Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinský ombudsman: Rusko zadržiava na Kryme 180 politických väzňov

Na ukrajinskom Krymskom polostrove okupovanom Ruskom od roku 2014 je zadržiavaných 180 politických väzňov, oznámil v nedeľu komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva (ombudsman) Dmytro Lubinec. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.

Lubinec na sociálnej sieti Telegram napísal: "Rusko sa stále obáva ukrajinského odporu, preto neprestáva s tvrdým prenasledovaním našich občanov na dočasne okupovanom Kryme: vykonáva nezákonné domové prehliadky, vedie vykonštruované trestné stíhania, vyhlasuje lživé rozsudky, predovšetkým proti zástupcom pôvodného obyvateľstva polostrova - proti krymským Tatárom."

Ukrajinský predstaviteľ tiež uviedol, že nedávne úmrtia dvoch mučených politických väzňov v celách Kremľa boli "odporným porušením základných ľudských práv a noriem medzinárodného práva".

Ukrajinský Krymský polostrov bol ilegálne Ruskom anektovaný v roku 2014. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v roku 2020 vyhlásil práve 26. február za "Deň odporu proti ruskej okupácii Krymu". Zdôrazňuje, že jeho cieľom je znovu získať celé územie Ukrajiny dobyté Ruskom od roku 2014.

V nedeľu zopakoval, že jeho krajina si nárokuje aj na Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora. "Toto je naše územie. Naši ľudia. Naša história," uviedol 45-ročný ukrajinský prezident. "S návratom Krymu príde na Ukrajinu aj mier," dodal.

"Vrátime ukrajinskú vlajku do každého kúta Ukrajiny," zdôraznil Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Britský premiér a šéfka EK sa stretnú na rozhovoroch o severoírskom protokole

Britský premiér Rishi Sunak a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa v pondelok stretnú, aby prediskutovali zmeny v tzv. severoírskom protokole z dohody o brexite. Vyplýva to z nedeľného spoločného oznámenia Londýna a EÚ, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AP a AFP.

Stretnutie sa bude konať v grófstve Berkshire západne od Londýna. Podľa AP ho sprevádzajú očakávania, že sa podarí uzavrieť dohodu o riešení citlivého pobrexitového obchodného sporu, ktorý naštrbil vzájomné vzťahy a tiež ohrozuje výsledky desaťročí mierového procese v Severnom Írsku.

Viacerí predstavitelia vrátane britského vicepremiéra Dominica Raaba a írskeho premiéra Lea Varadkara tento víkend uviedli, že Spojené kráľovstvo a EÚ sú blízko k dohode.

Von der Leyenová a Sunak sa "dohodli, že budú osobne pokračovať v snahe o spoločné praktické riešenia radu zložitých výziev týkajúcich sa protokolu o Írsku a Severnom Írsku", uvádza sa vo vyhlásení z nedeľného večera.

V grófstve Berkshire sa nachádza Windsorský hrad, rezidencia britského kráľa Karola III. Ostrovné médiá informovali, že Sunak zamýšľal výsledok rokovaní o zmene severoírskeho protokolu nazvať "windsorská dohoda". Podľa správ vláda v Londýne tiež plánovala, aby sa von der Leyenová v deň uzavretia dohody stretla s Karolom III. To sa údajne malo stať v sobotu, takúto schôdzku však zrušili.

Londýn v rámci "rozvodovej" dohody s EÚ súhlasil, že predpisy Únie sa budú naďalej vzťahovať na pohyb tovaru do Severného Írska, súčasti Spojeného kráľovstva. Zostalo tak fakticky na jednotnom trhu EÚ. Zámerom je zachovať mier v Severnom Írsku v súlade s veľkopiatkovou dohodou z roku 1998, podľa ktorej musí byť zabezpečená trvalá ekonomická integrácia medzi Severným Írskom a členom EÚ Írskom. Uplatňovanie uvedeného protokolu v praxi je predmetom intenzívnych rokovaní medzi Londýnom a Bruselom.

Na základe protokolu niektoré tovary vstupujúce do Severného Írska zo zvyšku Spojeného kráľovstva kontrolujú, čo sa nepáči niektorým britským unionistickým politikom. Tí trvajú na tom, že protokol podkopáva miesto Severného Írska v Spojenom kráľovstve a narúša pohyb tovaru.

(tasr)

Minúta  |  

Prvé lietadlá s humanitárnou pomocou od EÚ, určenou Sýrii, pristáli v Damasku

Dve lietadlá vezúce pomoc od Európskej únie obetiam ničivého zemetrasenia zo 6. februára v turecko-sýrskej pohraničnej oblasti pristáli v nedeľu v Damasku, oznámila Európska komisia v Bruseli. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Ide o prvé lietadlá s humanitárnou pomocou EÚ a doviezli stany vhodné na použitie v zime, vybavenie potrebné v prístreškoch (lôžka, prikrývky či osvetlenie) a ohrievače, dodala eurokomisia. Plánované sú ďalšie takéto lety do Damasku.

Lietadlá priviezli zásoby uložené v skladoch Európskej únie v Dubaji a v meste Brindisi v Taliansku. Pomoc je určená sýrskym obyvateľom v oblastiach kontrolovaných vládou sýrskeho prezidenta Bašára Asada a aj v oblastiach, ktoré nie sú pod jej kontrolou.

Eurokomisia informovala, že celkovo bude letecky doručených 420 ton humanitárnej pomoci, pričom 225 ton v hodnote 1,1 milióna eur je zo zásob EÚ zmobilizovaných cez systém nazvaný Európska kapacita humanitárnej reakcie (EHRC).

