Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krúpa: K dodávke migov na Ukrajinu bude rokovať brannobezpečnostný výbor

K dodávke stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu bude v utorok večer rokovať Výbor Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť. Na sociálnej sieti to uviedol šéf výboru Juraj Krúpa (SaS). Výbor by mal zasadnúť po 19.00.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v utorok avizoval, že plénum NR SR zrejme o stíhačkách MiG-29 rozhodovať nebude, koalícia podľa neho našla iný spôsob. V tejto súvislosti povedal, že aktuálne nie je vôľa na zmenu Ústavy SR v súvislosti s kompetenciami dočasne poverenej vlády. Kollár potvrdil, že na marcovej parlamentnej schôdzi nebude nový návrh uznesenia v súvislosti so stíhačkami.

Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Dočasne poverený premiér Eduard Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď deklaruje, že migy už Slovensko nebude používať a pre obranu SR nie sú dôležité, pričom za ne môže získať financie.

Politici následne riešili, či má dočasne poverená vláda kompetenciu rozhodnúť o darovaní stíhačiek. Diskutovalo sa o možnosti, aby o tom rozhodol parlament, alebo aby k tomu zaviazal vládu.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že svoje ciele na Ukrajine môže dosiahnuť len vojenskou silou

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že vzhľadom na postoj Kyjeva je ciele Ruska na Ukrajine možné dosiahnuť len s použitím vojenskej sily. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Musíme dosiahnuť naše ciele. Momentálne je to možné len vojenskými prostriedkami vzhľadom na súčasný postoj kyjevského režimu," uviedol Peskov.

Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje s cieľom "oslobodiť" rusky hovoriace obyvateľstvo žijúce vo východoukrajinskom Donbase od toho, čo nazýva neonacistickým režimom v Kyjeve. Kyjev aj Západ to označujú za nepodloženú zámienku na ospravedlnenie agresívnej vojny a ruskej snahy zmocniť sa rozsiahlych území Ukrajiny.

Moskva zároveň obviňuje Kyjev z krachu mierových rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však trvá na tom, že o mierovom urovnaní vojny bude uvažovať až po tom, ako ruské jednotky opustia ukrajinské územie.

Peskov v utorok tiež uviedol, že Rusko neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, ktorý by mal súvislosti s vojnou na Ukrajinu vydať v dohľadnom čase svoje prvé zatykače na niekoľkých Ruskov.

(tasr)

Minúta  |  

Peking a Moskva kritizujú dohodu aliancie AUKUS o ponorkách s jadrovým pohonom

Čína a Rusko v utorok kritizovali trojstrannú dohodu o spolupráci pri výstavbe ponoriek s jadrovým pohonom, ktorú v noci na utorok oznámili lídri Austrálie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov – trojice štátov združených v bezpečnostnej aliancii AUKUS.

Ako informovala agentúra AFP, táto dohoda prichádza v čase, keď Čína napreduje v budovaní svojej vlastnej armády. Rusko zasa pokračuje vo vojne, ktorú pred rokom rozpútalo na Ukrajine.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v reakcii vyhlásil, že "najnovšie spoločné vyhlásenie USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie ukazuje, že tieto tri krajiny sa čoraz viac vydávajú na nesprávnu a nebezpečnú cestu v prospech vlastných geopolitických záujmov a úplne ignorujú obavy medzinárodného spoločenstva".

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok v reakcii na dohodu aliancie AUKUS obvinil Západ z podnecovania konfrontácie v ázijsko-tichomorskom regióne.

"Anglosaský svet vytvorením štruktúr, ako je AUKUS, a postupom vojenskej infraštruktúry NATO do Ázie vážne vsádza na dlhoročnú konfrontáciu" v regióne, tvrdil Lavrov v komentári pre televíziu.

Ako informovala spravodajská televízia CNN, americký prezident Joe Biden, austrálsky premiér Anthony Albanese a britský partner Rishi Sunak v spoločnom vyhlásení na vojenskej základni Point Loma pri San Diegu v štáte Kalifornia uviedli, že táto historická dohoda bude vychádzať z doterajšieho úsilia všetkých troch krajín o "udržanie mieru, stability a prosperity na celom svete".

Agentúra AFP objasnila, že Austrália v rámci dohody kupuje tri a možno až päť lodí triedy Virginia. Odhaduje sa, že náklady budú predstavovať 268 až 368 miliárd austrálskych dolárov (178 až 245 miliárd amerických dolárov) počas nasledujúcich troch desaťročí. Dohoda tiež v Austrálii povedie k vytvoreniu 20-tisíc pracovných miest.

