever Sýrie postihnutý zemetrasením. Spolu so svojou manželkou sa stretli s preživšími hospitalizovanými v nemocnici v meste Aleppo.

Do povstalcami ovládaných oblastí na severozápade Sýrie zničených zemetrasením dorazili v priebehu tohto týždňa len dva konvoje s humanitárnou pomocou vypravené zo susedného Turecka.

Distribuovaná bola aj časť pomoci, ktorá sa nachádzala v tamojších skladoch už pred pondelkovým zemetrasením, keďže miestne obyvateľstvo bolo už predtým odkázané na prísun humanitárnych dodávok.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok vyzval Bezpečnostnú radu, aby umožnila otvorenie viacerých priechodov na turecko-sýrskych hraniciach, čo by uľahčilo dodávky pomoci na severozápad Sýrie.

(tasr, min)

  |  

Heger: Začneme rokovať o darovaní stíhačiek na Ukrajinu. Ak bude treba, zmeníme ústavu

Slovensko začne rokovať o darovaní stíhačiek Mig-29 na Ukrajinu, a to na vnútropolitickej úrovni, ale aj s Európskou komisiou a Ukrajinou. Vyplýva to z vyjadrenia dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) na piatkovej tlačovej konferencii. O dodanie stíhačiek vo štvrtok (9. 2.) požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Heger zdôraznil, že stíhačky Mig-29 sú vyradené a Slovensko ich nemôže používať. "Práve tieto vyradené migy môžu zachrániť nevinné životy na Ukrajine," povedal. Zopakoval, že stroje môže Slovensku preplatiť Európska únia. "Každá pomoc, ktorú takýmto spôsobom poskytujeme, je uhradená z Európskeho mierového nástroja," priblížil.

Informoval, že vláda rokuje s ústavnými právnikmi o možnostiach, ako vykonať jednotlivé kroky, keďže súčasný kabinet je len dočasne poverený a má oklieštené právomoci. V prípade, že by bolo potrebné meniť Ústavu SR alebo prijať ústavný zákon na pomoc Ukrajine, nevidí v tom problém. Parlament je podľa jeho slov funkčný a schopný prijímať zákony.

https://standard.sk/318275/ak-ukrajine-prestaneme-pomahat-nevypukne-mier-vyhlasil-krupa-skoncia-slovenske-stihacky-mig-29-na-ukrajine/

Skritizoval lídra opozičného Smeru-SD Roberta Fica, ktorý je proti dodávaniu zbraní na Ukrajinu a k darovaniu stíhačiek inicioval aj mimoriadnu schôdzu parlamentu. "Poslať deky ľuďom, keď zomierajú, je cynické," skonštatoval. Označil ho za "hlasnú trúbu ruskej propagandy". Vyzval tiež šéfa mimoparlamentného Hlasu-SD Petra Pellegriniho, aby zodpovedal, ako sa k tejto téme postaví.

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zdôraznil, že je v národnom záujme SR, aby Ukrajina bola demokratickou slobodnou krajinou. Upozornil na riziko, že by sa Rusko rozhodlo pokračovať ďalej na západ. Zopakoval, že o ďalšom balíku pomoci Ukrajine sa ešte rokuje a nie je zatiaľ finálne rozhodnutie.

Prezidentka:Svoje kompetencie v otázke stíhačiek musí vláda riešiť s právnikmi

Svoje kompetencie v súvislosti s vývozom stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu musí vláda riešiť s ústavnými právnikmi. Poukázala na to prezidentka Zuzana Čaputová s tým, že rozhodovanie vlády v tejto veci nepodlieha jej súhlasu. TASR stanovisko poslal jej hovorca Martin Strižinec.

"Rozhodovanie vlády v tejto veci nepatrí medzi rozhodnutia, ktoré podliehajú súhlasu prezidentky. Otázka, či vláda o tejto veci môže rozhodnúť, je inou otázkou, ktorú musí vyriešiť vláda spolu s ústavnými právnikmi," uviedla hlava štátu.

