Na veľkú ofenzívu nemáme, zatiaľ musíme viesť obrannú vojnu, prekvapil veliteľ proruského práporu Vostok

Svetové médiá už dlhšie upozorňujú, že Rusko sa chystá spustiť na Ukrajine rozsiahlu ofenzívu. Pomenúvajú termíny, napríklad do konca februára, ale aj smery úderov či zloženie ruských síl. Podľa Kyjeva sa táto ofenzíva už de facto začala, nejde však podľa plánov Moskvy. Veliteľ proruského práporu Vostok Alexandr Chodakovskij sa však domnieva, že na ofenzívu ešte nenastal čas. A pomenoval príčiny.

Veliteľ proruského práporu Vostok Alexandr Chodakovskij. Foto: Profimedia Veliteľ proruského práporu Vostok Alexandr Chodakovskij. Foto: Profimedia

„Prečo útočíme na mestá a mestečká, medzi ktorými sú obrovské vzdialenosti, pričom je možné prelomiť ukrajinskú obranu na otvorených priestranstvách a vstúpiť do operačného priestoru? Pretože nevieme, čo tam robiť so silami a prostriedkami, ktoré máme,“ napísal na Telegrame Chodakovskij, ktorého prápor operuje smerom na Vuhledar v Doneckej oblasti. Práve v tomto smere nedávno Rusko uskutočnilo katastrofálny pokus o ofenzívu, pri ktorom podľa niektorých odhadov prišlo o niekoľko desiatok kusov obrnenej techniky.

https://standard.sk/318171/rusko-stupnuje-utoky-na-juhu-a-vychode-ukrajiny-utocilo-na-charkov-a-zaporozie-pri-utoku-na-vuhledar-utrpelo-znacne-straty/

Trojrozmerný šach

Proruský veliteľ vysvetlil, že Ukrajinci možno nestihnú alebo nebudú chcieť ustúpiť z množstva obcí, ktoré bude treba obkľúčiť. Vznikne tak podľa neho „kopa kruhov na mape v tyle nového frontu, na ktorý treba mať veľa síl a prostriedkov“.

Preto sa Chodakovskij domnieva, že momentálne je pre Rusov „optimálnejšie pôsobiť z obrany na držaných líniách“ a zároveň hromadiť a pripravovať potenciál potrebný na rozsiahlu ofenzívu.

Ale zostať v defenzíve je podľa neho „ako dať iniciatívu nepriateľovi“, pričom zvonku to nevyzerá príliš dobre. „Ale kým takto útočíme, nestíhame akumulovať potenciál potrebný na riešenie väčších úloh,“ konštatoval.

Subjektívne faktory

Za tento postup nie je podľa neho zodpovedná len armáda. Jej rozhodnutia, ako upozornil, do značnej miery ovplyvňujú subjektívne faktory, ako sú napríklad „malomeštiacke očakávania, keď milióny spotrebiteľov čakajú na dobré správy“.

Za „dirigenta všetkých týchto prúdov a nálad“ Chodakovskij označil „informačný priestor, ktorý sa rozdelil a bojuje sám so sebou s premenlivým úspechom“.

„Práve to dnes do značnej miery určuje povahu vojny a zbavuje vojenské rozhodnutia potrebného stupňa racionality. Takže pri hodnotení toho, čo sa deje, nie je absolútne správne zužovať kontext len ​​na vojenské okolnosti – vplyv viacúrovňovej politiky na vojnu je dnes silnejší ako kedykoľvek predtým,“ dodal veliteľ Vostoka.

Pred zosadením ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014 bol Chodakovskij dôstojníkom Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Velil špeciálnej jednotke Alfa. Po prevrate sa pridal k proruským separatistom a z podobne zmýšľajúcich expríslušníkov SBU vytvoril Vostok.

Chodakovskij patrí k tým postavám na ruskej strane, ktoré sú schopné namieriť kritiku aj do vlastných radov. Ešte pred vyhlásením čiastočnej mobilizácie v Rusku napríklad uviedol, že problémom nie je nedostatok vojakov, ale predovšetkým ich lajdácke využitie. Varoval tiež, že všeobecná mobilizácia by bola ohromnou ranou, z ktorej sa Rusko nespamätá.

https://standard.sk/247711/na-dve-ofenzivy-mali-ukrajincov-presvedcit-americania-mobilizacia-rusko-polozi-obava-sa-velitel-separatistov/