Preskočiť na obsah
  |  

Ruská novinárka Ovsiannikovová opísala svoj nevšedný útek do Francúzska

Ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá vlani na jar v štátnej televízii Pervyj kanal protestovala proti vojne na Ukrajine, vystúpila v piatok na tlačovej konferencii v sídle organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) v Paríži, kde opísala svoj nevšedný útek do Francúzska.

Ovsiannikovová (44), ktorej hrozilo v Rusku desať rokov väzenia, utiekla z vlasti v októbri tesne pred vynesením rozsudku. Známou po celom svete sa stala po tom, keď ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie v marci v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Jej nápis znel: "Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú."

Pri úteku jej pomáhali francúzski Reportéri bez hraníc, ktorí použili sedem rôznych vozidiel a išli s ňou v noci peši cez hranicu do lesa. "Museli sme sa orientovať podľa hviezd a bola to skutočná výzva," povedala. "Schovávali sme sa pred svetlami pohraničnej stráže a traktorov, ktoré sa tam pohybovali, no nakoniec sa nám to podarilo a dostali sme sa na hranicu," uviedla.

Matka dvoch detí, ktorá bola v Rusku v domácom väzení a pri úteku si musela prerezať elektronický náramok, povedala, že sa zdráhala opustiť Rusko. "Stále to bola moja domovina, i keď v nej prevzali moc vojnoví zločinci, no nedali mi na výber – bolo to buď väzenie, alebo emigrácia," povedala.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ponúkol Ovsiannikovovej azyl deň po jej televíznom proteste a ona teraz žije so svojou dcérou vo Francúzsku. "Samozrejme, že sa obávam o svoj život. Zakaždým, keď sa rozprávam so svojimi priateľmi v Rusku, povedia: Čo preferujete? Novičok, polónium alebo autonehodu?" povedala, pričom narážala na rôzne spôsoby atentátov, ktoré údajne používajú ruské tajné služby.

Ovsiannikovová povedala, že prežila veľmi ťažké detstvo – jej rodinný dom v Čečensku bol zničený počas predchádzajúcej vojny – a to ju motivovalo protestovať proti invázii na Ukrajinu. "Bola som priamo uprostred bubliny propagandy," vyhlásila, dodajúc, že hľadala spôsob, ako túto bublinu prasknúť.

Ovsiannikovová čelila kritike za to, že roky pred svojím protestom podporovala štátnu propagandu. Priznala, že bola roky vedome spolupáchateľkou, no strčila hlavu do piesku a "uchýlila sa ku každodennému životu v kruhu priateľov a rodiny" a k akcii ju primäl až "obrovský šok" z vojny.

Po prvom proteste v televízii sa presťahovala do Nemecka, ale po troch mesiacoch sa vrátila a zorganizovala protest neďaleko Kremľa, pri ktorom držala plagát s nápisom "Putin je vrah", čo viedlo k jej zatknutiu.

Šéf RSF Christophe Deloire povedal, že ich kontaktovala krátko predtým, ako sa rozhodla utiecť. "Bol to výnimočný útek, ktorý prinúti človeka zamyslieť sa nad najslávnejšími útekmi cez Berlínsky múr," vyhlásil.

Ovsiannikovová povedala, že žije v nádeji, že jedného dňa uvidí ruských lídrov na súde pre vojnové zločiny v Haagu. "Myslím si, že tento režim prežíva svoje posledné dni. Neviem síce, ako dlho bude táto vojna ešte trvať, no musí sa skončiť úplným víťazstvom Ukrajiny," dodala.

(tasr, red)

  |  

Zelenskyj označil svoje turné po Európe za "začiatok novej etapy"

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukončil v piatok svoje európske turné v pozitívnom duchu a označil ho za "začiatok novej etapy" spolupráce, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Londýn, Paríž, Brusel - všade som v týchto dňoch hovoril o tom, ako môžeme pomôcť našim vojakom," povedal Zelenskyj vo videoposolstve. "Sú tu veľmi dôležité dohody a dostali sme dobré signály," dodal.

Ukrajinský prezident ďalej spresnil, že sa to týka tankov a rakiet dlhšieho doletu.

V Londýne Zelenskyj podľa vlastných slov vycítil, že Briti naozaj chcú, aby Ukrajina zvíťazila nad ruskými inváznymi silami. Stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Paríži bolo dôležité z hľadiska výmeny argumentov, povedal.

"Príde väčšia podpora," prisľúbil Zelenskyj Ukrajincom. Tohotýždňovú účasť na summite Európskej únie (EÚ) a návštevu Európskeho parlamentu označil za "začiatok novej etapy", cituje DPA.

"V tejto novej etape spolupráce Ukrajina nebude v európskych inštitúciách len hosťom, ale plnohodnotným členom Európskej únie," uviedol Zelenskyj.

