Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty podporili protesty v Gruzínsku

Spojené štáty vyjadrili solidaritu s masovými protestmi, ktoré v týchto dňoch vypukli v Gruzínsku proti návrhu sporného zákona o takzvaných zahraničných agentoch. USA zároveň vládu v Tbilisi vyzvali, aby umožnila konanie pokojných demonštrácií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Vyzývame gruzínsku vládu, aby rešpektovala slobodu pokojného zhromažďovania a pokojných protestov," povedal v stredu hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price a všetky zúčastnené strany vyzval na "zdržanlivosť". "Stojíme pri gruzínskom ľude a jeho ambíciách," dodal.

Gruzínska polícia rozháňala v stredu večer – už druhý deň po sebe – slzotvorným plynom aj vodným delom demonštrantov pred parlamentom v Tbilisi. Na protest proti navrhovanému zákonu sa tam zišli desaťtisíce ľudí.

Navrhovaný zákon, ktorý podporuje vládnuca strana Gruzínsky sen, požaduje, aby sa všetky organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako "zahraniční agenti", inak im hrozia vysoké pokuty.

Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.

Gruzínski demonštranti žiadajú vládu, aby od navrhovanej legislatívy upustila. Obávajú sa pritom, že Gruzínsko – snažiace sa o vstup do EÚ aj NATO – nadobúda čoraz autoritárskejší charakter.

Aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí vyjadril presvedčenie, že gruzínsky návrh zákona "ohrozuje euroatlantickú budúcnosť" tejto krajiny. "Obávame sa, že prijatie takéhoto typu legislatívy by malo dôsledky na našu schopnosť byť naďalej strategickým partnerom, akým sme sa pre Gruzínsko a gruzínsky ľud snažili byť celé desaťročia," dodal.

Solidaritu s gruzínskymi demonštrantmi vyslovil v stredu večer aj Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá avizovala, že bude zákon vetovať. Parlament však môže jej prezidentské veto prelomiť.

Násilné zrážky medzi demonštrantmi a políciou vypukli v Tbilisi už v utorok večer. Demonštranti vtedy hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše, pričom polícia na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn a vodné delo. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že pri potýčkach bolo zadržaných 77 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Delegácia maďarských poslancov v Helsinkách podporila vstup Fínska do NATO

Delegácia poslancov maďarského parlamentu počas stredajšej návštevy Helsínk vyjadrila podporu členstvu Fínska v Severoatlantickej aliancii. Členovia delegácie však neuviedli, kedy maďarský parlament fínsky vstup do NATO ratifikuje, informuje agentúra AP.

Štvorčlenná delegácia poslancov maďarského parlamentu z vládnej strany Fidesz vedená bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom už v utorok absolvovala rokovania v Štokholme, venované švédskemu vstupu do NATO. Maďarskí zákonodarcovia v Štokholme deklarovali podporu členstvu Švédska v Aliancii.

Csaba Hende v stredu v Helsinkách vyhlásil, že vstup Fínska do NATO podporuje väčšina poslancov maďarského parlamentu. Ratifikácia fínskeho členstva však podľa neho ešte istý čas potrvá.

"Prerokovanie medzinárodných dohôd si vyžaduje čas," povedal Hende podľa fínskej verejnoprávnej televízie YLE. Maďarskí poslanci podľa neho pricestovali do Helsínk, aby si vyjasnili postoje Fínska k viacerým aktuálnym medzinárodným otázkam.

Predseda fínskeho parlamentu Matti Vanhanen po rokovaní s maďarskými poslancami uviedol, že absolvovali diskusiu, ktorá "zlepšila atmosféru". Maďarskí poslanci si podľa neho jasne uvedomujú, že vstup Fínska bude znamenať posilnenie celej Aliancie, konkrétny termín jeho ratifikácie však neuviedli, povedal Vanhanen.

Podľa vyhlásenia fínskeho parlamentu Maďarsko uznáva, že Fínsko spĺňa podmienky členstva v Severoatlantickej aliancii a nespája túto záležitosť so žiadnymi inými otázkami.

Maďarsko, podobne ako Turecko, už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO o Fínsko a Švédsko. Tieto dve severské krajiny sa rozhodli zanechať svoju dlhoročnú neutralitu a požiadať o vstup do Severoatlantickej aliancie po vlaňajšom vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.