Fico: Nemáte na to kompetencie

Smer inicioval mimoriadnu schôdzu v parlamente v súvislosti so stíhačkami Mig-29. Chce presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti.

Podľa lídra opozičného Smeru-SD Roberta Fica vláda po vyslovení nedôvery nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach, ani so súhlasom prezidentky.

Zelenskyj počas stretnutia s Hegerom na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.

(tasr, min)

  |  

FBI prehľadáva dom niekdajšieho Trumpovho viceprezidenta Pencea

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vykonáva prehliadku v dome bývalého viceprezidenta Spojených štátov Mikea Pencea, ktorý pôsobil v administratíve Donalda Trumpa.

O razii v Penceovom dome v meste Carmel v štáte Indiana napísala v piatok agentúra AP s odvolaním sa na svoj zdroj, ktorý hovoril o vyšetrovaní nezákonnej prítomnosti tajných dokumentov. Informuje TASR.

Prehliadka nasledovala po tom, čo Penceovi právnici v januári oznámili, že sa uňho doma našlo údajne zopár tajných dokumentov, ktoré si vraj priniesol nedopatrením po skončení funkčného obdobia.

Vlani v lete FBI našla tajné dokumenty v Trumpovej rezidencii na Floride. Neskôr sa tajné materiály objavili aj u súčasného prezidenta Joea Bidena. Pochádzali z čias, keď opustil úrad viceprezidenta v roku 2017.

(tasr, min)

  |  

Nebyť referenda, Hegerova vláda sa mohla držať moci ešte rok, myslí si Pellegrini

Sľubom bývalých koaličných strán o tom, že schvália predčasné voľby, sa nedalo veriť a nebyť toho, že k referendu prišlo takmer 1,3 milióna ľudí, by sa možno vláda Eduarda Hegera (OĽANO) držala moci až do marca 2024. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Pripomenul, že pred konaním referenda síce padli určité politické prísľuby, ale reálne sa hlasovalo až po ňom. "Koaličné strany oznámili iba to, že hlasovať o zmene ústavy budú až po referende. A pri tom, ako poznáme fungovanie torza tejto vládnej koalície, im nemôžeme veriť ani nos medzi očami," tvrdí Pellegrini.

Aj keď poslanci bývalej vládnej koalície napokon skrátenie volebného obdobia podporili, otázkou podľa neho ostáva, prečo až v septembrovom termíne. Vláda funguje v obmedzenom režime pod kontrolou prezidentky a v Národnej rade (NR) SR podľa neho nie je stabilná väčšina.

"Parlament nie je pod kontrolou, a preto sa po páde vlády a strate väčšiny snažia politici v normálnych krajinách dosiahnuť predčasné voľby čo najskôr," povedal Pellegrini, podľa ktorého hrozí prijímanie nekvalitnej legislatívy z predvolebných dôvodov.

Líder Hlasu-SD tvrdí, že SaS vôbec nemusela akceptovať požiadavku OĽANO na jesenný volebný termín. "Pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu, aby boli voľby 24. júna, bolo spolu so Sme rodina k dispozícii 75 hlasov. Stačilo 15 poslancov SaS a mali by sme voľby 24. júna. SaS sa rozhodla, že tu treba byť do 30. septembra," uviedol Pellegrini.

Nesúhlasí tiež s tým, že sa do ústavy nedostala možnosť skrátiť volebné obdobie referendom. "Tak ako majú ľudia právo nám moc dať, som presvedčený, že musia mať právo nám moc aj odobrať. Ak Hlas bude súčasťou vlády a ja budem pri tom, tak navrhneme zmenu ústavy tak, aby v nej bola aj možnosť referenda," vyhlásil Pellegrini.

Súčasťou novely ústavy bolo aj ústavné zakotvenie aktuálneho volebného systému, podľa Pellegriniho je však Hlas-SD napriek tomu otvorený aj diskusii o jeho zmenách. Cieľom by podľa neho malo byť lepšie zastúpenie regiónov v parlamente.