Zvyšné tony ponúklo 15 členských štátov EÚ po tom, čo bol 8. februára aktivovaný Mechanizmus civilnej ochrany EÚ. Medzi darmi sú stany, lôžka, prikrývky, ohrievače, hygienické balíčky, elektrocentrály, potraviny a zdravotnícky materiál.

Eurokomisia uviedla, že EÚ už zareagovala na zemetrasenie v Turecku a Sýrii poskytnutím humanitárnej pomoci za desať miliónov eur. Dodala, že EÚ poskytuje humanitárnu pomoc v Sýrii posledných 12 rokov a pomáha tam doručovať pomoc na všetky strany, "na základe humanitárnych zásad nestrannosti a nezaujatosti".

(tasr)

Minúta  |  

CIA: Čína uvažuje o dodávkach útočných zbraní Rusku, konečné rozhodnutie ešte neurobila

Podľa riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa sú USA presvedčené, že Čína uvažuje o tom, že Rusku dodá útočné zbrane. Spravodajské informácie však naznačujú, že Peking ešte neprijal konečné rozhodnutie.

„Sme presvedčení, že čínske vedenie uvažuje o poskytnutí letálnych zbraní," povedal riaditeľ CIA pre televíznu stanicu CBS News. „Zároveň však zatiaľ nevidíme, že by urobili konečné rozhodnutie, a nepozorujeme dôkazy o realizácii dodávok útočných zbraní," dodal Burns. Informuje o tom portál cnn.com. Podľa americkej spravodajskej služby čínska vláda uvažuje, že Rusku poskytne drony a muníciu, dodáva portál s tým, že mu to potvrdili tri zdroje oboznámené s touto spravodajskou informáciou.

(sita, sak)

Minúta  |  

Putin tvrdí, že Rusko nemôže ignorovať jadrové kapacity NATO

Rusko nemá na výber a musí brať ohľad na jadrové kapacity Severoatlantickej aliancie, uviedol ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu pri odôvodnení pozastavenia účasti Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Putin v rozhovore pre štátnu televíziu Rossija 1 povedal, že pozastavenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z Novej dohody START vyplýva z potreby "zaistiť bezpečnosť a strategickú stabilitu" Ruska. "Keď všetky vedúce krajiny NATO vyhlásili, že ich hlavným cieľom je spôsobiť nám strategickú porážku..., ako môžeme za týchto podmienok ignorovať ich jadrový potenciál?" dodal šéf Kremľa.

Pozastavenie účasti na Novej dohode START zo strany Ruska oznámil Putin v utorkovom príhovore o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Na základe tejto dohody obe krajiny vykonávali vzájomné inšpekcie jadrových zbraní.

Ruský prezident v rozhovore pre štátnu televíziu uviedol, že hoci ostatné krajiny NATO nie sú zmluvnou stranou dohody, stali sa súčasťou "diskusií o tejto otázke", proti čomu Moskva nemá námietky, najmä preto, že nemôže ignorovať jadrový potenciál NATO.

Putin tiež obvinil Západ zo snahy o zničenie Ruska, čo viackrát použil na ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu. Tvrdí, že ak sa Západu podarí zničiť Rusko a získať nad ním kontrolu, ruský národ nemusí prežiť ako jednotný. "Budú tam Moskovčania, Uralčania a ďalší," načrtol scenár.

Západ by podľa neho mohol prijať Rusko do takzvanej "rodiny civilizovaných národov" len čiastočne a rozdeliť tak krajinu na niekoľko častí.

Americký prezident Joe Biden v utorok počas návštevy Poľska povedal, že Spojené štáty a európske krajiny sa nesnažia ovládnuť ani zničiť Rusko. "A milióny ruských občanov, ktorí chcú žiť v mieri so svojimi susedmi, nie sú (našimi) nepriateľmi," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký minister sa "prikláňa" k tvrdeniu, že Rusko musí Krym vrátiť Ukrajine

Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa "prikláňa" k tvrdeniu, že Krymský polostrov je ukrajinský a Rusko ho musí vrátiť Ukrajine. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Nemecký minister v interview pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk povedal, že to musí byť rozhodnutie Kyjeva, kedy a za akých podmienok vstúpi do mierových rozhovorov s Moskvou.

Pistorius dodal, že to isté platí aj pre rozhodnutie týkajúce sa znovudobytia Krymského polostrova, ktorý si Ruska anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. "Prikláňam sa k tvrdeniu, že áno, Krym je ukrajinské územie, a preto musí byť vrátené," uviedol minister v interview. "Ale znovu: nie je to rozhodnutie, ktoré máme urobiť my," zdôraznil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlasuje, že jeho vojaci nakoniec vyženú Rusov zo všetkých dobytých území, vrátane Krymského polostrova.

Zelenskyj, ktorý v roku 2020 vyhlásil 26. február za "Deň odporu proti ruskej okupácii Krymu", aj v nedeľu zopakoval, že jeho krajina si nárokuje na Krymský polostrov nachádzajúci sa na severnom pobreží Čierneho mora. "Toto je naše územie. Naši ľudia. Naša história," uviedol 45-ročný ukrajinský prezident vo vyhlásení. "S návratom Krymu príde na Ukrajinu aj mier," dodal.

"Vrátime ukrajinskú vlajku do každého kúta Ukrajiny," zaviazal sa Zelenskyj.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.