Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na letiskách v USA vlani zaistili rekordný počet strelných zbraní

Spojené štáty vlani zaistili v rámci bezpečnostných kontrol na letiskách rekordných 6 542 strelných zbraní. Americký Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA) upozornil, že toto číslo môže byť v roku 2023 ešte vyššie. V piatok to uviedla spravodajská stanica BBC.

Až 88 percent zo všetkých zbraní, ktoré americké úrady vlani zhabali počas kontrol na letiskách, bolo nabitých.

Cestujúci si môžu do lietadla vziať nenabitú zbraň, musí sa však nachádzať v podpalubnej batožine a pasažieri o tom musia upovedomiť leteckú spoločnosť. Zbrane sa však nesmú nachádzať v príručnej batožine, ktorú si cestujúci berú do kabíny lietadla, a to ani v prípadoch, ak sú držiteľmi zbrojného preukazu.

Na zvyšujúci sa počet pasažierov, ktorí sa pokúšajú prejsť cez bezpečnostnú kontrolu so strelnou zbraňou, upozornili najmä letiská v Indianapolise, Seattli a Washingtone. TSA uvádza, že len v Seattli bolo v januári 2023 zaistených dohromady jedenásť zbraní.

TSA vlani zvýšila maximálny peňažný trest za porušenie nariadení o strelných zbraniach na takmer 15-tisíc dolárov (14-tisíc eur). Tí cestujúci, ktorí predpisy porušia, môžu byť zadržaní, úrady im môžu zbraň skonfiškovať alebo im na päť rokov odobrať takzvaný TSA PreCheck, ktorý im umožňuje rýchlejšie sa dostať cez bezpečnostné kontroly.

BBC upozorňuje, že TSA už od roku 2010 každoročne zaznamenáva čoraz viac zbraní na letiskách. Jedinou výnimkou bol rok 2020, keď bolo cestovanie značne obmedzené pre pandémiu koronavírusu.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Bielorusko vytvorí nové sily územnej obrany

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok uviedol, že jeho krajina potrebuje vytvoriť v každom meste či dedine polovojenské oddiely, ktoré budú "v prípade agresie" slúžiť ako doplňujúce sily územnej obrany. Informuje o tom správa agentúry AP.

Lukašenko dodal, že každý muž v Bielorusku sa musí naučiť narábať so zbraňami, aby v prípade potreby dokázal "ochrániť svoju rodinu a svoj domov".

Minister obrany Viktar Chrenin uviedol, že v Bielorusku vzniknú polovojenské jednotky, ktoré by mohli mať až 150-tisíc príslušníkov z radov dobrovoľníkov. Dostanú zbrane, ale naďalej budú pôsobiť vo svojich civilných zamestnaniach. V mierových časov to budú len záložníci, ale v prípade vojnového konfliktu by sa mohli zapojiť do partizánskeho boja.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk takmer pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Rusko má takisto v Bielorusku približne 10-tisíc svojich vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia.

Lukašenko zdôraznil dôležitosť obrannej spolupráce s Ruskom a vyjadril podporu akciám Kremľa na Ukrajine. Dodal však, že bieloruské jednotky na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bola napadnuté samotné Bielorusko.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Ťažko povedať, či je toto tá veľká jarná ofenzíva, alebo len jej začiatok

Ruský prezident Vladimir Putin ani takmer rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nezmenil svoje ambície a plánuje i naďalej pokračovať vo vojne. V pondelok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z televízie CNN.

"Vidíme pravý opak. (Putin) neplánuje mier. Plánuje pokračovať vo vojne," povedal Stoltenberg novinárom. Poukázal najmä na dlhotrvajúce boje v meste Bachmut na východe Ukrajiny, kde ruské sily s pomocou žoldnierov Vagnerovej skupiny zintenzívnili útoky.

"Ťažko povedať, či je toto tá veľká jarná ofenzíva, alebo len jej začiatok," dodal Stoltenberg. Rusko však podľa neho na Ukrajinu posiela čoraz viac vojakov i zbraní.

https://standard.sk/322382/pavel-nahneval-sefa-ukrajinskej-diplomacie-treba-pocitat-aj-s-variantmi-ktore-nie-su-take-pozitivne-vyhlasil/

Generálny tajomník NATO okrem toho zdôraznil dôležitosť pokračujúcej podpory pre Ukrajinu zo strany krajín Západu.

