Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europoslanci chcú riešiť sociálne siete: Mažú obsah, účty, nemajú jasné pravidlá

Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali v stredu na zabezpečenie demokratického dohľadu nad technologickými gigantmi prevádzkujúcimi sociálne siete a na zaistenie slobody prejavu.

Poslanci počas diskusie s portugalskou ministerkou zahraničných vecí Annou Paulou Zacariasovou, ktorá zastupovala predsedníctvo Rady EÚ, a podpredsedníčkou Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou kriticky zhodnotili obrovskú moc sociálnych platforiem a ich znepokojivý vplyv na politiku a slobodu prejavu.

Veľká väčšina poslancov poukázala na rôzne rozhodnutia, ktoré platformy v minulosti prijali v snahe zmazať obsahy alebo účty, a upozornili na nedostatok jasných pravidiel, ktorými sa tieto platformy riadia. Ako nedostatok vnímajú aj nepostačujúcu transparentnosť praktík používaných veľkými technologickými spoločnosťami.

Európski zákonodarcovia v tejto súvislosti vyzvali Európsku komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala prostredníctvom zákona o digitálnych službách a zákona o digitálnych trhoch, ktoré predložila v decembri, ako aj v rámci akčného plánu EÚ pre demokraciu.

O odstraňovaní obsahov by nemali rozhodovať súkromné spoločnosti

Poslanci sa rovnako zamerali aj na potrebu zaistiť právnu istotu pri odstraňovaní obsahov zo sociálnych sietí a zabezpečiť, aby tieto rozhodnutia boli prijímané na základe usmernení demokraticky volených orgánov a nie z podnetu súkromných spoločností.

Rozprava v pléne EP naznačila tiež potrebu brániť demokraciu a hodnoty EÚ účinnejším bojom proti dezinformáciám na internete. Poslanci zdôraznili, že technológia musí byť používaná skôr na podporu než na obmedzenie politickej debaty, pričom do tejto oblasti spadá aj problém šírenia nenávistných prejavov a diskriminácie v online prostredí. Vyslovili sa za transparentnosť používaných algoritmov, proti zneužívaniu osobných údajov a za obmedzenie alebo dokonca zákaz cielenej reklamy a profilovania s cieľom zásadne zmeniť obchodné modely technologických gigantov.

V neposlednom rade ide aj o problémy, ktoré príchod technologických monopolov znamenal pre pluralitu médií a pluralitu názorov vo verejných debatách. Jedným z jasných odkazov europoslancov je, že pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetky aspekty života mimo internetového sveta, by mali platiť aj v online priestore.

Proti cenzurovaniu názorov prevádzkovateľmi sociálnych sietí sa postavilo aj viacero slovenských politikov. Ako uviedli vo svojich vyjadreniach pre Štandard, technologickí giganti zašli priďaleko a je čas sa zamyslieť nad ich reguláciou. Návrhy zákonov na ochranu slobody slova na sociálnych sieťach predstavili napríklad v susednom Poľsku či v Maďarsku.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Kajetána Kičuru prepustil sudca na slobodu. Matovič ho označil za prvý skalp

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, vo štvrtok vyhovel žiadosti o prepustenie z väzby obvineného bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru.

Kičura je vo väzbe od vlaňajšieho apríla, stíhaný za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v súbehu s pokračovacím zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť, bude tak rozhodovať Najvyšší súd SR. Návrh žiadosti o prepustenie zdôvodňoval obhajca expredsedu Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Rastislav Palovič tým, že všetkých ťažiskových svedkov už vypočuli.

Kajetán Kičura je vo väzbe od 23. apríla 2020, vlani v novembri Najvyšší súd SR rozhodol o jej predĺžení do 21. júna 2021. Trestné konanie pre medializované informácie o pochybeniach SŠHR pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a kúpe bytov na Konventnej ulici v Bratislave začala Národná kriminálna agentúra v marci 2020. Kajetán Kičura odmietol obvinenia súvisiace so zmluvami SŠHR, ako aj podozrenia spojené s dvoma bytmi, ktoré kúpil jeho syn.

Premiérov prvý skalp

Premiér Igor Matovič dal Kičuru odvolať tesne po vymenovaní vlády, keď v súvislosti s podozrivými nákupmi strávil premiér celý deň na hmotných rezervách. Podľa Matoviča sa ho vtedajší šéf SŠHR snažil opiť rožkom.

Po zadržaní Kičuru ho Matovič označil za jeho "prvý skalp" a osobného priateľa Roberta Fica a Petra Pellegriniho. „Kradli ako po nebohom. Pôjdu dole rad radom,“ uviedol premiér.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Liberáli z EP požadujú vyhlásiť celú Úniu za slobodnú zónu pre LGBT

Politická liberálno-centristická skupina Obnovme Európu (Renew Europe) požiadala v stredu Európsky parlament, aby do programu marcového plenárneho zasadnutia zaradil diskusiu a uznesenie, ktorých výsledkom by bolo vyhlásiť celú Európsku úniu za tzv. slobodnú zónu pre osoby z komunity LGBT.

