Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký minister sa "prikláňa" k tvrdeniu, že Rusko musí Krym vrátiť Ukrajine

Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa "prikláňa" k tvrdeniu, že Krymský polostrov je ukrajinský a Rusko ho musí vrátiť Ukrajine. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Nemecký minister v interview pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk povedal, že to musí byť rozhodnutie Kyjeva, kedy a za akých podmienok vstúpi do mierových rozhovorov s Moskvou.

Pistorius dodal, že to isté platí aj pre rozhodnutie týkajúce sa znovudobytia Krymského polostrova, ktorý si Ruska anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. "Prikláňam sa k tvrdeniu, že áno, Krym je ukrajinské územie, a preto musí byť vrátené," uviedol minister v interview. "Ale znovu: nie je to rozhodnutie, ktoré máme urobiť my," zdôraznil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlasuje, že jeho vojaci nakoniec vyženú Rusov zo všetkých dobytých území, vrátane Krymského polostrova.

Zelenskyj, ktorý v roku 2020 vyhlásil 26. február za "Deň odporu proti ruskej okupácii Krymu", aj v nedeľu zopakoval, že jeho krajina si nárokuje na Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora. "Toto je naše územie. Naši ľudia. Naša história," uviedol 45-ročný ukrajinský prezident vo vyhlásení. "S návratom Krymu príde na Ukrajinu aj mier," dodal.

"Vrátime ukrajinskú vlajku do každého kúta Ukrajiny," zaviazal sa Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Prieskum: Spojený pravicový subjekt by zvážilo podporiť 21 percent Slovákov. V čele by chceli Hegera

Voľbu zjednotenej pravice by v nastávajúcich parlamentných voľbách zvážilo 21 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zverejnila televízia Markíza.

Konkrétne by určite zvážili podporu takéhoto subjektu 4 percentá respondentov a skôr zvážilo 17 percent. Skôr by takýto subjekt nepodporilo 25 percent opýtaných a určite nie 42 percent.

Z prieskumu vyplýva, že k voľbe takéhoto politického subjektu by mali najbližšie voliči OĽaNO a KDH. Päťdesiat percent z respondentov, ktorí uviedli, že sú voličmi spomenutých strán, by zvážilo aj voľbu novej politickej stredopravej strany.

Nad takýmto subjektom by premýšľala aj takmer tretina (31 percent) voličov Progresívneho Slovenska. Väčšia časť z nich by ho však nezvažovala (51 percent).

Jednoznačné nie dali najavo respondenti, ktorí sú voličmi strany Republika. Až 92 percent z nich uviedlo, že by nad voľbou nového subjektu nepremýšľalo.

Zdroj: Focus

Podľa prieskumu by 22 percent opýtaných preferovalo, aby subjekt viedol aktuálny predseda vlády Eduard Heger. Bývalého šéfa rezortu zahraničia Ivana Korčoka preferuje 14 percent respondentov, Milana Majerského 12 percent a Mikuláša Dzurindu 9 percent. Luciu Ďuriš Nicholsonovú si v čele zjednoteného subjektu vie predstaviť 7 percent respondentov, Kristiána Forróa 6 percent a Veroniku Remišovú 5 percent. Ostatní kandidáti získali menej ako päťpercentnú podporu.

(sita, tvnoviny,sk)

  |  

Staré Hory: Malá obec neuhradí ani upomienky za nezaplatené energie, nemá z čoho

Jasné riešenia a reálnu, adresnú pomoc pre samosprávy očakávajú zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) od utorňajšieho (28. 2.) stretnutia s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO). Mnohé obce sú pre neriešenie situácie a schválenú legislatívu v permanentnom strese a finančnej neistote, niektoré, ako malá obec Staré Hory v Banskobystrickom okrese, dokonca už pred kolapsom.

"Od nášho dodávateľa elektrickej energie nám prišli v januári vyúčtovacie faktúry. V roku 2022 našu obec stála energia 26 225 eur, zálohy na rok 2023 sú vystavené na sumu 101 112 eur," konštatoval pre TASR starosta Starých Hôr Marián Gajdoš. "Zdroje na zaplatenie tejto sumy jednoducho nemáme. Napriek vyhláseniam vlády, po nezaplatení sumy preddavkov inkasom pre nedostatok finančných prostriedkov mám od tohto týždňa na stole upomienky," zdôraznil Gajdoš s tým, že aktuálny stav v dodávke elektrickej energie a plynu je v rozpore so všetkým, čo odznieva v médiách z úst ministrov a poslancov parlamentu.

Obec vlastné peniaze nemá a úver jej podľa starostu nikto nedá. Pri snahe jednať dostáva odpoveď, že nie je možné rokovať s každou obcou.

Na Slovensku je 526 obcí s počtom obyvateľov do 250 a ďalších 508 obcí s počtom obyvateľov do 500. "Ide o 1 034 obcí, kde je problém v tomto momente finančne neriešiteľný. Mnohé samosprávy majú problémy s tým, že finančná pomoc má byť formou refundácie, teda preplatenia úhrad, nakoľko vlastné peniaze v takom objeme nemajú a rovnako majú problém získať úver," reagoval pre TASR ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Nezabúdajú ani na veľkú skupinu samospráv bez plynofikácie, na ktoré kompenzačná pomoc nemyslí.

ZMOS na tento problém poukázalo nielen žiadosťami a listami adresovanými politikom, ale aj tohtoročnými protestmi, ktoré boli v rôznej forme či už na Starých Horách, alebo koncom januára formou symbolického vypnutia verejného osvetlenia a naposledy protestom pred parlamentom.

