Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Nie som autorom Hegerových Demokratov. Stáli by tam iní ľudia

Som demokrat, ale nie som autorom Demokratov, povedal vo štvrtok na tlačovej besede líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Dodal, že ak by bol, mali by iný názov, iné logo, a tiež by ich členmi boli iní ľudia.

Uviedol, že rozhodne by tam neboli poverení ministri Rastislav Káčer a Karel Hirman či poslanec parlamentu Miroslav Kollár. Matovič však pripustil, že prišiel s ideou, aby sa poverený premiér Eduard Heger vydal vlastnou cestou.

Celý príbeh podľa Matoviča začal ešte v decembri minulého roku, keď v očakávaní povalenia vlády otvoril tému, ako pôjdu do ďalších volieb tak, aby neprepadli hlasy demokratických voličov. Pripustil, že debata bola pre neho, ako pre lídra hnutia, náročná. Heger myšlienku podľa neho nezavrhol a postupne ju rozvíjali, no premyslenú ideu podľa neho poslanci OĽaNO sprvu odmietli.

„Následne počas januára sme ešte mali také spoločné, aj hĺbkové diskusie s Eduardom Hegerom, ale postupne sme cítili, akoby sa nám začal odcudzovať," vraví Matovič. Postupne podľa neho nadobudli pocit, akoby im už nehovoril všetko a vyhýbal sa stretnutiam, dôvera sa postupne vytratila. Líder OĽaNO dodal, že to vyvrcholilo, keď sa z médií dozvedali o Hegerových stanoviskách, ktoré boli pre hnutie prekvapivé.

V tomto kontexte spomenul schválenie obedov zadarmo, voči ktorým sa premiér vymedzil. „Nerozumeli sme tomu, skôr sme to pripisovali tomu, že sa chce, alebo mu niekto radí, aby sa voči nášmu hnutiu nejakým spôsobom vyhranil," povedal predseda OĽaNO. Spomenul tiež Hegerovu kritiku Matovičovej nominácie poslanca Erika Ňarjaša do predstavenstva Tiposu. Matoviča kritika prekvapila, očakával, že Heger ocení, že je v predstavenstve človek, ktorý neberie plat. Rovnako bol líder OĽaNO sklamaný aj z Hegerovej kritiky vymenovania poslankyne Márie Šofranko do rady Fondu na podporu vzdelávania. Skonštatoval, že v hnutí mali pocit, že Hegerovi niekto poradil, aby sa voči nim vymedzil.

Matovič zdôraznil, že Hegera oslovil s ideou, aby spojil menšie strany. "Prišiel som s ideou spojiť malé drobné strany, vytvoriť priestor, aby sa vedeli spojiť, ale ten príbeh si dorobil Heger autonómne, samostatne, podľa svojho scenára," povedal Matovič s dôvetkom, že mu záležalo najmä na stranách Aliancia a KDH, aby ich niekto dal dokopy. Premiéra Eduarda Hegera v tejto súvislosti na tlačovke vyzval, aby myslel na tieto strany.

Heger podľa neho ani nikdy nepovedal, že by chcel byť predsedom OĽaNO. Matovič vysvetlil, že Heger sa rozhodol ísť liberálnejšou cestou a vyzval, aby nerobili z Hegera Matovičovu bábku.

OĽaNO považuje Demokratov za najbližšieho partnera na politickej scéne. Zároveň Matovič ocenil to, že Hegerova nová strana vylúčila z povolebnej spolupráce Hlas. Šéf OĽaNO nevie o tom, že by niekto zo zostávajúcich 37 poslancov hnutia plánoval odísť k Demokratom. Prepadu preferencií sa neobáva. „Paradoxne, keď sme zažili akýkoľvek odchod, boli sme ešte silnejší," poznamenal.

Aktuálne sa OĽaNO podľa Matoviča hlási k dvom ministerstvám, a to rezortu kultúry a ministerstvu vnútra.

(sita, tasr, red.)

Minúta  |  

Prezidentka je za poskytnutie migov Ukrajine, súhlasí so schvaľovaním cez parlament

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je za poskytnutie stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Zdôraznila však, že vzhľadom na dočasne poverenú vládu je potrebné nájsť ústavne súladnú cestu. Považuje za logické, že vláde dodá legitimitu na dané rozhodnutie Národná rada SR. Vyplýva to z jej štvrtkového vyjadrenia.

Nesúhlasí s nápadom, aby o závažných otázkach zahraničnej politiky v prípade odvolanej vlády rozhodovala prezidentka. Odkázala politikom, aby sa neskrývali za ženskú sukňu.

