Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko je ochotné poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29, povedal prezident Duda

Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu MiG-29, uviedol v stredu poľský prezident Andrzej Duda, informovala tlačová agentúra PAP.

"Sme pripravení dodať tieto lietadlá a ja som presvedčený, že Ukrajina ich bude schopná okamžite použiť," povedal Duda pre CNN počas návštevy Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Takáto dodávka by sa podľa Dudu mohla realizovať v rámci medzinárodnej koalície, ktorej podobu však bližšie nešpecifikoval.

Poľské letectvo má stále približne tri desiatky prúdových stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. V najbližších rokoch ich plánuje nahradiť juhokórejskými viacúčelovými bojovými lietadlami typu FA-50. Prvé zo 48 objednaných kusov by malo Poľsko dostať už tento rok.

Duda v stredu zároveň vyjadril predpoklad, že ukrajinská armáda v budúcnosti prejde na štandardy NATO, a teda aj na modernejšie americké stíhačky F-16. Preto je podľa neho potrebné už teraz cvičiť ukrajinských pilotov na tento druh strojov, ako to už robí Varšava.

Hlavnou aktuálnou potrebou ukrajinskej armády je však podľa poľského prezidenta delostrelectvo s dlhým dostrelom.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi opäť masívne útočili na ukrajinskú infraštruktúru. Poškodiť mali aj obytné domy

Rusko opäť podniklo masívny raketový útok na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, informovali v noci na štvrtok ukrajinskí predstavitelia a médiá. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Varovné sirény sa počas noci rozozvučali v mnohých regiónoch Ukrajiny. Masívne údery zatiaľ hlásili predstavitelia Charkovskej a Odeskej oblasti.

Správy o výbuchoch prichádzajú aj zo stredoukrajinského mesta Dnipro, z Černihivu na severe krajiny, ale aj z miest Luck a Rivne v západnej časti Ukrajiny, ako aj z územia západoukrajinskej Ľvovskej oblasti.

Aktivované boli i systémy protivzdušnej obrany v Kyjevskej oblasti.

Informácie o prípadných obetiach a rozsahu škôd neboli bezprostredne známe. Podľa AP ide o prvý ruský raketový útok tohto rozsahu po troch týždňoch; posledný bol zaznamenaný 16. februára.

"Nepriateľ podnikol v meste (Charkov) a v (Charkovskej) oblasti približne 15 úderov. Okupanti opäť útočili na zariadenia kritickej infraštruktúry," oznámil na sociálnych sieťach gubernátor východoukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Podľa predbežných informácií bola v regióne zasiahnutá aj súkromná obytná budova.

Primátor Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusi zaútočili na objekty energetickej infraštruktúry, v dôsledku čoho sú v niektorých častiach mesta "problémy" s dodávkami elektriny.

Gubernátor juhoukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko uviedol, že "rakety zasiahli energetickú infraštruktúru v regióne a poškodili aj obytné budovy". Najnovší ruský útok označil za masívny.

"Našťastie, nedošlo k obetiam," vyhlásil odeský gubernátor, podľa ktorého však bolo potrebné obmedziť odber elektrickej energie.

Gubernátor Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny Serhij Hamalij vyzval obyvateľov, aby sa pre nové útoky nepriateľa uchýlili do krytov.

Rusko už celé mesiace útočí na infraštruktúru po celej Ukrajine raketami a dronmi, čím narušuje dodávky vody, tepla a elektriny pre milióny ľudí, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínsko: Polícia opäť rozháňala demonštrantov pred parlamentom vodným delom

Gruzínska polícia nariadila v stredu večer rozchod tisíckam demonštrantov, ktorí sa zhromaždili v hlavnom meste Tbilisi na protest proti spornému návrhu zákona o „zahraničných agentoch". Demonštrantov pred parlamentom polícia už druhý deň po sebe rozháňala aj slzotvorným plynom a vodným delom, informuje agentúra AFP.