Liberáli z frakcie Renew Europe (RE), do ktorej za Slovensko patria europoslanci Progresívneho Slovenska (PS), sú treťou najsilnejšou frakciou v EP. V stanovisku pre médiá uviedli, že v marci uplynú dva roky odkedy sa poľské mesto Šwidnik označilo ako "zóna bez LGBT". Odvtedy prijalo podobné uznesenia okolo sto ďalších poľských miestnych a regionálnych samospráv - s dovedna viac ako dvanástimi miliónmi obyvateľov.

Na zvrátenie takýchto "spiatočníckych krokov" sa frakcia Obnovme Európu rozhodla zaradiť diskusiu a s ňou spojené uznesenie na marcovom plenárnom zasadnutí EP. Cieľom tejto iniciatívy je snaha, aby Európsky parlament vyhlásil 27-člennú EÚ za slobodnú zónu pre komunitu LGBT.

O požiadavke európskych liberálov budú vo štvrtok rokovať vedúci politických skupín europarlamentu, aby rozhodli, či toto uznesenie zaradia do marcového programu plenárnej schôdze.

"Ako iniciátori rezolúcie vyzývame ďalšie politické skupiny v Európskom parlamente, aby spojili svoje sily a podporili našu kampaň. Chceme vyslať dôrazný odkaz, že v našej Únii neexistuje priestor na diskrimináciu LGBT osôb a už nebudú existovať žiadne zóny bez LGBTI," uvádza sa v tlačovej správe RE.

Hodnoty EÚ?

Iniciátor tohto uznesenia, francúzsky europoslanec Pierre Karleskind, spresnil, že vyhlásenie celej Únie za slobodnú zónu pre LGBTI by bolo jasným odkazom, že hodnoty EÚ nie sú voliteľné. Pre členov tejto komunity by to zároveň podľa jeho slov predstavovalo záruku, že Európsky parlament urobí všetko pre zabezpečenie slobody pre ľudí s inou sexuálnou orientáciou a pre ochranu ich identity bez obáv z diskriminácie alebo prenasledovania.

Europoslanci opakovane odsúdili praktiky poľských miest a ich ideológiu označili za "diskriminujúcu". Europarlament zároveň požiadal Európsku komisiu o dohľad nad tým, aby sa eurofondy, ktoré Poľsko dostáva, nezneužívali na podporu rôznych foriem diskriminácie.

Spomínaným poľským mestám boli zo strany EÚ minulý rok zastavené eurofondy. Podľa poľskej strany ide o ideologickú šikanu zo strany Únie, pričom vláda prisľúbila obciam, že im chýbajúce eurofondy vykompenzuje.

Poľsko má dlhšiu históriu odporu proti LGBT agende. Napríklad minuloročný víťaz tamojších prezidentských volieb Andrzej Duda vyhlásil, že hnutie LGBT je nebezpečnejšie než komunizmus.

(tasr,jor)

Minúta  |  

Hranice zatvárajú: Slovákov prichádzajúcich z cudziny čaká karanténa

Od pondelka 15. februára by mali všetci cestujúci, ktorí prichádzajú z akejkoľvek krajiny, povinne nastúpiť do 14-dňovej karantény. Pred prekročením hraníc budú musieť vyplniť registračný formulár.

Ponúknutá im bude aj možnosť nastúpiť do štátnej karantény. Najskôr na ôsmy deň budú objednaní na PCR test. Pokiaľ by bol negatívny, tak až po jeho výsledku budú môcť karanténu prerušiť. Výnimku budú mať pendleri. Dôvodom je situácia s juhoafrickým variantom nového koronavírusu. V stredu to po rokovaní vlády oznámil minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Krajčí neodporúča ľuďom cestovanie do zahraničia a ani dovolenky. Predpokladá, že keďže na hraniciach budú kontrolovať vyplnený formulár eHranica, budú sa tvoriť kolóny. Pendleri budú potrebovať PCR alebo antigénový test nie starší ako sedem dní. Oznámil tiež, že juhoafrický variant na Slovensku potvrdený zatiaľ nie je.

Pravidlá spresní vo vyhláške hlavný hygienik SR, vyjsť by podľa Krajčího mala najneskôr v piatok 12. februára.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Ekonomika SR vlani klesla o 5,8 percenta, v tomto roku má rásť

Slovenská ekonomika klesla v roku 2020 o 5,8 percenta. Oznámil to v stredu na brífingu minister financií Eduard Heger. Prepad ekonomiky je miernejší, ako sa očakávalo, čo je podľa neho pozitívna správa. Skonštatoval, že sa pod to podpísal najmä pevnejší trh práce. V tomto roku sa očakáva rast 4,3 percenta a v roku 2022 nárast o 3,9 percenta.

