Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Desiaty balík sankcií proti Rusku bude schválený v najbližších hodinách

Členské krajiny Európskej únie zrejme schvália desiaty balík sankcií proti Rusku už v najbližších hodinách. Vyhlásil to v pondelok pred novinármi šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, informuje TASR podľa správy britského denníka The Guardian.

„Schválený bude v najbližších hodinách. Určite to bude pred 24. (februárom)," povedal Borrell v súvislosti s nadchádzajúcim výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Desiaty sankčný balík by mal zastaviť obchodné toky v objeme 11 miliárd eur. Európska komisia si od neho sľubuje, že Rusku sťaží financovanie vojny na Ukrajine aj výrobu zbraní. Zameraný je na štyri ruské banky, dovoz niektorých tovarov z Ruska vrátane gumy a vývoz do Ruska, ktorý zahŕňa napríklad ťažké vozidlá.

Postihnúť má aj predstaviteľov Iránskych revolučných gárd, ktoré dodávajú Rusku útočné drony, a má tiež obmedziť predaj údajov z európskych satelitov Číne.

Balík však ešte musia jednomyseľne schváliť členské štáty EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Juh Turecka zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,4

Zemetrasenie s magnitúdou 6,4 zasiahlo v pondelok tureckú provinciu Hatay na juhu krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na turecký seizmologický inštitút Kandilli.

Epicentrum zemetrasenia bolo lokalizované v okrese Samandag. Agentúra AFP píše, že otrasy zasiahli mesto Defne o 20.04 h miestneho času (18.04 h SEČ) a jej reportéri cítili silné otrasy aj v mestách Antakya a Adana.

Televízia NTV uviedla, že v dôsledku zemetrasenia sa zrútilo niekoľko poškodených budov, ale bezprostredne neboli hlásené žiadne obete. Podľa tureckej štátnej agentúry Anadolu bolo otrasy cítiť aj v Sýrii, Jordánsku, Izraeli a Egypte.

Provincia Hatay bola najviac zasiahnutou oblasťou, ktorú 6. februára postihlo mimoriadne ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a podľa rôznych zdrojov si vyžiadalo od vyše 41-tisíc do viac než 47-tisíc obetí na životoch.

Turecký úrad pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) v nedeľu uviedol, že po zemetrasení spred dvoch týždňov, ktoré postihlo Turecko a Sýriu, nasledovalo ešte približne 6-tisíc slabších dotrasov.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ varuje Moldavsko, obviňuje ho z „protiruskej hystérie"

Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z „protiruskej hystérie". Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Moldavsko skĺzava do protiruskej hystérie," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako uviedol, „chýbajúci konštruktívny dialóg poškodzuje samotné Moldavsko".

Peskov dodal, že vzťahy Moskvy s Kišiňovom sú „napäté" a Moldavsko varoval, aby bolo vo svojich vyhláseniach „veľmi, veľmi opatrné".

Šéf moldavskej prozápadnej vlády Recean uviedol, že jeho krajina by mala „pokračovať v úsilí, aby sa ruské jednotky stiahli" z Podnesterska. Ako povedal v parlamente, táto oblasť „musí byť demilitarizovaná".

Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, v roku 1992 vyhlásilo nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.

Moldavsko 2,6 milióna obyvateľov leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije tam početná ruská menšina. V posledných rokoch sa krajina orientuje prozápadne, čo Moskva kritizuje. Napätie ešte viac vzrástlo po ruskej invázii na Ukrajinu. Kremeľ totiž čelí opakovaným obvineniam, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.

(tasr)

Minúta  |  

BR OSN jednomyseľne odsúdila rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

Bezpečnostná rada (BR) OSN v pondelok vyjadrila „zdesenie" nad minulotýždňovým rozhodnutím izraelskej vlády spätne zlegalizovať židovské osady na okupovaných palestínskych územiach a varovala, že takéto kroky „bránia mieru". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

BR OSN v prijatom vyhlásení uviedla, že pokračujúce izraelské osídľovacie aktivity „nebezpečne ohrozujú" riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na princípe mierového spolunažívania dvoch štátov.

Vyhlásenie jednomyseľne podporilo všetkých 15 členov BR OSN; nemá však záväznosť rezolúcie, ktorá sa v tejto veci zvažovala minulý týždeň.

Predchádzajúci návrh rezolúcie, ktorý predložili Spojené arabské emiráty, vyzýval Izrael, aby „okamžite a úplne zastavil" osadnícke aktivity na okupovaných palestínskych územiach.

Diplomatické zdroje ešte pred pondelkovým hlasovaním pre AFP potvrdili, že zmienený návrh odsudzujúci „všetky pokusy o anexiu vrátane rozhodnutí a opatrení Izraela týkajúcich sa osád", bol stiahnutý a nahradí ho len nezáväzné vyhlásenie.

Pôvodný návrh rezolúcie tiež obsahoval požiadavku, „aby Izrael okamžite a úplne zastavil všetky osídľovacie aktivity na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema". Predložený návrh rezolúcie vyvolal odpor Spojených štátov, ktoré majú v BR OSN právo veta.

