Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN má s Ruskom budúci týždeň rokovať o predĺžení obilnej dohody

Vysoká predstaviteľka OSN pre obchod sa na budúci týždeň stretne so zástupcami Ruska, aby s nimi prediskutovala predĺženie dohody o bezpečnom vývoze obilia cez Čierne more. Oznámil to v stredu hovorca OSN, informuje denník The Guardian.

Generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová sa podľa hovorcu s predstaviteľmi Kremľa stretne v Ženeve.

Generálny tajomník OSN António Guterres predtým v stredu novinárom povedal, že obnovenie tejto obilnej dohody je veľmi dôležité, keďže Ukrajina je v tomto smere tradične jedným z najväčších svetových vývozcov. Guterres sa tak vyjadril počas svojej návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev.

„Generálny tajomník (Guterres) bude naďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby odstránil prekážky vývozu ruských hnojív," dodal v stredu hovorca OSN Farhan Haq.

Dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovali OSN a Turecko vlani v júli. Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená v novembri.

Ukrajina dosiaľ podľa údajov OSN na základe tejto dohody exportovala viac ako 23 miliónov ton prevažne kukurice a pšenice. Dodávky smerovali hlavne do Číny, Španielska, Turecka, Talianska a Holandska.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf vagnerovcov Prigožin tvrdí, že sankcie voči nemu sú oprávnené

Šéf ruskej žoldnierskej organizácie známej ako Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin v stredu vyhlásil, že sankcie, ktoré voči nemu a jeho organizácii zaviedla Európska únia, sú oprávnené a neplánuje sa proti nim brániť na súde. Ich zavedenie považuje v tejto chvíli za „celkom rozumné", cituje z jeho vyhlásenia agentúra AFP.

Prigožin je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho žoldnieri už niekoľko mesiacov bojujú o ovládnutie východoukrajinského mesta Bachmut.

Európska únia zaviedla zákaz udeľovania víz a zmrazila majetok mnohých Rusov obvinených z účasti v konflikte na Ukrajine počnúc marcom 2014, keď Moskva obsadila ukrajinský polostrov Krym, pripomína AFP.

Vo februári minulého roka, deň pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, doplnil Brusel svoje sankčné zoznamy o niekoľko mien vrátane Prigožinovej 83-ročnej matky Violetty.

Všeobecný súd Európskej únie ich však v stredu zrušil. Podľa súdu sa nepreukázalo, že by sa podieľala na aktivitách svojho syna na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Česko chce vyslať na Ukrajinu 15 vojenských policajtov, aby pomohli vyšetrovať vojnové zločiny

Česká vláda chce vyslať 15 príslušníkov vojenskej polície na Ukrajinu, aby tam pomáhali s vyšetrovaním vojnových zločinov páchaných Ruskom. Mandát, ktorý vychádza z dohody ČR a Holandska o zapojení sa do vyšetrovacieho tímu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, v stredu schválila vláda. Po rokovaní to potvrdil minister dopravy Martin Kupka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Príslušníci vojenskej polície budú zbierať informácie, mapovať a dokumentovať vojnové zločiny, ktorých sa na ukrajinskom území dopúšťa ruská armáda. Ich vyslanie musia ešte schváliť obe komory parlamentu. Ministerka obrany Jana Černochová vo februári uviedla, že úlohy vojenských policajtov budú podobné ako pri vyslaní do oblasti bývalej Juhoslávie.

Česi by mali byť nasadení primárne na území Ukrajiny, ale úlohy môžu plniť aj v Holandsku, kde Medzinárodný trestný súd sídli. Tím bude nasadený niekoľkokrát ročne na štyri až šesť týždňov podľa požiadaviek ICC a možností českého rezortu obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Ukrajina urýchlene potrebuje muníciu, ktorú majú v zásobách krajiny EÚ

Ukrajina urýchlene potrebuje muníciu, ktorú majú členské štáty EÚ vo svojich rezervách, aby mohla čeliť ruskej agresii. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell to povedal v stredu na neformálnom stretnutí ministrov obrany EÚ v Štokholme, ktoré pripravilo švédske predsedníctvo v Rade EÚ, informuje spravodajca TASR.

Ministri obrany sa okrem iného zamerali na otázky, ako čo najlepšie využiť Európsky mierový nástroj (EPF) na podporu investícií do spoločnej európskej obrany a na vojenskú pomoc Ukrajine. Švédsko na zasadnutie pozvalo aj ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vedená Borrellom požiadala členské štáty eurobloku, aby prispeli ďalšími finančnými prostriedkami do EPF na financovanie nákupu približne 250-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm pre Ukrajinu. 