Vládnuca maďarská strana Fidesz minulý týždeň vyjadrila podporu ďalšiemu rozširovaniu Aliancie. Zároveň však deklarovala, že o vstup do NATO sa momentálne uchádzajú krajiny, ktoré vraj v posledných rokoch Maďarsko často urážali a nespravodlivo obviňovali. Podľa agentúry AP sa tieto tvrdenia týkajú kritických vyjadrení Fínska a Švédska o stave maďarskej demokracie.

Návrh na ratifikáciu vstupu Fínska a Švédska do NATO bol maďarskému parlamentu predložený už v júli 2022. V súčasnosti sa očakáva, že maďarskí poslanci budú o tejto záležitosti hlasovať na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začne 20. marca.

Šéf švédskej diplomacie Tobias Billström v utorok vyjadril nádej, že maďarskí poslanci odsúhlasia členstvo oboch krajín v NATO ešte v marci.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko je ochotné poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29, povedal prezident Duda

Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu MiG-29, uviedol v stredu poľský prezident Andrzej Duda, informovala tlačová agentúra PAP.

"Sme pripravení dodať tieto lietadlá a ja som presvedčený, že Ukrajina ich bude schopná okamžite použiť," povedal Duda pre CNN počas návštevy Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Takáto dodávka by sa podľa Dudu mohla realizovať v rámci medzinárodnej koalície, ktorej podobu však bližšie nešpecifikoval.

Poľské letectvo má stále približne tri desiatky prúdových stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. V najbližších rokoch ich plánuje nahradiť juhokórejskými viacúčelovými bojovými lietadlami typu FA-50. Prvé zo 48 objednaných kusov by malo Poľsko dostať už tento rok.

Duda v stredu zároveň vyjadril predpoklad, že ukrajinská armáda v budúcnosti prejde na štandardy NATO, a teda aj na modernejšie americké stíhačky F-16. Preto je podľa neho potrebné už teraz cvičiť ukrajinských pilotov na tento druh strojov, ako to už robí Varšava.

Hlavnou aktuálnou potrebou ukrajinskej armády je však podľa poľského prezidenta delostrelectvo s dlhým dostrelom.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi opäť masívne útočili na ukrajinskú infraštruktúru. Poškodiť mali aj obytné domy

Rusko opäť podniklo masívny raketový útok na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, informovali v noci na štvrtok ukrajinskí predstavitelia a médiá. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Varovné sirény sa počas noci rozozvučali v mnohých regiónoch Ukrajiny. Masívne údery zatiaľ hlásili predstavitelia Charkovskej a Odeskej oblasti.

Správy o výbuchoch prichádzajú aj zo stredoukrajinského mesta Dnipro, z Černihivu na severe krajiny, ale aj z miest Luck a Rivne v západnej časti Ukrajiny, ako aj z územia západoukrajinskej Ľvovskej oblasti.

Aktivované boli i systémy protivzdušnej obrany v Kyjevskej oblasti.

Informácie o prípadných obetiach a rozsahu škôd neboli bezprostredne známe. Podľa AP ide o prvý ruský raketový útok tohto rozsahu po troch týždňoch; posledný bol zaznamenaný 16. februára.

"Nepriateľ podnikol v meste (Charkov) a v (Charkovskej) oblasti približne 15 úderov. Okupanti opäť útočili na zariadenia kritickej infraštruktúry," oznámil na sociálnych sieťach gubernátor východoukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Podľa predbežných informácií bola v regióne zasiahnutá aj súkromná obytná budova.

Primátor Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusi zaútočili na objekty energetickej infraštruktúry, v dôsledku čoho sú v niektorých častiach mesta "problémy" s dodávkami elektriny.

Gubernátor juhoukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko uviedol, že "rakety zasiahli energetickú infraštruktúru v regióne a poškodili aj obytné budovy". Najnovší ruský útok označil za masívny.

"Našťastie, nedošlo k obetiam," vyhlásil odeský gubernátor, podľa ktorého však bolo potrebné obmedziť odber elektrickej energie.

Gubernátor Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny Serhij Hamalij vyzval obyvateľov, aby sa pre nové útoky nepriateľa uchýlili do krytov.