Washington zároveň niekoľko dní predtým odsúdil oznámenie izraelského bezpečnostného kabinetu zlegalizovať deväť židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Výstavba nemocnice na bratislavských Rázsochách bude pokračovať

Výstavba nemocnice na bratislavských Rázsochách bude pokračovať. Vláda napráva to, čo sa Robertovi Ficovi (Smer-SD) a Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) nepodarilo za 12 rokov vládnutia. Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na predsedu mimoparlamentného Hlasu-SD Pellegriniho, ktorý skritizoval súčasnú vládu, že pri projekte novej nemocnice zlyhala.

Slovensko má podľa Hegera jedinečnú príležitosť postaviť v Bratislave špičkovú nemocnicu. „Ide o obrovskú investičnú akciu a je normálne, že ju sprevádzajú aj ťažkosti. O to sa tu za celé desaťročia nikto nepokúsil a už vonkoncom na to štát nepripravil," povedal. Dodal, že na rozdiel od lídra Hlasu-SD pred problémami nezatvárajú oči a riešia ich.

Pellegrini podľa premiéra nepovedal v súvislosti s výstavbou nemocnice na Rázsochách nič nové, iba ľudí strašil. „V tom jedinom vyniká a je autentický," poznamenal.

V pondelok na tlačovej konferencii Pellegrini povedal, že žiada presun zdrojov z plánu obnovy na výstavbu nemocnice na bratislavských Rázsochách pre ostatné nemocnice na Slovensku. Skelet nemocnice sa podľa neho nestihne postaviť do polovice roka 2026, s čím počíta plán obnovy. Tvrdí, že čerpanie peňazí je preto ohrozené.

(tasr)

Minúta  |  

Berlín: Opravy zbraní z Ukrajiny v SR zdržiavajú colné otázky

Nemecké ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že prevádzku opravárenského centra v SR, zameraného na opravy a údržbu zbraní ukrajinskej armády, zdržiavajú colné otázky. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Momentálne stále máme colné otázky, ktoré je potrebné vyriešiť," povedal hovorca nemeckého ministerstva obrany. Berlín chce podľa jeho slov dosiahnuť, aby technika prichádzajúca na opravu „prúdila späť na Ukrajinu rýchlejšie..., čo sa momentálne nedeje".

Berlín v tejto súvislosti pracuje na „alternatívnych riešeniach," povedal hovorca nemeckého rezortu obrany. Odmietol však poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď minulý týždeň odmietol problémy na slovenskej strane v súvislosti s nemeckým opravárenským centrom. Nemecké médiá predtým písali o problémoch s vysokou sumou za clo.

Slovensko si podľa Naďovho vyjadrenia z minulého štvrtka splnilo všetky záväzky vyplývajúce z príslušného memoranda s Nemeckom. Určité problémy však pripustil. Podľa jeho slov ich spôsobila nemecká súkromná spoločnosť, ktorá mala poškodenú techniku pre Ukrajinu opravovať. O týchto problémoch Slovensko informovalo nemeckú stranu, ktorá podnikla adekvátne kroky, takže sa celá situácia už pohla vpred, uviedol Naď, ktorý súčasne odmietol správy o dlhom čakaní zbraní na ukrajinsko-slovenských hraniciach.

„V Michalovciach je všetko pripravené na prijatie techniky na opravu. Sme pripravení po technickej aj personálnej stránke," povedala pre AFP hovorkyňa slovenského ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. Hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská však uviedla, že Ukrajina je považovaná za „tretiu krajinu z hľadiska colných predpisov". Bratislava podľa nej „nemeckej strane ponúkla legitímne riešenia na to, aby mohli byť uvedené komodity presunuté do osobitného colného režimu," informovala v pondelok AFP.

Slovensko podľa minulotýždňových správ nemeckých médií celé týždne nevpúšťa zbrane z Ukrajiny, ktoré tam majú Nemci opravovať, a to pre niektoré nevyriešené právne otázky vrátane dovozných ciel. Denník Süddeutsche Zeitung napísal, že salvové raketomety typu MARS pre problémy s clom týždne stáli na ukrajinsko-slovenskej hranici a napokon boli prevezené do Nemecka cez Poľsko. Nemecko pripustilo, že v rýchlosti, s akou sa opravárenské centrum zriadilo, sa prehliadli niektoré právne aspekty.

Zriadenie tohto centra v Michalovciach, 35 kilometrov od ukrajinskej hranice, bolo ohlásené vlani v novembri, teda ešte v čase, keď rezort obrany v Berlíne viedla Christine Lambrechtová. Od januára riadi nemecké ministerstvo obrany Boris Pistorius.

Nemecký brigádny generál Christian Freuding počas návštevy Slovenska v polovici decembra oznámil, že nové údržbové stredisko pre servis a opravu zbraní použitých na Ukrajine pri slovenskom meste Michalovce už začalo svoju prevádzku. Jeho vznik pritom označil za príklad „dobrej a partnerskej spolupráce medzi Slovenskom a Nemeckom".

Hlavne západných húfnic a diel dodaných Ukrajine sa v dôsledku intenzívneho používania v bojoch na Ukrajine výrazne opotrebúvajú. Priamo na frontovej línii však nie je možné zabezpečiť ich dostatočnú údržbu. Nemecko sa usiluje zriaďovať zariadenia na opravu a údržbu zbraní dodaných ukrajinskej armáde v blízkosti územia Ukrajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.