Austrálsky premiér Anthony Albanese konštatoval, že táto dohoda "predstavuje najväčšiu jednorazovú investíciu do obranyschopnosti Austrálie v celej našej (austrálskej) histórii". Canberra svojich regionálnych partnerov uistila, že austrálske ponorky budú mať jadrový pohon, no nebudú niesť jadrové zbrane.

Zopakoval to v utorok aj prezident USA Joe Biden, ktorý uviedol, že tieto plány odrážajú dlhodobý záväzok Washingtonu chrániť mier a stabilitu v ázijsko-tichomorskom regióne.

Čína už minulý týždeň vydala vyhlásenie, v ktorom deklarovala, že avizovaná dohoda predstavuje vážne riziko v podobe šírenia jadrových zbraní a podnecuje preteky v zbrojení.

Austrálsky minister obrany Richard Marles v utorok informoval, že pred oznámením dohody jeho krajina v rámci diplomacie kontaktovala mnohých regionálnych a svetových lídrov. Minister povedal, že Austrália sa dokonca ponúkla, že bude informovať Čínu.

Bez toho, aby konkrétne spomenul Čínu, Marles vyhlásil, že Austrália musí reagovať na zvyšovanie vojenskej sily v Tichomorí. "Ak by sme tak neurobili, história by nás odsúdila," zdôraznil.

Vzniku paktu AUKUS – v roku 2021 – predchádzalo zrušenie kontraktu austrálskej vlády na flotilu konvenčných ponoriek postavených vo Francúzsku v hodnote 66 miliárd dolárov. Medzi Francúzskom a Austráliou to vyvolalo diplomatický spor, ktorého urovnanie trvalo niekoľko mesiacov, pripomenula AFP.

Nový model ponorky SSN-AUKUS je dlhodobým projektom. Vyvíja sa na základe britského dizajnu, s americkou technológiou a významnými investíciami do všetkých troch priemyselných základní, uviedol ešte v pondelok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

(tasr)

Minúta  |  

KDH vyzýva premiéra, aby riešil nedostatok financií v ambulanciách i kúpeľoch

Mimoparlamentné KDH vyzýva dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ktorý aktuálne riadi aj rezort zdravotníctva, aby riešil nedostatok financií v ambulantnom sektore i v kúpeľnej zdravotnej starostlivosti. Zástupcovia hnutia o tom informovali na utorkovom tlačovom brífingu.

Expert KDH na zdravotníctvo Peter Stachura upozornil, že situácia v ambulantnom sektore je kritická. "Peniaze, ktoré boli sľúbené touto vládou aj ministrom a premiérom Eduardom Hegerom, že dostanú ambulancie na dofinancovanie sektora 283 miliónov, nedošli. A navýšené platby, ktoré momentálne dostávajú ambulancie, nepostačujú na vykrytie ich nákladov," ozrejmil.

Poukázal aj na zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré sú u väčšiny ambulancií platné len do konca marca. "Môže sa stať, že od 1. apríla budú musieť pacienti platiť za zdravotnú starostlivosť buď plnú sumu alebo nekoordinované poplatky, alebo niektoré ambulancie zatvoria svoju činnosť," skonštatoval.

Stachura upozornil aj na vážnu situáciu v kúpeľoch, ktoré majú podľa jeho slov tiež problém "prežiť". "Ak nechceme, aby sa z kúpeľov stali len wellnesové domy, ktoré sa nebudú starať o pacientov, alebo aby neboli sprivatizované, je potrebné nájsť riešenie," povedal.

Podpredsedníčka Európskeho zväzu kúpeľov (ESPA) Janka Zálešáková zdôraznila, že kúpele slúžia pacientom po operáciách či vážnych ochoreniach, ktorí za ne na Slovensku nemajú náhradu. Kritizuje, že súčasný rozpočet vyčlenený pre kúpeľnú starostlivosť vychádza z obdobia pandémie COVID-19, keď boli kúpele zatvorené. Varuje, že kúpeľná starostlivosť sa tak môže stať nedostupnou.

Ministerstvo zdravotníctva a ambulancie sa koncom januára dohodli na dofinancovaní sektora v objeme 283 miliónov eur. Zdroje sa majú rozdeliť rovnomerne medzi segment všeobecnej ambulantnej starostlivosti (73 miliónov eur) a špecializovanej ambulantnej starostlivosti (210 miliónov eur).