Mesto Bachmut v Doneckej oblasti sa stalo dôležitým miestom bojov a Rusko v jeho okolitých obciach nedávno dosiahlo menšie územné zisky. Oblasť v okolí Bachmutu tvorí akúsi bránu k ďalším mestám v Doneckej oblasti. Aj keď sa Ukrajincom zatiaľ darí udržovať si pozície v tomto meste, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ho nebudú brániť "za každú cenu", pripomína CNN.

https://standard.sk/322326/rusko-denne-vypali-tolko-striel-kolko-ich-eu-vyrobi-za-mesiac-ukrajine-municia-dochadza-tvrdi-estonsky-minister/

(tasr)

Minúta  |  

Turecko: Po ďalšom zemetrasení hlásia najmenej tri obete a 213 zranených

Tri osoby prišli o život a najmenej 213 utrpelo zranenia pri pondelkovom zemetrasení, ktoré zasiahlo juhotureckú provinciu Hatay a sever Sýrie. Oznámil to turecký minister vnútra Süleyman Soylu, informuje agentúra AP.

Podľa tureckého úradu pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) zasiahli provinciu Hatay v pondelok večer v priebehu troch minút dve zemetrasenia - s magnitúdou 6,4 a 5,8. Otrasy cítiť aj v Sýrii, Jordánsku, na Cypre, v Izraeli, Libanone či Egypte.

Dosiaľ bolo podľa slov ministra vnútra Turecka zaznamenaných 26 dotrasov. Soylu varoval ľudí, aby sa nateraz nevracali do svojich príbytkov.

Šéf provincie Hatay Lütfü Savaš uviedol, že po zemetrasení sa zrútilo niekoľko budov, pod ktorými uviazli ľudia. Záchranári sa podľa agentúry Anadolu snažia v meste Antakya spod trosiek vyslobodiť tri osoby.

Sýrska štátna agentúra SANA hlásila šesť zranených v meste Aleppo.

Provincia Hatay bola jednou z najviac zasiahnutých oblastí, ktorú 6. februára postihlo mimoriadne ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a podľa rôznych zdrojov si v Turecku a Sýrii vyžiadalo od vyše 41-tisíc do viac než 47-tisíc obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Biden pricestoval z Ukrajiny do Poľska

Americký prezident Joe Biden už pricestoval do Poľska. Oznámil to v pondelok večer námestník poľského ministra zahraničných vecí Piotr Wawrzyk. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian odvolávajúceho sa na poľské médiá.

Biden v pondelok pred svojou ohlásenou cestou do Poľska, kde sa zdrží do 22. februára, prekvapivo zavítal aj do Kyjeva. Tam sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov, vrátane munície pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine už predtým.

Do Kyjeva pricestoval americký prezident len pár dní pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré si svet pripomenie 24. februára.

Jeho návšteva ukrajinskej metropoly bola pre mnohých prekvapením, keďže Biely dom minulý týždeň tvrdil, že v súvislosti s avizovanou návštevou Poľska nemá Biden v úmysle prekročiť hranice susednej Ukrajiny.

V Poľsku má americký prezident počas svojej trojdňovej návštevy v pláne schôdzku s tamojším prezidentom Andrzejom Dudom, ako aj stretnutie lídrami krajín Bukureštskej deviatky, kam patrí okrem Poľska aj Slovensko, ale tiež Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Predstaviteľov týchto krajín na východnom krídle NATO chce uistiť o stálej podpore ich bezpečnosti zo strany Spojených štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Česko zmrazilo časť majetku európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka

Český Finančný analytický úrad (FAÚ) zmrazil časť majetku Slováka Jozefa Hambálka, ktorý je šéfom európskej odnože nacionalistického motorkárskeho klubu z Ruska Noční vlci. V pondelok o tom informovala Česká televízia, uvádza TASR.

FAÚ podľa Českej televízie zmrazil Hambálkov podiel v brnianskej realitnej firme Simple Mc Trade, s.r.o.

Hambálka zaradila na svoj sankčný zoznam Európska únia už vlani v lete s vysvetlením, že na svojich pozemkoch vykonával výcvik členov združenia na aktívny boj na Ukrajine a šíril proruskú propagandu.

Ako pokračuje ČT, Noční vlci sa deklarujú ako apolitické združenie, ale netaja sa sympatiami k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý s nimi aj udržiava kontakty. Spolok v minulosti opakovane organizoval prejazdy niekoľkými európskymi štátmi k výročiu skončenia druhej svetovej vojny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.