Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin tvrdí, že Rusko nemôže ignorovať jadrové kapacity NATO

Rusko nemá na výber a musí brať ohľad na jadrové kapacity Severoatlantickej aliancie, uviedol ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu pri odôvodnení pozastavenia účasti Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Putin v rozhovore pre štátnu televíziu Rossija 1 povedal, že pozastavenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z Novej dohody START vyplýva z potreby "zaistiť bezpečnosť a strategickú stabilitu" Ruska. "Keď všetky vedúce krajiny NATO vyhlásili, že ich hlavným cieľom je spôsobiť nám strategickú porážku..., ako môžeme za týchto podmienok ignorovať ich jadrový potenciál?" dodal šéf Kremľa.

Pozastavenie účasti na Novej dohode START zo strany Ruska oznámil Putin v utorkovom príhovore o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Na základe tejto dohody obe krajiny vykonávali vzájomné inšpekcie jadrových zbraní.

Ruský prezident v rozhovore pre štátnu televíziu uviedol, že hoci ostatné krajiny NATO nie sú zmluvnou stranou dohody, stali sa súčasťou "diskusií o tejto otázke", proti čomu Moskva nemá námietky, najmä preto, že nemôže ignorovať jadrový potenciál NATO.

Putin tiež obvinil Západ zo snahy o zničenie Ruska, čo viackrát použil na ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu. Tvrdí, že ak sa Západu podarí zničiť Rusko a získať nad ním kontrolu, ruský národ nemusí prežiť ako jednotný. "Budú tam Moskovčania, Uralčania a ďalší," načrtol scenár.

Západ by podľa neho mohol prijať Rusko do takzvanej "rodiny civilizovaných národov" len čiastočne a rozdeliť tak krajinu na niekoľko častí.

Americký prezident Joe Biden v utorok počas návštevy Poľska povedal, že Spojené štáty a európske krajiny sa nesnažia ovládnuť ani zničiť Rusko. "A milióny ruských občanov, ktorí chcú žiť v mieri so svojimi susedmi, nie sú (našimi) nepriateľmi," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký minister sa "prikláňa" k tvrdeniu, že Rusko musí Krym vrátiť Ukrajine

Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa "prikláňa" k tvrdeniu, že Krymský polostrov je ukrajinský a Rusko ho musí vrátiť Ukrajine. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Nemecký minister v interview pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk povedal, že to musí byť rozhodnutie Kyjeva, kedy a za akých podmienok vstúpi do mierových rozhovorov s Moskvou.

Pistorius dodal, že to isté platí aj pre rozhodnutie týkajúce sa znovudobytia Krymského polostrova, ktorý si Ruska anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. "Prikláňam sa k tvrdeniu, že áno, Krym je ukrajinské územie, a preto musí byť vrátené," uviedol minister v interview. "Ale znovu: nie je to rozhodnutie, ktoré máme urobiť my," zdôraznil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlasuje, že jeho vojaci nakoniec vyženú Rusov zo všetkých dobytých území, vrátane Krymského polostrova.

Zelenskyj, ktorý v roku 2020 vyhlásil 26. február za "Deň odporu proti ruskej okupácii Krymu", aj v nedeľu zopakoval, že jeho krajina si nárokuje na Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora. "Toto je naše územie. Naši ľudia. Naša história," uviedol 45-ročný ukrajinský prezident vo vyhlásení. "S návratom Krymu príde na Ukrajinu aj mier," dodal.

"Vrátime ukrajinskú vlajku do každého kúta Ukrajiny," zaviazal sa Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Spojený pravicový subjekt by zvážilo podporiť 21 percent Slovákov. V čele by chceli Hegera

Voľbu zjednotenej pravice by v nastávajúcich parlamentných voľbách zvážilo 21 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý zverejnila televízia Markíza.

Konkrétne by určite zvážili podporu takéhoto subjektu 4 percentá respondentov a skôr zvážilo 17 percent. Skôr by takýto subjekt nepodporilo 25 percent opýtaných a určite nie 42 percent.

Z prieskumu vyplýva, že k voľbe takéhoto politického subjektu by mali najbližšie voliči OĽaNO a KDH. Päťdesiat percent z respondentov, ktorí uviedli, že sú voličmi spomenutých strán, by zvážilo aj voľbu novej politickej stredopravej strany.

Nad takýmto subjektom by premýšľala aj takmer tretina (31 percent) voličov Progresívneho Slovenska. Väčšia časť z nich by ho však nezvažovala (51 percent).

Jednoznačné nie dali najavo respondenti, ktorí sú voličmi strany Republika. Až 92 percent z nich uviedlo, že by nad voľbou nového subjektu nepremýšľalo.

