Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Rusko tento rok na Ukrajine nedosiahne väčšie územné zisky

Ruská armáda zrejme nedokáže udržať súčasnú intenzitu bojov na Ukrajine a tento rok tam pravdepodobne nedosiahne väčšie územné zisky. Na pôde amerického Senátu to v stredu povedala riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová. Informuje agentúra AFP.

Po veľkých neúspechoch a stratách na bojisku „nepredpokladáme, že by sa ruská armáda tento rok zregenerovala dostatočne na to, aby dosiahla väčšie územné zisky," uviedla Hainesová. Ruský prezident Vladimir Putin však napriek tomu „s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s tým, že čas pracuje v jeho prospech," dodala.

Putin sa podľa nej pravdepodobne domnieva, že predlžovanie vojny s občasnými prestávkami v bojoch „môže byť jeho najlepšou zostávajúcou cestou k zabezpečeniu ruských strategických záujmov na Ukrajine, aj keď to bude trvať roky," podotkla ďalej Hainesová, ktorá v Senáte prezentovala súhrn názorov predstaviteľov amerických tajných služieb.

Rok po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a zlyhaní v dosiahnutí primárnych cieľov tejto operácie Putin už lepšie chápe obmedzenia svojich síl, uviedla ďalej Hainesová.

Vojenské kapacity Moskvy sú v súčasnosti výrazne obmedzené stratami na bojisku a vyčerpaním zásob zbraní, čo ešte zhoršujú sankcie zo strany Spojených štátov a ich spojencov, uviedla pred senátnym výborom pre tajné služby.

„Zdá sa, že Putin sa teraz sústreďuje na skromnejšie vojenské ciele," dodala.

„Ak Rusko nezačne s povinnou mobilizáciou a nezíska značné zásoby munície od tretích strán, bude preň čoraz náročnejšie udržať aj súčasnú úroveň útočných operácií," upozornila ďalej šéfka amerických tajných služieb.

V dôsledku sa toho ruské sily „môžu úplne zamerať" na udržanie a obranu území, ktoré teraz okupujú, dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Macron sľubuje predloženie návrhu o ústavnom práve na interrupciu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že jeho vláda za niekoľko mesiacov predloží parlamentu návrh zákona, ktorý zakotví právo na interrupciu v ústave krajiny. Informuje agentúra AFP.                

Macron v súvislosti s plánovaným krokom uviedol, že „zakotví slobodu žien rozhodnúť sa pre interrupciu a bude formálnou zárukou, že toto právo nič a nikdy nemôže obmedziť, pretože to bude nezvratné".

Francúzske Národné zhromaždenie už vlani v novembri hlasovalo za ústavnú zmenu súvisiacu s interrupciami, avšak nerozhodlo o časovom rámci. Interrupcie boli v krajine dekriminalizované v roku 1975, pripomína AFP.

Ďalšie zákony, ktoré boli neskôr prijaté, sa zamerali na to, aby boli potraty bezpečné, anonymné a bezplatné. Podľa asociácií podporujúcich práva žien na interrupciu však ženy často čelia v tejto veci predsudkom a nepriateľským reakciám.

„Práva žien sú vždy krehkým víťazstvom," poznamenal šéf Elyzejského paláca. Vo svojom prejave vzdal hold francúzsko-tuniskej feministickej aktivistke za reprodukčné práva Gisèle Halimiovej, ktorá zomrela v roku 2020 ako 93-ročná.

V prelomovom prípade z roku 1972 Halimiová, ktorá pôsobila aj ako politička a právnička, dosiahla zbavenie obvinení maloletej osoby, ktorá bola súdená za ukončenie tehotenstva po tom, ako bola znásilnená.

Macronovo rozhodnutie zamerať sa vo svojom príhovore pri príležitosti Medzinárodného dňa žien na Halimiovú, sa stretlo aj s nepochopením, a to dokonca aj zo strany jej rodiny. Jej syn, ktorý je novinárom, napríklad kritizoval, že táto ceremónia sa koná „v čase, keď sa krajina stavia proti nesmierne nespravodlivej dôchodkovej reforme".

Súčasťou viacerých demonštrácií na MDŽ vo Francúzsku boli aj protesty proti dôchodkovej reforme, ktorá podľa niektorých jej kritikov pre ženy ponúka horšie podmienky než pre mužov.

Zmeny v dôchodkovom systéme predstavila vláda v Paríži ešte v januári. Postupne až do roku 2030 sa má zvyšovať minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov. Ľudia tiež budú musieť odpracovať aspoň 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok. Cieľom zmien je udržať dôchodkový systém bez deficitu, ktorý hrozí už v najbližšom desaťročí pre starnutie francúzskej populácie.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarsky parlament odmietol reexport zbraní a munície na Ukrajinu

Poslanci dolnej komory švajčiarskeho parlamentu, Národnej rady, zamietli v stredu návrh, ktorý by umožnil Nemecku a ďalším krajinám poslať na Ukrajinu zbrane a muníciu švajčiarskej výroby. Informuje agentúra DPA.

