Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meloniová bola vo Varšave, sľúbila podporu Poľsku i Ukrajine

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok počas návštevy Varšavy prisľúbila šéfovi poľskej vlády Mateuszovi Morawieckemu pomoc Talianska pri podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii. Informuje o tom TASR na základe správy poľskej agentúry PAP.

„Sme a budeme na ukrajinskej strane a Poľsko môže taktiež rátať s našou podporou," povedala Meloniová na tlačovej konferencii po rokovaniach. Pripomenula, že Taliansko od začiatku invázie podporuje Ukrajinu finančne, vojensky i humanitárne.

Ako uviedol Morawiecki, Poľsko aj Taliansko sa na vojnu na Ukrajine pozerajú „úplne rovnako".

„Vieme veľmi dobre, že na to, aby sme sa dostali do normálu, zvládli energetickú aj ekonomickú krízu a stlačili infláciu, musí Ukrajina poraziť Rusko s podporou krajín z relatívne slobodného sveta," vyhlásil Morawiecki.

Dodal, že obe krajiny sa zaviazali poskytnúť Ukrajine ďalšie zbrane s cieľom „čo najskôr dosiahnuť mier".

Nedávno sa postaral o rozruch bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi vyhlásením, že keby bol šéfom vlády, s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským by sa nestretol, pretože ho považuje za zodpovedného za ničenie vlastnej krajiny. Berlusconi už dávnejšie povedal, že ak by ukrajinské jednotky neútočili na separatistické republiky v Donbase, k vojne by nebolo došlo.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Je neakceptovateľné, aby vládni politici útočili na novinárov, ktorí upozorňujú na ich pochybenia

Slobodné a nezávislé médiá sú jedným z pilierov demokracie. Je neakceptovateľné, aby v demokratickej spoločnosti predstavitelia vládnej moci verbálne atakovali novinárov, ktorí upozorňujú na ich pochybenia. Uviedol to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). V pondelok sa stretol so zástupcami novinárskych organizácií, ktorí sa v Bratislave zúčastnili na Medzinárodnej konferencii o slobode médií Media Freedom 2023.

"Som presvedčený, že medzi politikmi a novinármi má fungovať vzájomná korektná a konštruktívna komunikácia. Dôveru v médiá musíme pomôcť posilňovať, o to viac, keď čelíme hybridnej vojne a dezinformáciám," povedal Heger.

V súvislosti s piatym výročím vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej premiér so zástupcami medzinárodných novinárskych organizácií diskutoval o opatreniach, ktoré Slovensko prijíma na zaistenie slobodného a bezpečného výkonu práce novinárov. Zahraničná misia ocenila posun v mediálnej legislatíve.

"Ani dnes situácia nie je ideálna, vnímame však, že sme nastavili pozitívny trend. Dôkazom je aj medziročný posun Slovenskej republiky v rámci indexu slobody médií, ktorý každoročne pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc," podotkol Heger. Poukázal, že oproti roku 2021 sa Slovensko v minulom roku zlepšilo o osem priečok a umiestnilo sa na 27. mieste spomedzi 180 krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Desiaty balík sankcií proti Rusku bude schválený v najbližších hodinách

Členské krajiny Európskej únie zrejme schvália desiaty balík sankcií proti Rusku už v najbližších hodinách. Vyhlásil to v pondelok pred novinármi šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, informuje TASR podľa správy britského denníka The Guardian.

„Schválený bude v najbližších hodinách. Určite to bude pred 24. (februárom)," povedal Borrell v súvislosti s nadchádzajúcim výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Desiaty sankčný balík by mal zastaviť obchodné toky v objeme 11 miliárd eur. Európska komisia si od neho sľubuje, že Rusku sťaží financovanie vojny na Ukrajine aj výrobu zbraní. Zameraný je na štyri ruské banky, dovoz niektorých tovarov z Ruska vrátane gumy a vývoz do Ruska, ktorý zahŕňa napríklad ťažké vozidlá.

Postihnúť má aj predstaviteľov Iránskych revolučných gárd, ktoré dodávajú Rusku útočné drony, a má tiež obmedziť predaj údajov z európskych satelitov Číne.