Pred parlamentom v Tbilisi sa v stredu večer zišli na protest proti navrhovanému zákonu desaťtisíce ľudí. Niesli zástavy EÚ aj Gruzínska a skandovali heslá ako „nie ruskému zákonu". Legislatívu, ktorú prirovnávajú k ruským zákonom na umlčanie kritikov, v utorok schválil parlament v prvom čítaní.

Navrhovaný zákon, ktorý podporuje vládnuca strana Gruzínsky sen, by vyžadoval, aby sa všetky organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako „zahraniční agenti", inak im hrozia vysoké pokuty.

Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.

Gruzínski demonštranti žiadajú vládu, aby od navrhovanej legislatívy upustila. AFP uvádza, že v súvislosti so zákonom narastajú vo svete obavy, že Gruzínsko nadobúda autoritársky charakter a podriaďuje sa vôli vládnucej strany.

Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá avizovala, že bude zákon vetovať. Parlament však môže jej prezidentské veto prelomiť.

Autori zákona tvrdia, že takáto právna norma je potrebná pre transparentnosť práce subjektov financovaných zo zahraničia.

Demonštranti predtým v stredu pochodovali na protest proti legislatíve aj po tbiliskej Rustaveliho triede. Na jednom z ich transparentov bolo napísané „Ženy proti absolútnej kontrole". Tento pochod sa konal pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ), ktorý je v Gruzínsku dňom pracovného pokoja.

Menšie protesty sa v stredu konali aj v čiernomorskom letovisku Batumi, ktoré je druhým najväčším gruzínskym mestom.

Násilné zrážky medzi demonštrantmi a políciou vypukli v Tbilisi v utorok večer. Demonštranti hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše, pričom polícia na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn a vodné delo. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že pri potýčkach bolo zadržaných 77 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Rusko tento rok na Ukrajine nedosiahne väčšie územné zisky

Ruská armáda zrejme nedokáže udržať súčasnú intenzitu bojov na Ukrajine a tento rok tam pravdepodobne nedosiahne väčšie územné zisky. Na pôde amerického Senátu to v stredu povedala riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová. Informuje agentúra AFP.

Po veľkých neúspechoch a stratách na bojisku „nepredpokladáme, že by sa ruská armáda tento rok zregenerovala dostatočne na to, aby dosiahla väčšie územné zisky," uviedla Hainesová. Ruský prezident Vladimir Putin však napriek tomu „s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s tým, že čas pracuje v jeho prospech," dodala.

Putin sa podľa nej pravdepodobne domnieva, že predlžovanie vojny s občasnými prestávkami v bojoch „môže byť jeho najlepšou zostávajúcou cestou k zabezpečeniu ruských strategických záujmov na Ukrajine, aj keď to bude trvať roky," podotkla ďalej Hainesová, ktorá v Senáte prezentovala súhrn názorov predstaviteľov amerických tajných služieb.

Rok po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a zlyhaní v dosiahnutí primárnych cieľov tejto operácie Putin už lepšie chápe obmedzenia svojich síl, uviedla ďalej Hainesová.

Vojenské kapacity Moskvy sú v súčasnosti výrazne obmedzené stratami na bojisku a vyčerpaním zásob zbraní, čo ešte zhoršujú sankcie zo strany Spojených štátov a ich spojencov, uviedla pred senátnym výborom pre tajné služby.

„Zdá sa, že Putin sa teraz sústreďuje na skromnejšie vojenské ciele," dodala.

„Ak Rusko nezačne s povinnou mobilizáciou a nezíska značné zásoby munície od tretích strán, bude preň čoraz náročnejšie udržať aj súčasnú úroveň útočných operácií," upozornila ďalej šéfka amerických tajných služieb.

V dôsledku sa toho ruské sily „môžu úplne zamerať" na udržanie a obranu území, ktoré teraz okupujú, dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Macron sľubuje predloženie návrhu o ústavnom práve na interrupciu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že jeho vláda za niekoľko mesiacov predloží parlamentu návrh zákona, ktorý zakotví právo na interrupciu v ústave krajiny. Informuje agentúra AFP.                

