Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny klesla v marci viac, než sa čakalo

Nálada investorov v eurozóne tento mesiac klesla, pričom pokles bol výraznejší, než sa očakávalo. Informuje o tom portál RTTNews, ktorý zverejnil najnovšie údaje ekonomického inštitútu Sentix.

Index dôvery investorov v eurozóne dosiahol v marci - 11,1 bodu, zatiaľ čo v predchádzajúcom mesiaci predstavoval mínus osem bodov. Výsledky výrazne zaostali za očakávaniami ekonómov, ktorí počítali so zlepšením nálady investorov a rastom indexu na - 6,3 bodu. Prieskum sa uskutočnil v období od 2. do 4. marca na vzorke 1 309 investorov.

Celkovú náladu investorov ovplyvnili najmä ich očakávania vývoja ekonomiky v nasledujúcom období. Čiastkový index ekonomických očakávaní prudko klesol, a to na mínus trinásť bodov z februárovej hodnoty mínus šesť bodov. K obratu došlo po niekoľkých mesiacoch rastu.

Omnoho lepšie hodnotili investori súčasnú situáciu v ekonomike eurozóny. Príslušný čiastkový index vzrástol z mínus desať bodov vo februári na - 9,3 bodu, čo predstavuje najvyššiu hodnotu tohto indexu od júna minulého roka. Jeho hodnota však stále znamená, že ekonomika je momentálne prinajlepšom vo fáze stagnácie a hrozí, že zanedlho sa opäť môžu objaviť obavy z prepadu do recesie.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Ak Čína pošle Rusku zbrane, bude to mať následky

Ak Čína pošle Rusku zbrane, bude to mať následky. Uviedol to nemecký kancelár Olaf Scholz v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN, Informuje o tom portál Sky News.

Americkí predstavitelia nedávno varovali, že Čína môže ukončiť svoje neutrálne postavenie voči konfliktu na Ukrajine a začať Rusku dodávať zbrane a muníciu.

Reportér CNN sa Scholza spýtal, či si dokáže predstaviť sankciovanie Číny v prípade, že by pomohla Rusku. "Myslím si, že by to malo následky. No teraz sme vo fáze, kde dávame jasne najavo, že toto by sa stať nemalo. Cítim sa relatívne optimisticky, že naše požiadavky v tomto prípade uspejú, no musíme to sledovať a byť veľmi opatrní," odpovedal nemecký kancelár.

Bližšie informácie o tom, o aké dôsledky by mohlo ísť, Scholz neuviedol. Nemecko je najväčšou európskou ekonomikou a Čína je v posledných rokoch jeho najväčším obchodným partnerom, pripomína Sky News.

(tasr)

Minúta  |  

Zatkli Rusa, ktorý sa pokúsil preplávať na Ukrajinu a bojovať v jej armáde. Čakajú ho dekády za mrežami a nútené práce

Úrady zatkli obyvateľa Petrohradu, ktorý sa pokúsil z Krymského polostrova okupovaného Ruskom preplávať do ukrajinského prístavu Odesa. Tam sa chcel pridať k ukrajinskej armáde. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti, na ktorú sa odvolal portál britskej televízie Sky News.

Najvyšší súd Krymu odsúdil 40-ročného muža na šesť rokov väzenia spojeného s nútenými prácami za vlastizradu a ilegálne prekročenie hranice.

Muž sa staval proti ruskej vojne na Ukrajine a vlani sa rozhodol, že bude pomáhať ukrajinským ozbrojeným silám.

Po skontaktovaní sa s dobrovoľníckou vojenskou skupinou na Ukrajine si v auguste kúpil neoprénový oblek, plutvy, kompas a potápačskú baterku. Takto vybavený sa pustil do plávania. Plával dva dni a vtedy ho zadržala ruská pohraničná stráž, uviedla ruská tlačová agentúra Interfax.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina hlási zostrelenie trinástich dronov vyslaných z Ruska

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že v noci na pondelok zostrelili trinásť dronov vypustených z územia južného Ruska, informuje správa agentúry AFP.