(tasr)

  |  

Ruský trh so smartfónmi ovládli po odchode Samsungu a Apple čínske značky

Čínske značky zaujali na ruskom trhu so smartfónmi po odchode Samsungu a Apple ich miesto. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Oba koncerny odišli z krajiny v minulom roku po ruskom útoku na Ukrajinu. Na konci minulého roka pripadalo na čínskych výrobcov približne 95 percent ruského trhu s inteligentnými telefónmi, uviedla CNN s odvolaním sa na údaje poradenskej spoločnosti Counterpoint Research.

Jednotkou na ruskom trhu bolo Xiaomi s viac než 50 percent, dvojkou je Realme.

Čínske smartfóny boli v Rusku populárne aj pred vojnou. Counterpoint odhaduje, že na konci roka 2021 ich trhový podiel predstavoval okolo 40 percent. Na Samsung a Apple vtedy pripadalo spoločne 53 percent.

(tasr)

  |  

Zelenskyj dal sľub: Vrátime ukrajinskú vlajku aj na Krym. Toto je naše územie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu znovu vyhlásil, že jeho krajina si nárokuje na Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

"Toto je naše územie. Naši ľudia. Naša história," uviedol 45-ročný ukrajinský prezident, ako sa píše vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu. "S návratom Krymu príde na Ukrajinu aj mier," dodal.

"Vrátime ukrajinskú vlajku do každého kúta Ukrajiny," zdôraznil Zelenskyj.

Prezident Zelenskyj v roku 2020 vyhlásil 26. február za "Deň odporu proti ruskej okupácii Krymu". Ešte pred anektovaním Krymu Ruskou federáciou v roku 2014, ale práve v ten deň, sa konala posledná veľká proukrajinská demonštrácia pri regionálnom parlamente v krymskej metropole Simferopol. Účastníci protestovali proti akémukoľvek odtrhnutiu polostrova od Ukrajiny. Niekoľko ľudí bolo zabitých.

Ukrajina už vyše roka čelí aj invázii ruských vojakov na východe a juhu svojho územia. Kyjev oznámil, že jeho cieľom je znovu získať všetky oblasti, ktoré sú pod kontrolou Moskvy od roku 2014.

(tasr)

  |  

Naď: Odmietam, že by naše migy už boli na Ukrajine. Slovensko sa zapojí do projektu na výcvik ukrajinských vojakov

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) odmieta, že by slovenské stíhačky MiG-29 už boli na Ukrajine. Ako zároveň zopakoval, Slovensko je pripravené migy poskytnúť za adekvátnu náhradu. V prípade konkrétnej dohody návrh predloží vláde i parlamentu.

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) dodávky zbraní na Ukrajinu zásadne odmieta. Poskytovanie techniky a získavanie peňazí za ňu označil za biznis a pokrytectvo. Uviedli to v nedeľnej relácii TV Markíza Na telo.

Naď poznamenal, že migy už pre slovenské ozbrojené sily nie sú použiteľné. Poukázal aj na náklady, ktoré si uzemnené lietadlá mesačne vyžadujú. Štát by za ne mohol získať 150 miliónov eur. Ako vysvetlil, nie všetky migy sú letuschopné. Ukrajinci však majú vlastné podniky, kde sú schopní ich opraviť a modernizovať.

Odmieta pokrytectvo. Hovorí, že Smer by starú techniku za drobné rozpredal oligarchom. Čínsky mierový návrh pre Ukrajinu označil za proruský, s Pekingom sa však podľa neho treba rozprávať.

https://standard.sk/325195/nad-slovensko-sa-zapoji-do-projektu-vycviku-ukrajinskych-vojakov/

Blanár považuje za pokrytecké dávať zbrane do konfliktu, s ktorým spoločnosť nesúhlasí, a získavať za to peniaze. Dočasne poverená vláda navyše podľa neho nemá legitimitu takéto rozhodnutia robiť. Vláda podľa neho vťahuje slovenskú verejnosť do konfliktu. Apeluje za zasadenie sa za mierové riešenie.

Naď pôjde s Hegerom, v OĽaNO asi nezostane

O svojej politickej budúcnosti Naď povedal, že určite nepôjde do iného subjektu ako dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) a je nepravdepodobné, že ostane v hnutí OĽaNO. Výnimkou by bola situácia, keby odišiel z politiky a Heger zostal. Igor Matovič, exminister a šéf OĽaNO, by podľa neho už nemal byť vo vláde. Nebráni sa tomu, aby súčasťou avizovaného "projektu spájania" bol aj bývalý prezidentský kandidát Robert Mistrík.

Blanár vylúčil miesto pre šéfa mimoparlamentnej SNS Andreja Danka na kandidátke Smeru. Roberta Kaliňáka si vie predstaviť opäť ako ministra vnútra, ak by o tom rozhodlo predsedníctvo strany. Nevidí ako pravdepodobné, že by Smer podporil Štefana Harabina za kandidáta na hlavu štátu.

Výcvik ukrajinských vojakov

Slovensko sa zapojí do medzinárodného projektu na výcvik ukrajinských vojakov. Na sociálnej sieti to v nedeľu napísal minister obrany Jaroslav Naď.

„Misia je zameraná na výcvik ukrajinských síl, aby sa dokázali adekvátne brániť proti ruskej agresii. Výcvik ale prebieha na území mnohých štátov EÚ, a nie na Ukrajine," zdôraznil minister. Európska únia podľa Naďa už na jeseň minulého roku oznámila vytvorenie svojej asistenčnej misie pre Ukrajinu. „My sme verejne deklarovali náš záujem," vyhlásil Naď.

Minister zároveň opakovane poprel, že by v súvislosti s vojnou na Ukrajine štát plánoval mobilizáciu. „Nie, naozaj nechystáme mobilizáciu a hoci to opakujeme dookola, stále sa objavujú nové a nové klamstvá," dodal Naď.

(tasr)