Podľa agentúry AFP však Kyjev tvrdí, že potrebuje štyrikrát viac munície, teda najmenej jeden milión nábojov uvedeného kalibru.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ako hosť ministerského zasadnutia v Štokholme zdôraznil, že spolupráca medzi NATO a EÚ je životne dôležitá pre poskytovanie podpory Ukrajiny a ochranu spoločných hodnôt. Konštatoval, že súčasný rozdiel medzi množstvom munície používanej ukrajinskou armádou na obranu pred ruskými útokmi a produkciou štátov NATO, ktoré poskytujú muníciu Ukrajine, je „neudržateľný", preto sa musí zvýšiť rýchlosť výroby a posilniť proces spoločného obstarávania.

Šéf Severoatlantickej aliancie pripomenul, že spojenci vlani poskytli pomoc Ukrajine v hodnote takmer 150 miliárd eur, z čoho 65 miliárd eur tvorila vojenská podpora.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto predáva pozemky

MYJAVA – Mesto Myjava zverejnilo zámer na odpredaj pozemkov v bývalom ovocinárskom štátnom majetku, ktorých je jediným vlastníkom. Rozhodli o tom poslanci na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Za predaj hlasovali všetci 18 poslanci. „Mesto tento pozemok vytypovalo na odpredaj ako jeden z viacerých. Tento z dôvodu, že na ňom v súčasnosti nič neprevádzkuje. Nie je na ňom výhľadovo v blízkej ani vzdialenej budúcnosti žiadny plánovaný projekt. Na pozemku sú rôzne záťaže, ktoré situáciu s týmto pozemkom komplikujú. Keď nič iné, aspoň zistíme, či je o neho záujem. Ak by bol, tak by sme pristúpili ku krokom, aby sa pozemok vyčistil," informoval primátor mesta Ľubomír Halabrín.


„Pozemok nie je v súčasnosti v územnom pláne v žiadnom funkčnom bloku. Mesto uvažuje riešiť toto územie v rámci doplnkov územného plánu," uviedol vedúci oddelenia majetku a prevádzky mestského úradu Ján Obeda.

Verejnú obchodnú súťaž vypísalo mesto na dva pozemky v celkovej výmere 10 832 metrov štvorcových . Celková minimálna kúpna cena je stanovená vo výške 324 960 eur, čo predstavuje 30 eur za meter štvorcový. Jediným kritériom, ktoré bude rozhodovať o víťazovi súťaže, je najvyššia ponúknutá cena. Záujemcovia môžu svoje ponuky zasielať do 5. apríla.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská delegácia oznámila podporu pre fínske členstvo v NATO

Maďarskí poslanci zväčša podporujú členstvo Fínska v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale zatiaľ nie je jasné, kedy maďarský parlament ratifikuje jeho prístupový protokol. V stredu to v Helsinkách povedala maďarská parlamentná delegácia.

Podpredseda maďarského parlamentu Csaba Hende sa vyjadril, že na zabezpečenie ratifikácie treba viac času. „Spracovanie medzinárodných dohôd si vyžaduje čas,“ povedal politik podľa fínskeho verejnoprávneho vysielateľa YLE a dodal, že do Fínska cestovali, aby objasnili pozíciu ich krajiny k rôznym aktuálnym medzinárodným otázkam.

Predseda fínskeho parlamentu Matti Vanhanen povedal, že maďarskí politici majú široké pochopenie pre to, že fínske členstvo v NATO, by posilnilo Alianciu. „Mali sme rozhovor, ktorý prečistil vzduch. Delegácia nepotvrdila konkrétny harmonogram (ratifikácie). Je na maďarskom parlamente, aby rozhodol,“ vyjadril sa Vanhanen.

V samostatnom vyhlásení fínsky parlament uviedol, že delegácia „sa jasne vyjadrila, že k ratifikácii nepripájajú žiadne ďalšie otázky“ a že Fínsko podľa Budapešti spĺňa kritériá členstva v NATO.

Maďarská delegácia už v utorok navštívila Švédsko, kde sa tiež v súvislosti s jeho členstvom v NATO stretla s tamojšími predstaviteľmi.

Maďarsko a Turecko sú jediné členské štáty, ktoré dosiaľ neratifikovali prístupové protokoly Švédska a Fínska do NATO. Severské krajiny o to požiadali v máji v reakcii na vojnu na Ukrajine. Niektorí politici v Budapešti vyjadrili pochybnosti nad tým, či podporiť členstvo Fínska a Švédska v Aliancii, keď hovoria „nehanebné klamstvá“ o stave demokracie v Maďarsku.

Ratifikáciu vstupu oboch krajín do NATO od predloženia maďarskému parlamentu v júli 2022 niekoľkokrát odložili. Očakáva sa, že zákonodarcovia budú o tejto záležitosti hlasovať na zasadnutí, ktoré sa má začať 20. marca.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.