Balík však ešte musia jednomyseľne schváliť členské štáty EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Juh Turecka zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,4

Zemetrasenie s magnitúdou 6,4 zasiahlo v pondelok tureckú provinciu Hatay na juhu krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na turecký seizmologický inštitút Kandilli.

Epicentrum zemetrasenia bolo lokalizované v okrese Samandag. Agentúra AFP píše, že otrasy zasiahli mesto Defne o 20.04 h miestneho času (18.04 h SEČ) a jej reportéri cítili silné otrasy aj v mestách Antakya a Adana.

Televízia NTV uviedla, že v dôsledku zemetrasenia sa zrútilo niekoľko poškodených budov, ale bezprostredne neboli hlásené žiadne obete. Podľa tureckej štátnej agentúry Anadolu bolo otrasy cítiť aj v Sýrii, Jordánsku, Izraeli a Egypte.

Provincia Hatay bola najviac zasiahnutou oblasťou, ktorú 6. februára postihlo mimoriadne ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a podľa rôznych zdrojov si vyžiadalo od vyše 41-tisíc do viac než 47-tisíc obetí na životoch.

Turecký úrad pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) v nedeľu uviedol, že po zemetrasení spred dvoch týždňov, ktoré postihlo Turecko a Sýriu, nasledovalo ešte približne 6-tisíc slabších dotrasov.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ varuje Moldavsko, obviňuje ho z „protiruskej hystérie"

Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z „protiruskej hystérie". Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Moldavsko skĺzava do protiruskej hystérie," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako uviedol, „chýbajúci konštruktívny dialóg poškodzuje samotné Moldavsko".

Peskov dodal, že vzťahy Moskvy s Kišiňovom sú „napäté" a Moldavsko varoval, aby bolo vo svojich vyhláseniach „veľmi, veľmi opatrné".

Šéf moldavskej prozápadnej vlády Recean uviedol, že jeho krajina by mala „pokračovať v úsilí, aby sa ruské jednotky stiahli" z Podnesterska. Ako povedal v parlamente, táto oblasť „musí byť demilitarizovaná".

Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, v roku 1992 vyhlásilo nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.

Moldavsko 2,6 milióna obyvateľov leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije tam početná ruská menšina. V posledných rokoch sa krajina orientuje prozápadne, čo Moskva kritizuje. Napätie ešte viac vzrástlo po ruskej invázii na Ukrajinu. Kremeľ totiž čelí opakovaným obvineniam, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike.

(tasr)

Minúta  |  

BR OSN jednomyseľne odsúdila rozhodnutie Izraela zlegalizovať osady

Bezpečnostná rada (BR) OSN v pondelok vyjadrila „zdesenie" nad minulotýždňovým rozhodnutím izraelskej vlády spätne zlegalizovať židovské osady na okupovaných palestínskych územiach a varovala, že takéto kroky „bránia mieru". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

BR OSN v prijatom vyhlásení uviedla, že pokračujúce izraelské osídľovacie aktivity „nebezpečne ohrozujú" riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na princípe mierového spolunažívania dvoch štátov.

Vyhlásenie jednomyseľne podporilo všetkých 15 členov BR OSN; nemá však záväznosť rezolúcie, ktorá sa v tejto veci zvažovala minulý týždeň.

Predchádzajúci návrh rezolúcie, ktorý predložili Spojené arabské emiráty, vyzýval Izrael, aby „okamžite a úplne zastavil" osadnícke aktivity na okupovaných palestínskych územiach.

Diplomatické zdroje ešte pred pondelkovým hlasovaním pre AFP potvrdili, že zmienený návrh odsudzujúci „všetky pokusy o anexiu vrátane rozhodnutí a opatrení Izraela týkajúcich sa osád", bol stiahnutý a nahradí ho len nezáväzné vyhlásenie.

Pôvodný návrh rezolúcie tiež obsahoval požiadavku, „aby Izrael okamžite a úplne zastavil všetky osídľovacie aktivity na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema". Predložený návrh rezolúcie vyvolal odpor Spojených štátov, ktoré majú v BR OSN právo veta.

Washington zároveň niekoľko dní predtým odsúdil oznámenie izraelského bezpečnostného kabinetu zlegalizovať deväť židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu.

Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.