Zdroj: Focus

Podľa prieskumu by 22 percent opýtaných preferovalo, aby subjekt viedol aktuálny predseda vlády Eduard Heger. Bývalého šéfa rezortu zahraničia Ivana Korčoka preferuje 14 percent respondentov, Milana Majerského 12 percent a Mikuláša Dzurindu 9 percent. Luciu Ďuriš Nicholsonovú si v čele zjednoteného subjektu vie predstaviť 7 percent respondentov, Kristiána Forróa 6 percent a Veroniku Remišovú 5 percent. Ostatní kandidáti získali menej ako päťpercentnú podporu.

(sita, tvnoviny,sk)

Minúta  |  

Staré Hory: Malá obec neuhradí ani upomienky za nezaplatené energie, nemá z čoho

Jasné riešenia a reálnu, adresnú pomoc pre samosprávy očakávajú zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) od utorňajšieho (28. 2.) stretnutia s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO). Mnohé obce sú pre neriešenie situácie a schválenú legislatívu v permanentnom strese a finančnej neistote, niektoré, ako malá obec Staré Hory v Banskobystrickom okrese, dokonca už pred kolapsom.

"Od nášho dodávateľa elektrickej energie nám prišli v januári vyúčtovacie faktúry. V roku 2022 našu obec stála energia 26 225 eur, zálohy na rok 2023 sú vystavené na sumu 101 112 eur," konštatoval pre TASR starosta Starých Hôr Marián Gajdoš. "Zdroje na zaplatenie tejto sumy jednoducho nemáme. Napriek vyhláseniam vlády, po nezaplatení sumy preddavkov inkasom pre nedostatok finančných prostriedkov mám od tohto týždňa na stole upomienky," zdôraznil Gajdoš s tým, že aktuálny stav v dodávke elektrickej energie a plynu je v rozpore so všetkým, čo odznieva v médiách z úst ministrov a poslancov parlamentu.

Obec vlastné peniaze nemá a úver jej podľa starostu nikto nedá. Pri snahe jednať dostáva odpoveď, že nie je možné rokovať s každou obcou.

Na Slovensku je 526 obcí s počtom obyvateľov do 250 a ďalších 508 obcí s počtom obyvateľov do 500. "Ide o 1 034 obcí, kde je problém v tomto momente finančne neriešiteľný. Mnohé samosprávy majú problémy s tým, že finančná pomoc má byť formou refundácie, teda preplatenia úhrad, nakoľko vlastné peniaze v takom objeme nemajú a rovnako majú problém získať úver," reagoval pre TASR ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Nezabúdajú ani na veľkú skupinu samospráv bez plynofikácie, na ktoré kompenzačná pomoc nemyslí.

ZMOS na tento problém poukázalo nielen žiadosťami a listami adresovanými politikom, ale aj tohtoročnými protestmi, ktoré boli v rôznej forme či už na Starých Horách, alebo koncom januára formou symbolického vypnutia verejného osvetlenia a naposledy protestom pred parlamentom.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský trh so smartfónmi ovládli po odchode Samsungu a Apple čínske značky

Čínske značky zaujali na ruskom trhu so smartfónmi po odchode Samsungu a Apple ich miesto. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Oba koncerny odišli z krajiny v minulom roku po ruskom útoku na Ukrajinu. Na konci minulého roka pripadalo na čínskych výrobcov približne 95 percent ruského trhu s inteligentnými telefónmi, uviedla CNN s odvolaním sa na údaje poradenskej spoločnosti Counterpoint Research.

Jednotkou na ruskom trhu bolo Xiaomi s viac než 50 percent, dvojkou je Realme.

Čínske smartfóny boli v Rusku populárne aj pred vojnou. Counterpoint odhaduje, že na konci roka 2021 ich trhový podiel predstavoval okolo 40 percent. Na Samsung a Apple vtedy pripadalo spoločne 53 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj dal sľub: Vrátime ukrajinskú vlajku aj na Krym. Toto je naše územie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu znovu vyhlásil, že jeho krajina si nárokuje na Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

"Toto je naše územie. Naši ľudia. Naša história," uviedol 45-ročný ukrajinský prezident, ako sa píše vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu. "S návratom Krymu príde na Ukrajinu aj mier," dodal.

"Vrátime ukrajinskú vlajku do každého kúta Ukrajiny," zdôraznil Zelenskyj.

Prezident Zelenskyj v roku 2020 vyhlásil 26. február za "Deň odporu proti ruskej okupácii Krymu". Ešte pred anektovaním Krymu Ruskou federáciou v roku 2014, ale práve v ten deň, sa konala posledná veľká proukrajinská demonštrácia pri regionálnom parlamente v krymskej metropole Simferopol. Účastníci protestovali proti akémukoľvek odtrhnutiu polostrova od Ukrajiny. Niekoľko ľudí bolo zabitých.

Ukrajina už vyše roka čelí aj invázii ruských vojakov na východe a juhu svojho územia. Kyjev oznámil, že jeho cieľom je znovu získať všetky oblasti, ktoré sú pod kontrolou Moskvy od roku 2014.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.