Hlas-SD podľa neho zrejme pôjde do volieb samostatne, nevylučuje však absorbovanie nejakej menšej strany a avizuje vstup do politiky nových osobností.

"Mojou víziou je viesť slušnú kampaň. Aj keď my určite budeme čeliť ťažkým a vulgárnym útokom a bude veľa špiny, ale my si budeme držať úroveň politiky slušnú, pragmatickú a budeme hovoriť o budúcnosti tejto krajiny," doplnil Pellegrini.

(tasr, min)

  |  

Žiadosť o doplnenie vyšetrovania Chovancovej smrti zamietli, Slovensko sa odvolalo

Žiadosť Ministerstva spravodlivosti (MS) SR o doplnenie vyšetrovacích úkonov v prípade objasnenia smrti slovenského občana Jozefa Chovanca belgická vyšetrujúca sudkyňa zamietla. Voči rozhodnutiu sa Slovenská republika 3. februára odvolala.

Ak by nedošlo v primeranom čase k posunu v trestnom konaní, SR zváži iniciovanie konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. TASR o tom informovala hovorkyňa MS SR Monika Klobušická.

V prípade, že bude odvolanie zamietnuté, Slovenská republika sa môže obrátiť prostredníctvom právneho zástupcu na kasačný súd. "Veríme, že odvolací súd posúdi vec nezaujato a nestranne a dôkladne sa vysporiada najmä s existujúcimi nezrovnalosťami v znaleckých posudkoch, ktoré sú kľúčové pre určenie spôsobu smrti Chovanca," uviedla Klobušická.

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas zdôraznil, že Slovensko v plnej miere rešpektuje nezávislé postavenie justičných orgánov iného členského štátu Európskej únie. "Z veľmi starostlivého posúdenia všetkých podkladov sme však vyhodnotili, že je v záujme spravodlivosti, aby doterajšie postupy belgických úradov boli preskúmané nadriadenými orgánmi, keďže nám z dostupných stanovísk súdnych znalcov vyvstávajú vážne pochybnosti o príčinách smrti nášho občana," uviedol.

Karas verí, že argumenty budú zohľadnené a ministerstvom iniciované konanie prispeje k prešetreniu celej tragédie. Zároveň v mene Chovancovej rodiny požiadal o rešpektovanie jej súkromia zo strany politikov a médií.

Rezort spravodlivosti zároveň poukázal na to, že závery posudkov slovenských znalcov sa zásadne líšia od záverov posudkov znalcov, ktorých pôvodne ustanovil belgický súd. Podľa rezortu je ťažko pochopiteľné, prečo chýbajú niektoré štandardne odoberané biologické vzorky, ktoré by mohli nevyvrátiteľne preukázať spôsob smrti Chovanca.

"Avšak je úplne nezrozumiteľné, prečo sa belgickí znalci menovaní súdom pri určení spôsobu úmrtia nevysporiadali s protichodnými závermi našich znalcov, ktoré sú založené na existujúcich dôkazoch a z ktorých vyplýva, že Chovanec mohol zomrieť v dôsledku konania iných osôb a nie v dôsledku sebapoškodzovania," upozornila Klobušická.

Jozef Chovanec zomrel 28. februára 2018 v nemocnici, tri dni po policajnom zásahu v cele na belgickom letisku Charleroi. Zadržali ho v lietadle smerujúcom na Slovensko, podľa svedkov sa správal agresívne k posádke a voči privolaným policajtom.

V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých je vidieť, ako búcha hlavou o dvere a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú násilím upokojiť, tvár má zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku v podobe nacistického pozdravu.

Posudok belgických lekárov ukázal, že príčinou smrti boli silné nárazy hlavou, ktoré mu spôsobili edém mozgu. Lekári zároveň skonštatovali, že zastavenie činnosti srdca vyvolala až injekcia od zdravotníkov, ktorí sa ho snažili upokojiť. Belgická prokuratúra rozhodla nenavrhnúť trestne stíhať žiadne osoby.

(tasr, min)