Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf vagnerovcov Prigožin tvrdí, že sankcie voči nemu sú oprávnené

Šéf ruskej žoldnierskej organizácie známej ako Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin v stredu vyhlásil, že sankcie, ktoré voči nemu a jeho organizácii zaviedla Európska únia, sú oprávnené a neplánuje sa proti nim brániť na súde. Ich zavedenie považuje v tejto chvíli za „celkom rozumné", cituje z jeho vyhlásenia agentúra AFP.

Prigožin je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho žoldnieri už niekoľko mesiacov bojujú o ovládnutie východoukrajinského mesta Bachmut.

Európska únia zaviedla zákaz udeľovania víz a zmrazila majetok mnohých Rusov obvinených z účasti v konflikte na Ukrajine počnúc marcom 2014, keď Moskva obsadila ukrajinský polostrov Krym, pripomína AFP.

Vo februári minulého roka, deň pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, doplnil Brusel svoje sankčné zoznamy o niekoľko mien vrátane Prigožinovej 83-ročnej matky Violetty.

Všeobecný súd Európskej únie ich však v stredu zrušil. Podľa súdu sa nepreukázalo, že by sa podieľala na aktivitách svojho syna na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Česko chce vyslať na Ukrajinu 15 vojenských policajtov, aby pomohli vyšetrovať vojnové zločiny

Česká vláda chce vyslať 15 príslušníkov vojenskej polície na Ukrajinu, aby tam pomáhali s vyšetrovaním vojnových zločinov páchaných Ruskom. Mandát, ktorý vychádza z dohody ČR a Holandska o zapojení sa do vyšetrovacieho tímu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, v stredu schválila vláda. Po rokovaní to potvrdil minister dopravy Martin Kupka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Príslušníci vojenskej polície budú zbierať informácie, mapovať a dokumentovať vojnové zločiny, ktorých sa na ukrajinskom území dopúšťa ruská armáda. Ich vyslanie musia ešte schváliť obe komory parlamentu. Ministerka obrany Jana Černochová vo februári uviedla, že úlohy vojenských policajtov budú podobné ako pri vyslaní do oblasti bývalej Juhoslávie.

Česi by mali byť nasadení primárne na území Ukrajiny, ale úlohy môžu plniť aj v Holandsku, kde Medzinárodný trestný súd sídli. Tím bude nasadený niekoľkokrát ročne na štyri až šesť týždňov podľa požiadaviek ICC a možností českého rezortu obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Ukrajina urýchlene potrebuje muníciu, ktorú majú v zásobách krajiny EÚ

Ukrajina urýchlene potrebuje muníciu, ktorú majú členské štáty EÚ vo svojich rezervách, aby mohla čeliť ruskej agresii. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell to povedal v stredu na neformálnom stretnutí ministrov obrany EÚ v Štokholme, ktoré pripravilo švédske predsedníctvo v Rade EÚ, informuje spravodajca TASR.

Ministri obrany sa okrem iného zamerali na otázky, ako čo najlepšie využiť Európsky mierový nástroj (EPF) na podporu investícií do spoločnej európskej obrany a na vojenskú pomoc Ukrajine. Švédsko na zasadnutie pozvalo aj ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vedená Borrellom požiadala členské štáty eurobloku, aby prispeli ďalšími finančnými prostriedkami do EPF na financovanie nákupu približne 250-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm pre Ukrajinu. 

Podľa agentúry AFP však Kyjev tvrdí, že potrebuje štyrikrát viac munície, teda najmenej jeden milión nábojov uvedeného kalibru.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ako hosť ministerského zasadnutia v Štokholme zdôraznil, že spolupráca medzi NATO a EÚ je životne dôležitá pre poskytovanie podpory Ukrajiny a ochranu spoločných hodnôt. Konštatoval, že súčasný rozdiel medzi množstvom munície používanej ukrajinskou armádou na obranu pred ruskými útokmi a produkciou štátov NATO, ktoré poskytujú muníciu Ukrajine, je „neudržateľný", preto sa musí zvýšiť rýchlosť výroby a posilniť proces spoločného obstarávania.

Šéf Severoatlantickej aliancie pripomenul, že spojenci vlani poskytli pomoc Ukrajine v hodnote takmer 150 miliárd eur, z čoho 65 miliárd eur tvorila vojenská podpora.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto predáva pozemky

MYJAVA – Mesto Myjava zverejnilo zámer na odpredaj pozemkov v bývalom ovocinárskom štátnom majetku, ktorých je jediným vlastníkom. Rozhodli o tom poslanci na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Za predaj hlasovali všetci 18 poslanci. „Mesto tento pozemok vytypovalo na odpredaj ako jeden z viacerých. Tento z dôvodu, že na ňom v súčasnosti nič neprevádzkuje. Nie je na ňom výhľadovo v blízkej ani vzdialenej budúcnosti žiadny plánovaný projekt. Na pozemku sú rôzne záťaže, ktoré situáciu s týmto pozemkom komplikujú. Keď nič iné, aspoň zistíme, či je o neho záujem. Ak by bol, tak by sme pristúpili ku krokom, aby sa pozemok vyčistil," informoval primátor mesta Ľubomír Halabrín.