Pevnejší trh práce bol podľa Hegera (OĽaNO) zabezpečený tým, že priemysel poskytoval dostatočnú zamestnanosť a odôvodnil to aj opatreniami vlády na udržanie zamestnanosti. "Tým, že tieto pracovné miesta boli zachované, tak sme mohli udržať aj spotrebu domácností v pomerne zdravej kondícii a ten prepad bol výrazne nižší," poznamenal.

Zároveň priblížil, že zahraničný obchod ožil v treťom kvartáli najmä vďaka automobilkám výrazne rýchlejšie. Ekonomiky obchodných partnerov SR súčasne klesli menej. Keďže Slovensko je malá otvorená ekonomika, sekundárny efekt sa dal cítiť aj tu. "K poklesu ekonomiky za celý rok prispieva hlavne výpadok investícií, a taktiež nižšia tvorba zásob," dodal minister. Druhá vlna pandémie má podľa jeho slov na ekonomiku menší vplyv ako prvá, avšak pretrvá pravdepodobne dlhšie.

Prognóza počíta aj s druhou vlnou pandémie

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Eduard Hagara skonštatoval, že v prognóze je zahrnutý aj príchod druhej vlny pandémie. Pre rok 2021 je zahrnuté aj čerpanie miliardovej rezervy na pomoc ekonomike a prognóza obsahuje aj vplyv plánu obnovy na rast, ktorý sa podľa Hagaru odhaduje na 0,4 – 0,5 percenta v rokoch 2021 – 2023. Informoval tiež, že v marci bude zverejnená ešte špeciálna prognóza z dôvodu prípravy plánu obnovy a odolnosti.

Zastabilizovať sa podľa Hegera podarilo aj mieru nezamestnanosti, ktorá nestúpla výrazne. Podľa prognózy miera nezamestnanosti v roku 2020 bola +6,8 percenta, v tomto roku by mala byť +7,3 percenta a v ďalšom roku by mala predstavovať +6,5 percenta.

Ku koncu prvého polroka by podľa Hagaru mohla začať znova tvorba pracovných miest. "Predpokladáme, že sa postupne budú uvoľňovať pandemické obmedzenia, ktoré momentálne majú dosah hlavne na tie služby, kde bývajú pracovníci na flexibilnejšie typy úväzkov," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Vlani na Slovensku zomrelo takmer 59-tisíc ľudí, najviac od 2. svetovej vojny

Na Slovensku vlani zomrelo takmer 59 000 ľudí, čo je takmer o 5 500 osôb viac, ako zomieralo v priemere za posledných päť rokov. Počet zomretých tak voči predošlým piatim rokom narástol o 10,2 percenta. Ide o najvyššie číslo od druhej svetovej vojny. Najviac osôb zomrelo v decembri minulého roka. TASR o tom v stredu informoval Štatistický úrad SR s tým, že situáciu zásadne ovplyvnila pandémia nového koronavírusu.

"Predbežné dáta potvrdzujú, že v roku 2020 zomrelo na Slovensku najviac osôb od konca druhej svetovej vojny. Celoročný nárast o vyše desať percent pozitívne ovplyvnil fakt, že až do septembra zomieral mesačne porovnateľný počet ľudí ako predošlé roky, od októbra však tempo rastu počtu zomretých zvyšovalo dynamiku," povedala riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.

Na Slovensku zomrelo v roku 2020 o 15 percent viac seniorov vo veku od 65 rokov ako v predošlých rokoch. Najvyšší nárast počtu zomretých sa prejavil v Trenčianskom a Prešovskom kraji. Decembrový počet zomretých osôb bol o 58 percent vyšší a v skupine seniorov až o vyše 70 percent vyšší, ako bol priemer predošlých rokov.

Ako ďalej ŠÚ SR priblížil, vyšší celkový počet zomretých, ako bol minulý rok, bol zaznamenaný naposledy v poslednom roku druhej svetovej vojny - v roku 1945, kedy zomrelo 67 500 osôb, a predtým ešte v roku 1927, kedy zomrelo za rok vyše 59 000 osôb.

Počas decembra minulého roka zomrelo na Slovensku podľa predbežných údajov 7 282 osôb, čo bola o 58 percent vyššia hodnota, ako v priemere predošlých päť rokov. Najviac zasiahnutou skupinou boli seniori vo veku od 65 do 74 rokov. Za celý rok zomrelo o 14,8 percenta seniorov viac ako predošlé roky. To je nárast o takmer 5 900 osôb.

Extrémne rasty boli podľa ŠÚ SR zaznamenané v decembri, zomrelo až o 71,1 percenta viac seniorov ako v poslednom mesiaci počas predošlých piatich rokov. Ľudia vo veku nad 65 rokov tvoria dlhodobo v SR približne tri štvrtiny každoročne zomierajúcich v krajine. V novembri a decembri však tvorili až 80 percent zomretých.

Za celý rok mali v súhrne najvyšší nárast počtu zomretých v porovnaní s päťročným slovenským priemerom tri regióny, a to najmä Trenčiansky a Prešovský kraj, kde počet zomretých vzrástol o viac ako 14 percent. Najnižší nárast sa prejavil v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.