(tasr, red)

  |  

Agenti FBI našli u Pencea ďalší tajný dokument

Počas piatkovej prehliadky v dome bývalého amerického viceprezidenta Mikea Pencea v štáte Indiana objavil Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) ďalší tajný dokument. Prehliadku vykonal na žiadosť samotného Pencea, ktorého právnici našli v dome ešte v januári údajne menší počet tajných dokumentov, ktoré sa tam vraj dostali nedopatrením.

Piatková domová prehliadka u Pencea trvala päť hodín. Agenti zaistili jeden tajný dokument a šesť ďalších strán dokumentov bez takéhoto označenia, ktoré jeho právnici predtým nenašli.

Pence sa v čase prehliadky nenachádzal doma, bol na návšteve na západnom pobreží, kde sa mu nedávno narodili dve vnúčatá.

Bývalý viceprezident v administratíve Donalda Trumpa údajne zvažuje, že sa bude na budúci rok v Republikánskej strane uchádzať o prezidentskú nomináciu.

Vlani v lete FBI našla väčšie množstvo tajných dokumentov v rezidencii exprezidenta Trumpa na Floride. Neskôr sa niekoľko tajných materiálov objavilo aj u súčasného prezidenta Joea Bidena. Pochádzali z čias, keď opustil úrad viceprezidenta v roku 2017.

Podľa amerických zákonov akékoľvek dokumenty vytvorené alebo doručené prezidentovi či viceprezidentovi počas ich funkčného obdobia sú majetkom federálnej vlády a majú byť na konci ich mandátu odovzdané Národnému archívu.

(tasr)

  |  

Spojené štáty zostrelili pri pobreží Aljašky neznámy objekt letiaci vo veľkej výške

Americké ozbrojené sily zostrelili vo vzdušnom priestore USA pri pobreží Aljašky neznámy objekt letiaci vo veľkej výške. Oznámil to v piatok Biely dom, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

(tasr, min)

  |  

Biden navštívi Poľsko krátko pred výročím začiatku vojny na Ukrajine, 22. februára

Americký prezident Joe Biden navštívi v dňoch 20. – 22. februára Poľsko. Stane sa tak krátko pred prvým výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Informáciu o Bidenovej ceste potvrdil v piatok Biely dom, uvádza TASR.

Biden sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a hovoriť majú o bilaterálnej spolupráci, podpore Ukrajiny a posilnení odstrašujúcich kapacít Severoatlantickej aliancie.

Americký prezident má na programe aj stretnutie s lídrami krajín Bukureštskej deviatky, kam patrí okrem Poľska aj Slovensko, ale tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Predstaviteľov týchto krajín, ktoré sa nachádzajú na východnom krídle NATO, chce uistiť o stálej podpore ich bezpečnosti zo strany Spojených štátov.

V poľských médiách sa minulý týždeň objavili špekulácie, že počas Bidenovej návštevy by do Poľska mohol prísť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Táto informácia ostáva dosiaľ nepotvrdená.

Zelenskyj navštívil v stredu Britániu i Francúzsko a vo štvrtok bol na summite lídrov krajín Európskej únie v Bruseli. Predtým vycestoval od začiatku vojny zo svojej vlasti iba raz – keď vlani v decembri uskutočnil návštevu Spojených štátov.

(tasr, min)

  |  

Svoje kompetencie v otázke stíhačiek musí vláda riešiť s právnikmi, vyhlásila prezidentka Čaputová

Svoje kompetencie v súvislosti s vývozom stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu musí vláda riešiť s ústavnými právnikmi. Poukázala na to prezidentka Zuzana Čaputová s tým, že rozhodovanie vlády v tejto veci nepodlieha jej súhlasu. TASR stanovisko poslal jej hovorca Martin Strižinec.

"Rozhodovanie vlády v tejto veci nepatrí medzi rozhodnutia, ktoré podliehajú súhlasu prezidentky. Otázka, či vláda o tejto veci môže rozhodnúť, je inou otázkou, ktorú musí vyriešiť vláda spolu s ústavnými právnikmi," uviedla hlava štátu.

Podľa lídra opozičného Smeru-SD Roberta Fica vláda po vyslovení nedôvery nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach, ani so súhlasom prezidentky.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) informoval, že vláda rokuje s ústavnými právnikmi o možnostiach. V prípade, že by bolo potrebné meniť Ústavu SR alebo prijať ústavný zákon na pomoc Ukrajine, nevidí v tom problém. Parlament je podľa jeho slov funkčný a schopný prijímať zákony.

Smer inicioval v súvislosti so stíhačkami MiG-29 mimoriadnu schôdzu v parlamente. Chce presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti. Schôdza sa má uskutočniť v utorok (14. 2.).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s Hegerom na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.

(tasr, min)