V platnosti tak zostáva zákon o vojenskom materiáli, ktorý zakazuje reexport švajčiarskych zbraní a iného vojenského vybavenia do krajiny zapojenej do ozbrojeného konfliktu.

Nemecko chcelo poslať na Ukrajinu zásoby staršej munície zakúpenej vo Švajčiarsku. Bern však jeho žiadosť zamietol. Niektorí nemeckí politici varovali, že pretrvávajúci odmietavý postoj Švajčiarska v tejto otázke by mohol ovplyvniť budúce objednávky zo strany nemeckej armády.

Nemecko začiatkom marca Švajčiarsko tiež požiadalo, aby mu odpredalo časť svojich tankov typu Leopard 2 nemeckej výroby. Takýto kontrakt by umožnil Berlínu zintenzívniť vojenskú pomoc Kyjevu, hoci tanky kúpené od Švajčiarska by na Ukrajinu dodané neboli.

V prípade, že by v otázke spätného predaja tankov Leopard 2 došlo k dohode, švajčiarsky parlament by ich musel v súlade s tamojšou legislatívou označiť za vyradené z arzenálu ozbrojených síl. Podľa DPA však dosiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa švajčiarski poslanci chystali tejto žiadosti vyhovieť.

(tasr)

Minúta  |  

OSN má s Ruskom budúci týždeň rokovať o predĺžení obilnej dohody

Vysoká predstaviteľka OSN pre obchod sa na budúci týždeň stretne so zástupcami Ruska, aby s nimi prediskutovala predĺženie dohody o bezpečnom vývoze obilia cez Čierne more. Oznámil to v stredu hovorca OSN, informuje denník The Guardian.

Generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová sa podľa hovorcu s predstaviteľmi Kremľa stretne v Ženeve.

Generálny tajomník OSN António Guterres predtým v stredu novinárom povedal, že obnovenie tejto obilnej dohody je veľmi dôležité, keďže Ukrajina je v tomto smere tradične jedným z najväčších svetových vývozcov. Guterres sa tak vyjadril počas svojej návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev.

„Generálny tajomník (Guterres) bude naďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby odstránil prekážky vývozu ruských hnojív," dodal v stredu hovorca OSN Farhan Haq.

Dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovali OSN a Turecko vlani v júli. Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená v novembri.

Ukrajina dosiaľ podľa údajov OSN na základe tejto dohody exportovala viac ako 23 miliónov ton prevažne kukurice a pšenice. Dodávky smerovali hlavne do Číny, Španielska, Turecka, Talianska a Holandska.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf vagnerovcov Prigožin tvrdí, že sankcie voči nemu sú oprávnené

Šéf ruskej žoldnierskej organizácie známej ako Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin v stredu vyhlásil, že sankcie, ktoré voči nemu a jeho organizácii zaviedla Európska únia, sú oprávnené a neplánuje sa proti nim brániť na súde. Ich zavedenie považuje v tejto chvíli za „celkom rozumné", cituje z jeho vyhlásenia agentúra AFP.

Prigožin je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho žoldnieri už niekoľko mesiacov bojujú o ovládnutie východoukrajinského mesta Bachmut.

Európska únia zaviedla zákaz udeľovania víz a zmrazila majetok mnohých Rusov obvinených z účasti v konflikte na Ukrajine počnúc marcom 2014, keď Moskva obsadila ukrajinský polostrov Krym, pripomína AFP.

Vo februári minulého roka, deň pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, doplnil Brusel svoje sankčné zoznamy o niekoľko mien vrátane Prigožinovej 83-ročnej matky Violetty.

Všeobecný súd Európskej únie ich však v stredu zrušil. Podľa súdu sa nepreukázalo, že by sa podieľala na aktivitách svojho syna na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Česko chce vyslať na Ukrajinu 15 vojenských policajtov, aby pomohli vyšetrovať vojnové zločiny

Česká vláda chce vyslať 15 príslušníkov vojenskej polície na Ukrajinu, aby tam pomáhali s vyšetrovaním vojnových zločinov páchaných Ruskom. Mandát, ktorý vychádza z dohody ČR a Holandska o zapojení sa do vyšetrovacieho tímu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, v stredu schválila vláda. Po rokovaní to potvrdil minister dopravy Martin Kupka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Príslušníci vojenskej polície budú zbierať informácie, mapovať a dokumentovať vojnové zločiny, ktorých sa na ukrajinskom území dopúšťa ruská armáda. Ich vyslanie musia ešte schváliť obe komory parlamentu. Ministerka obrany Jana Černochová vo februári uviedla, že úlohy vojenských policajtov budú podobné ako pri vyslaní do oblasti bývalej Juhoslávie.

Česi by mali byť nasadení primárne na území Ukrajiny, ale úlohy môžu plniť aj v Holandsku, kde Medzinárodný trestný súd sídli. Tím bude nasadený niekoľkokrát ročne na štyri až šesť týždňov podľa požiadaviek ICC a možností českého rezortu obrany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.