Ruské sily podľa ukrajinského letectva vypustili 15 dronov typu Šáhid iránskej výroby z Brianskej oblasti, ktorá sa nachádza severovýchodne od Kyjeva. Ukrajinci zostrelili trinásť z nich.

Šéf vojenskej administratívy Kyjeva Serhij Popko povedal, že drony smerovali na Kyjev. V tomto meste sa v pondelok skoro ráno rozozvučali výstražné sirény.

Rusko od októbra uskutočňuje vzdušné útoky strelami a dronmi na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Kyjev preto spolu s prispením Západu začal posilňovať svoje systémy protivzdušnej obrany. Takéto systémy Kyjevu dodali spojenci vrátane USA a Spojeného kráľovstva.

(tasr)

Minúta  |  

Heger s izraelským premiérom rokoval o budovaní inovačných kapacít či obstaraní radarového systému

Jednou z priorít Slovenska, o ktorých prišiel do Izraela s tamojším predsedom vlády Benjaminom Netanyahuom rokovať dočasne poverený premiér SR Eduard Heger (OĽaNO), je aj budovanie našich inovačných kapacít. Ako ďalej na sociálnej sieti premiér informoval, s izraelským predsedom vlády sa zhodli, že Izrael nám v tom vie byť veľmi dobrým a blízkym partnerom.

„Slovensko pokračuje v modernizácii svojich ozbrojených síl. Preto sme spolu hovorili aj o možnostiach spolupráce v tejto oblasti, konkrétne o zmluve ministerstva obrany z roku 2021 o obstaraní radarového systému z Izraela," informoval Heger.

Slovenský predseda vlády vidí prehĺbenie a zintenzívnenie vzťahov medzi oboma krajinami aj v cestovnom ruchu. „Už v apríli začne fungovať priama letecká linka Tel Aviv (Izrael) – Piešťany. Rovnakou prioritou je aj vybudovanie leteckého spojenia medzi Tel Avivom a Košicami či Prešovom," uviedol Heger.

(sita)

Minúta  |  

Ochranári nasadia medveďom 5-tisíceurové GPS obojky, ktoré budú monitorovať ich pohyb v okolí obce

Ochranári nasadia medveďom GPS obojky, ktoré budú monitorovať ich prípadný pohyb v okolí obce. Obojky ich nebudú v pohybe nijako obmedzovať a každé dve hodiny budú vysielať ich GPS pozíciu. Pre TASR to uviedla Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, ktorá zakúpila prostredníctvom projektu z Envirofondu desať kusov telemetrických obojkov. Cena jedného obojka bola 5 200 eur s DPH.

Zásahový tím pre medveďa hnedého bude prostredníctvom obojkov schopný zvýšiť bezpečnosť vybraných lokalít s výskytom problémových medveďov. Michal Haring zo Zásahového tímu Sever hovorí, že prostredníctvom GPS obojkov budú schopní vytvoriť virtuálny plot okolo obcí, v ktorých sú pravidelné hlásenia o výskyte synantropných medveďov.

"V mapovej aplikácii vyznačíme priestor, napríklad v okolí Tatranskej Lomnice alebo Novej Lesnej, a okolo vybraného miesta sa vytvorí spomínaný virtuálny plot v tvare mnohouholníka. Tieto informácie budú následne nahrané do obojka," priblížil Haring. Keď zviera prekročí hranice virtuálneho plota a príde k ľudským obydliam, zásahový tím o tom okamžite dostane SMS a e-mail a bude vedieť zasiahnuť.

Vďaka obojkom získajú ochranári dáta, ktoré im v súčasnosti chýbajú. Napríklad ako medvede reagujú po odplašení, ako ďaleko utečú, či vyčkajú niekoľko dní a vrátia sa, alebo to urobia hneď. "Stále však platí, že podstatnejšia ako represia, teda zásah tímu voči medveďovi, je prevencia. GPS obojky predstavujú teda len doplnkové opatrenie," povedal Haring.

Haring skonštatoval, že zásahový tím vidí kľúčovú úlohu v zabezpečovaní odpadových stojísk v podhorských oblastiach, v riešení problematiky nelegálnych krmovísk a ďalších preventívnych opatreniach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.