Macron v súvislosti s plánovaným krokom uviedol, že „zakotví slobodu žien rozhodnúť sa pre interrupciu a bude formálnou zárukou, že toto právo nič a nikdy nemôže obmedziť, pretože to bude nezvratné".

Francúzske Národné zhromaždenie už vlani v novembri hlasovalo za ústavnú zmenu súvisiacu s interrupciami, avšak nerozhodlo o časovom rámci. Interrupcie boli v krajine dekriminalizované v roku 1975, pripomína AFP.

Ďalšie zákony, ktoré boli neskôr prijaté, sa zamerali na to, aby boli potraty bezpečné, anonymné a bezplatné. Podľa asociácií podporujúcich práva žien na interrupciu však ženy často čelia v tejto veci predsudkom a nepriateľským reakciám.

„Práva žien sú vždy krehkým víťazstvom," poznamenal šéf Elyzejského paláca. Vo svojom prejave vzdal hold francúzsko-tuniskej feministickej aktivistke za reprodukčné práva Gisèle Halimiovej, ktorá zomrela v roku 2020 ako 93-ročná.

V prelomovom prípade z roku 1972 Halimiová, ktorá pôsobila aj ako politička a právnička, dosiahla zbavenie obvinení maloletej osoby, ktorá bola súdená za ukončenie tehotenstva po tom, ako bola znásilnená.

Macronovo rozhodnutie zamerať sa vo svojom príhovore pri príležitosti Medzinárodného dňa žien na Halimiovú, sa stretlo aj s nepochopením, a to dokonca aj zo strany jej rodiny. Jej syn, ktorý je novinárom, napríklad kritizoval, že táto ceremónia sa koná „v čase, keď sa krajina stavia proti nesmierne nespravodlivej dôchodkovej reforme".

Súčasťou viacerých demonštrácií na MDŽ vo Francúzsku boli aj protesty proti dôchodkovej reforme, ktorá podľa niektorých jej kritikov pre ženy ponúka horšie podmienky než pre mužov.

Zmeny v dôchodkovom systéme predstavila vláda v Paríži ešte v januári. Postupne až do roku 2030 sa má zvyšovať minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov. Ľudia tiež budú musieť odpracovať aspoň 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok. Cieľom zmien je udržať dôchodkový systém bez deficitu, ktorý hrozí už v najbližšom desaťročí pre starnutie francúzskej populácie.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarsky parlament odmietol reexport zbraní a munície na Ukrajinu

Poslanci dolnej komory švajčiarskeho parlamentu, Národnej rady, zamietli v stredu návrh, ktorý by umožnil Nemecku a ďalším krajinám poslať na Ukrajinu zbrane a muníciu švajčiarskej výroby. Informuje agentúra DPA.

V platnosti tak zostáva zákon o vojenskom materiáli, ktorý zakazuje reexport švajčiarskych zbraní a iného vojenského vybavenia do krajiny zapojenej do ozbrojeného konfliktu.

Nemecko chcelo poslať na Ukrajinu zásoby staršej munície zakúpenej vo Švajčiarsku. Bern však jeho žiadosť zamietol. Niektorí nemeckí politici varovali, že pretrvávajúci odmietavý postoj Švajčiarska v tejto otázke by mohol ovplyvniť budúce objednávky zo strany nemeckej armády.

Nemecko začiatkom marca Švajčiarsko tiež požiadalo, aby mu odpredalo časť svojich tankov typu Leopard 2 nemeckej výroby. Takýto kontrakt by umožnil Berlínu zintenzívniť vojenskú pomoc Kyjevu, hoci tanky kúpené od Švajčiarska by na Ukrajinu dodané neboli.

V prípade, že by v otázke spätného predaja tankov Leopard 2 došlo k dohode, švajčiarsky parlament by ich musel v súlade s tamojšou legislatívou označiť za vyradené z arzenálu ozbrojených síl. Podľa DPA však dosiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa švajčiarski poslanci chystali tejto žiadosti vyhovieť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.