"Ak parlament v decembri odobral legitimitu vláde, a teda obmedzil jej právomoci, tak z logiky veci aj našej ústavy vyplýva, že by to mal byť práve parlament, kto by tú legitimitu vláde mal dodať v tom konkrétnom rozhodnutí alebo celkovo vo všetkých závažných otázkach zahraničnej politiky," uviedla Čaputová.

Ako dodala, vojenskú pomoc Ukrajine podporuje. Poukázala na to, že Ukrajina sa bráni, neútočí a svet jej pomáha s obranou hodnôt, ktoré sú dôležité aj pre nás.

(tasr)

Minúta  |  

Ďuriš Nicholsonová: V stredopravom politickom priestore je veľmi husto

V stredopravom politickom priestore je veľmi husto, volič má v súčasnosti komplikovanú úlohu sa v tej spleti vyznať. Uviedla to europoslankyňa a zakladateľka novovznikajúcej strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

„V stredovej časti to nie je až také zlé, pokiaľ pôjdeme do ideologického delenia politických strán. Najviac z nich nám vzniká v konzervatívnom priestore, tam je ich naozaj veľmi veľa. Potom tu je liberálny priestor, ku ktorému sa hlási hnutie Progresívne Slovensko a strana Sloboda a Solidarita (SaS)," tvrdí europoslankyňa.

Zároveň uviedla, že tí, ktorí si hovoria sociálni demokrati, prakticky predstavujú ľavicových extrémistov a tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú liberálni, už takí dávno nie sú. Podľa Ďuriš Ncholsonovej sa vzdali liberálnych hodnôt.

„Tí, ktorí si hovoria, že majú pravicový program, lebo ,to sa tak nosí´, tak v skutočnosti, keď sa na ten program pozriete, majú v ňom viacej daní, viac štátu, je to skôr ľavicové. Nič z toho, čo funguje v klasických európskych demokraciách na Slovensku neplatí," myslí si europoslankyňa. Dodala, že to bol dôvod, prečo si povedali, že budú Jablko a nebudú mať žiadne „smiešne skratky pri mene a za menom."

Podľa Ďuriš Nicholsonovej je potrebné začať pomenúvať konkrétne problémy a hľadať konkrétne riešenia. „Keď som bola súčasťou SaS a boli sme liberálnou stranou, jednou z hlavných vecí, ktoré som navrhovala, bola povinná predškolská výchova kvôli deťom zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Mali sme na to všetky dáta, ktoré ukazovali, že keď deti nastúpia do škôlok, budú vzdelávané v štandardnom vzdelávacom systéme a tak sa môžeme výrazne posunúť," povedala. Zároveň dodala, že sa na ňu za to zniesla vlna kritiky zvnútra SaS, ale aj zvonku, pretože to nebolo liberálne riešenie.

„V istom momente, keď máte obrovský problém a potrebujete ho vyriešiť a dáta vám hovoria, ako ho máte vyriešiť, sa môžete vykašľať na to, či je niečo liberálne alebo konzervatívne. V Jablku chceme konečne pomenovať to, čo naozaj trápi ľudí a hľadať na to reálne riešenia bez toho, aby nás niekto značkoval, či sme konzervatívni alebo liberálni," vysvetlila europoslankyňa.

(sita)

Minúta  |  

Hornonitrianske obce využijú banský areál na unikátny projekt

BOJNICE - Samosprávy okresu Prievidza a časti okresu Partizánske si chcú nakladanie s komunálnym odpadom, vrátane jeho zhodnocovania, zabezpečiť vo vlastnej réžii.

Využiť plánujú jeden z banských areálov. Za týmto účelom zriadia Regionálne integrované centrum (RIC) komunálnych odpadov. Informoval o tom vo štvrtok po sneme Združenia miest a obcí hornej Nitry (ZMO HN) jeho predseda Vojtech Čičmanec.

ZMO HN predbežné náklady na zriadenie RIC odhadlo na 12 miliónov eur, financie naň chce použiť z Fondu na spravodlivú transformáciu, v rámci ktorého presadilo realizáciu spoločného projektu obcí a miest.

Zriadením RIC samosprávy oboch okresov na hornej Nitre reagujú i na legislatívnu povinnosť v podobe mechanicko-biologickej úpravy komunálnych odpadov, ktorá má vstúpiť do platnosti od 1. januára 2024, spomenul Čičmanec.