Rusko už celé mesiace útočí na infraštruktúru po celej Ukrajine raketami a dronmi, čím narušuje dodávky vody, tepla a elektriny pre milióny ľudí, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínsko: Polícia opäť rozháňala demonštrantov pred parlamentom vodným delom

Gruzínska polícia nariadila v stredu večer rozchod tisíckam demonštrantov, ktorí sa zhromaždili v hlavnom meste Tbilisi na protest proti spornému návrhu zákona o „zahraničných agentoch". Demonštrantov pred parlamentom polícia už druhý deň po sebe rozháňala aj slzotvorným plynom a vodným delom, informuje agentúra AFP.

Pred parlamentom v Tbilisi sa v stredu večer zišli na protest proti navrhovanému zákonu desaťtisíce ľudí. Niesli zástavy EÚ aj Gruzínska a skandovali heslá ako „nie ruskému zákonu". Legislatívu, ktorú prirovnávajú k ruským zákonom na umlčanie kritikov, v utorok schválil parlament v prvom čítaní.

Navrhovaný zákon, ktorý podporuje vládnuca strana Gruzínsky sen, by vyžadoval, aby sa všetky organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako „zahraniční agenti", inak im hrozia vysoké pokuty.

Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.

Gruzínski demonštranti žiadajú vládu, aby od navrhovanej legislatívy upustila. AFP uvádza, že v súvislosti so zákonom narastajú vo svete obavy, že Gruzínsko nadobúda autoritársky charakter a podriaďuje sa vôli vládnucej strany.

Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá avizovala, že bude zákon vetovať. Parlament však môže jej prezidentské veto prelomiť.

Autori zákona tvrdia, že takáto právna norma je potrebná pre transparentnosť práce subjektov financovaných zo zahraničia.

Demonštranti predtým v stredu pochodovali na protest proti legislatíve aj po tbiliskej Rustaveliho triede. Na jednom z ich transparentov bolo napísané „Ženy proti absolútnej kontrole". Tento pochod sa konal pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ), ktorý je v Gruzínsku dňom pracovného pokoja.

Menšie protesty sa v stredu konali aj v čiernomorskom letovisku Batumi, ktoré je druhým najväčším gruzínskym mestom.

Násilné zrážky medzi demonštrantmi a políciou vypukli v Tbilisi v utorok večer. Demonštranti hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše, pričom polícia na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn a vodné delo. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že pri potýčkach bolo zadržaných 77 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Rusko tento rok na Ukrajine nedosiahne väčšie územné zisky

Ruská armáda zrejme nedokáže udržať súčasnú intenzitu bojov na Ukrajine a tento rok tam pravdepodobne nedosiahne väčšie územné zisky. Na pôde amerického Senátu to v stredu povedala riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová. Informuje agentúra AFP.

Po veľkých neúspechoch a stratách na bojisku „nepredpokladáme, že by sa ruská armáda tento rok zregenerovala dostatočne na to, aby dosiahla väčšie územné zisky," uviedla Hainesová. Ruský prezident Vladimir Putin však napriek tomu „s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s tým, že čas pracuje v jeho prospech," dodala.

Putin sa podľa nej pravdepodobne domnieva, že predlžovanie vojny s občasnými prestávkami v bojoch „môže byť jeho najlepšou zostávajúcou cestou k zabezpečeniu ruských strategických záujmov na Ukrajine, aj keď to bude trvať roky," podotkla ďalej Hainesová, ktorá v Senáte prezentovala súhrn názorov predstaviteľov amerických tajných služieb.

Rok po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a zlyhaní v dosiahnutí primárnych cieľov tejto operácie Putin už lepšie chápe obmedzenia svojich síl, uviedla ďalej Hainesová.

Vojenské kapacity Moskvy sú v súčasnosti výrazne obmedzené stratami na bojisku a vyčerpaním zásob zbraní, čo ešte zhoršujú sankcie zo strany Spojených štátov a ich spojencov, uviedla pred senátnym výborom pre tajné služby.

„Zdá sa, že Putin sa teraz sústreďuje na skromnejšie vojenské ciele," dodala.

„Ak Rusko nezačne s povinnou mobilizáciou a nezíska značné zásoby munície od tretích strán, bude preň čoraz náročnejšie udržať aj súčasnú úroveň útočných operácií," upozornila ďalej šéfka amerických tajných služieb.

V dôsledku sa toho ruské sily „môžu úplne zamerať" na udržanie a obranu území, ktoré teraz okupujú, dodala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.