„Pozemok nie je v súčasnosti v územnom pláne v žiadnom funkčnom bloku. Mesto uvažuje riešiť toto územie v rámci doplnkov územného plánu," uviedol vedúci oddelenia majetku a prevádzky mestského úradu Ján Obeda.

Verejnú obchodnú súťaž vypísalo mesto na dva pozemky v celkovej výmere 10 832 metrov štvorcových . Celková minimálna kúpna cena je stanovená vo výške 324 960 eur, čo predstavuje 30 eur za meter štvorcový. Jediným kritériom, ktoré bude rozhodovať o víťazovi súťaže, je najvyššia ponúknutá cena. Záujemcovia môžu svoje ponuky zasielať do 5. apríla.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská delegácia oznámila podporu pre fínske členstvo v NATO

Maďarskí poslanci zväčša podporujú členstvo Fínska v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale zatiaľ nie je jasné, kedy maďarský parlament ratifikuje jeho prístupový protokol. V stredu to v Helsinkách povedala maďarská parlamentná delegácia.

Podpredseda maďarského parlamentu Csaba Hende sa vyjadril, že na zabezpečenie ratifikácie treba viac času. „Spracovanie medzinárodných dohôd si vyžaduje čas,“ povedal politik podľa fínskeho verejnoprávneho vysielateľa YLE a dodal, že do Fínska cestovali, aby objasnili pozíciu ich krajiny k rôznym aktuálnym medzinárodným otázkam.

Predseda fínskeho parlamentu Matti Vanhanen povedal, že maďarskí politici majú široké pochopenie pre to, že fínske členstvo v NATO, by posilnilo Alianciu. „Mali sme rozhovor, ktorý prečistil vzduch. Delegácia nepotvrdila konkrétny harmonogram (ratifikácie). Je na maďarskom parlamente, aby rozhodol,“ vyjadril sa Vanhanen.

V samostatnom vyhlásení fínsky parlament uviedol, že delegácia „sa jasne vyjadrila, že k ratifikácii nepripájajú žiadne ďalšie otázky“ a že Fínsko podľa Budapešti spĺňa kritériá členstva v NATO.

Maďarská delegácia už v utorok navštívila Švédsko, kde sa tiež v súvislosti s jeho členstvom v NATO stretla s tamojšími predstaviteľmi.

Maďarsko a Turecko sú jediné členské štáty, ktoré dosiaľ neratifikovali prístupové protokoly Švédska a Fínska do NATO. Severské krajiny o to požiadali v máji v reakcii na vojnu na Ukrajine. Niektorí politici v Budapešti vyjadrili pochybnosti nad tým, či podporiť členstvo Fínska a Švédska v Aliancii, keď hovoria „nehanebné klamstvá“ o stave demokracie v Maďarsku.

Ratifikáciu vstupu oboch krajín do NATO od predloženia maďarskému parlamentu v júli 2022 niekoľkokrát odložili. Očakáva sa, že zákonodarcovia budú o tejto záležitosti hlasovať na zasadnutí, ktoré sa má začať 20. marca.

(sita)

Minúta  |  

Tanky Leopard 2 A6 z Nemecka a Portugalska majú na Ukrajinu prísť do konca marca

Tanky Leopard 2 A6, ktoré Kyjevu prisľúbili Nemecko a Portugalsko, majú byť na Ukrajinu doručené do konca marca. V stredu to uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius, na ktorého sa odvoláva agentúra DPA.

„Môžem vám povedať, že som sa práve dozvedel, že 18 nemeckých tankov Leopard 2 A6 a tri portugalské budú môcť ešte počas tohto mesiaca všetky spoločne prísť na Ukrajinu," uviedol Pistorius na okraj stretnutia ministrov obrany členských krajín EÚ vo Švédsku.

Leopardy prídu na Ukrajinu spolu s vycvičenými posádkami a následne budú môcť byť nasadené do bojov proti ruským silám.

Šéfka portugalského rezortu obrany Helena Carreirasová v Štokholme takisto potvrdila, že tri tanky Leopard, ktoré poskytla jej krajina, sa už nachádzajú v Nemecku a sú plne pripravené na nasadenie. „Spoločne s 18 nemeckými tankami budú do konca mesiaca" odovzdané Ukrajine, citovala ministerku portugalská agentúra Lusa.

Portugalsko vlastní dovedna 37 Leopardov 2 A6, ktoré pred rokmi odkúpilo od Holandska ako použité.

Dodávka bojových tankov je súčasťou vojenskej pomoci Nemecka a ďalších krajín, ktorá má ukrajinským silám pomôcť brániť sa pred ruskými inváznymi jednotkami. Vláda v Berlíne 25. januára oznámila cieľ „rýchlo zostaviť pre Ukrajinu dva prápory s tankami Leopard 2". Tieto prápory majú na Ukrajine zvyčajne po 31 tankov.

Na tejto iniciatíve sa podieľajú okrem Nemecka a Portugalska aj Poľsko, Nórsko, Kanada či Španielsko. Varšava doručila Kyjevu už vo februári prvé štyri tanky Leopard 2 typu 2A4. Ďalších desať má byť dodaných tento týždeň, potvrdil v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.