„Zatiaľ nemáme zámer alebo záujem zasahovať do zberových spoločností, ktorých je v regióne málo. Chceme skôr vytvoriť možnosť, aby obce mohli vyzbieraný komunálny odpad mechanicko-biologicky upraviť, následne sa z neho vyseparovali zložky, ktorých triedenie je povinné, aby sme naplnili zámer SR do roku 2030, že na skládku nepôjde viac ako desať percent odpadov," priblížil Čičmanec.

Odpad chcú samosprávy i zhodnocovať. "Nechceme sa rozprávať o žiadnej spaľovni, majú to byť moderné technológie, ktoré fungujú v Španielsku, Anglicku či možno centre Viedne. Budú to mokré procesy, ktoré by nemali spôsobovať znečisťovanie životného prostredia," vysvetlil predseda ZMO HN.

Projektom mestá a obce podľa neho sledujú, aby už nemuseli obyvateľom zvyšovať poplatky za nakladanie s komunálnym odpadom, ktoré sú už teraz vysoké. Vlastné projekty pripravujú i mestá Partizánske, Handlová a Prievidza. "Založili sme spoločnosť Prievidzské odpadové hospodárstvo, začíname s tým, že budeme prevádzkovať vlastnú kompostáreň, ale postupne k nej chceme pridávať ďalšie činnosti," pripomenula primátorka Katarína Macháčková. Na niektoré činnosti podľa nej radnica požiadala o finančné zdroje z Európskej únie, od toho bude závisieť, či sa jej podarí vlastný projekt zrealizovať.

„Chceme ísť aj vlastnou cestou, ale, samozrejme, podporujeme aj tento projekt," podotkla.

Samosprávy v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a poradenskou spoločnosťou už majú zozbierané relevantné dáta. Obce už komunikovali i so zástupcami JASPERS, ktorý bude zámer posudzovať. Rokovania podľa Čičmanca pokročili i s Hornonitrianskymi baňami Prievidza, ktoré poskytnú pozemky v jednom z banských areálov v Handlovej, Novákoch alebo Cigli na vybudovanie zariadenia.

Združenie bude nositeľom a prijímateľom finančných prostriedkov. RIC by mala zastrešovať nezisková organizácia, jej prevádzku zase verejno-prospešná spoločnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina poprela tvrdenia, že pripravovala útok na predstaviteľov Podnesterska

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) vo štvrtok poprela tvrdenia, že si objednala atentát na vysokopostavených predstaviteľov moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News.

Proruské úrady v Podnestersku vo štvrtok informovali, že sa im podarilo zabrániť útoku na podnesterských predstaviteľov, ktorý bol zorganizovaný na príkaz SBU. Cieľom útokov mal byť údajne aj podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij.

SBU tieto tvrdenia poprela a označila ich za nonsens. Takéto obvinenia by podľa nej mali byť považovaná výlučne za provokáciu zorganizovanú Kremľom.

"Lži a provokácie sú zbraňami, ktoré (Rusko) aktívne používa. Dnes však celý svet vidí pravú tvar krajiny - agresora a neverí vyhláseniam Ruska a jeho satelitov," uviedla SBU vo vyhlásení.

Od začiatku invázie na Ukrajinu je Rusko obviňované zo stupňovania napätia v Podnestersku, píše AFP. Moskva koncom februára tvrdila, že Ukrajina plánuje na Podnestersko zaútočiť. Moldavská vláda tieto tvrdenia vtedy poprela a vyzvala na upokojenie situácie pripomína AFP.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou. Po rozpade Sovietskeho zväzu vypukla v roku 1992 krátka vojna medzi proruskými separatistami a moldavskou vládou, ktorá skončila prímerím. Od roku 1995 sú v Podnestersku umiestnení ruskí vojaci, ktorí tam majú dohliadať na udržiavanie mieru.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko môže v súčasnej intenzite pokračovať vo vojne dva roky, tvrdí šéf litovskej vojenskej rozviedky

Rusko má zdroje na to, aby pokračovalo vo vojne na Ukrajine ďalšie dva roky. Vo štvrtok to povedal šéf litovskej vojenskej spravodajskej služby Elegijus Paulavičius s tým, že to však bude závisieť aj od podpory od iných štátov. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Zdroje, ktoré má momentálne Rusko by stačili na pokračovanie vojny v súčasnej intenzite dva roky,“ skonštatoval šéf rozviedky.

„Ako dlho je Rusko schopné viesť vojnu, bude tiež závisieť od podpory ruskej armády zo štátov, ako je Irán a Severná Kórea. Ale ak sa pozriete na to, čo má dnes Rusko, ako napríklad strategická rezerva, vybavenie, munícia, výzbroj – môže ju viesť v súčasnej intenzite dva roky,“ dodal.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.