(tasr)

Minúta  |  

SaS vyzvala Hegera, aby Slovensko odmietlo zákaz spaľovacích motorov. Lídrom liberálov by sa mohol stať Korčok

Opozičná strana Sloboda a solidarita (SaS) vyzvala dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, aby Slovensko odmietlo návrh EÚ na úplný zákaz predaja nových automobilov so spaľovacím motorom po roku 2035.

Elektromobil si nebude môcť väčšina domácností dovoliť a zákaz bude mať zároveň negatívny vplyv na slovenský automobilový priemysel, upozornil na utorkovej tlačovej konferencii predseda SaS Richard Sulík.

"Chcem vyzvať povereného premiéra Eduarda Hegera, aby jasne povedal, ako sa Slovensko k tejto veci chce postaviť, aby aj svoj postoj vysvetlil, a pokiaľ je to možné, vyzývam ho, aby nesúhlasil so zákazom predaja spaľovacích motorov," povedal Sulík.

Budaj ľahkovážne súhlasí so všetkým

Premiér aj dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj podľa Sulíka príliš ľahkovážne súhlasia so všetkým, čo prichádza z Bruselu. "V tomto prípade by bolo naozaj veľmi žiaduce, pridať sa k blokujúcej menšine, to sú krajiny Nemecko, Taliansko Poľsko a Česká republika," dodal Sulík.

Zákaz spaľovacích motorov schválil Európsky parlament 14. februára, no proti tomuto rozhodnutiu sa najnovšie postavilo Nemecko, ktoré požaduje zachovanie výroby spaľovacích motorov na syntetické palivá. Záverečné hlasovanie o tomto návrhu preto švédske predsedníctvo v rade EÚ odložilo.

Exminister hospodárstva Sulík kritizoval aj svojho nástupcu Karla Hirmana. Ten podľa šéfa liberálov v súvislosti s pripravovanou výstavbou baterkárne spoločnosti Volkswagen v strednej Európe "hodil flintu do žita" a v rokovaní s týmto, ani s inými investormi o možnej investícii do priemyselného parku Šaľa nepokračuje.

Sulík upozornil na možnú stratu konkurencieschopnosti nášho automobilového priemyslu v prípade, že sa nepodarí na Slovensku výrobu batérií do elektromobilov zabezpečiť. Vzhľadom na váhu batérií a na prepravné náklady z výrobní v iných krajinách podľa neho nebude až tak výhodné na Slovensku elektromobily vyrábať.

Korčok ako líder SaS

Šéf SaS tiež Sulík tvrdí, že prípadným lídrom strany by sa mohol stať exminister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. „Takáto ponuka je na stole," pripustil Sulík na dnešnej tlačovej konferencii.

Líder SaS zároveň uviedol, že preferencie SaS sa budú snažiť zvýšiť. „Budeme robiť tlačové besedy a tam vysvetľovať, čo by sme urobili inak ako terajšia vláda," tvrdí šéf liberálov. Dodal, že koncom septembra si voliči pri parlamentných voľbách môžu povedať, že SaS to robí solídne, bez korupcie či chaosu.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Smer opäť vyzýva prezidentku na vymenovanie úradníckej vlády a voľby začiatkom júla

Strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby vymenovala úradnícku vládu a urobila všetko preto, aby predčasné voľby boli začiatkom júla, a nie až 30. septembra.

„Slovensko horí ako Ríšsky snem v roku 1933 a nikto s tým nechce nič robiť. My sme stále pripravení rokovať s pani prezidentkou o úradníckou vláde,“ povedal dnes Robert Fico na brífingu.

Zopakoval, že jediným východiskom pre Slovensko sú predčasné voľby v čo najskoršom možnom termíne, inak budeme svedkom hochštaplerstva, aké predviedol premiér Eduard Heger, keď podpísal Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva 2022 a teraz priznal, že ho nečítal.

Fico upozornil na to, že mnohí zostali zaskočení návrhom, aby riaditelia nemocníc mohli byť potrestaní až 15 rokmi väzenia v prípade, ak nezabezpečia dostatočný počet lekárov a sestier. Priamo v texte memoranda je pritom napísané, že vláda sa zaväzuje predložiť takúto novelizáciu Trestného zákona.

„Je tam trestná sadzba aj termín. Prílohu memoranda tvorí samotná novelizácia Trestného zákona, ktorú dnes, hoc s nevôľou, predložil minister spravodlivosti,“ poukázal Fico. Dodal, že nevie, ako sa z toho chce teraz vláda vykrútiť, pretože lekárski a zdravotnícki odborári trvajú na tom, aby bolo memorandum naplnené aj v tejto časti.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.