Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kmeť: Úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala by mali dostavať v decembri 2024

Dostavba úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové pokračuje, k ukončeniu prác by malo dôjsť v decembri 2024. Na sociálnej sieti to uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť s tým, že ich o tom informoval dodávateľ.

Stavba D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala zahŕňa 13,5 kilometra dlhý diaľničný úsek vrátane ôsmich mostov a 7,5 kilometra dlhého tunela Višňové.

Na západe sa napojí na úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, na východe na obchvat Vrútok a Martina. Po dokončení sa vytvorí kompletný obchvat Žiliny.

(tasr)

Minúta  |  

Litovský parlament rozhodol o uznaní Vagnerovcov za teroristickú organizáciu

Litovský parlament jednomyseľne rozhodol o vyhlásení ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny za teroristickú organizáciu. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Rezolúciu predložili parlamentu minulý týždeň. Dokument obviňuje súkromnú armádu Jevgenija Prigožina zo „systematických, vážnych zločinov agresie“ na Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

Kurilovská: Pedagóg, ktorý postrelil študentku, nebol policajný inštruktor, zbraň ale používať mohol

Pedagóg, ktorý na Akadémii Policajného zboru v Bratislave postrelil študentku, nebol policajný inštruktor, ale civilný zamestnanec. Na zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť to dnes uviedla rektorka akadémie Lucia Kurilovská. Napriek tomu podľa nej mal právo používať zbraň.

„Pre Akadémiu Policajného zboru sa vzťahuje nariadenie, na základe ktorého vysokoškolský pedagóg Katedry telesnej výchovy a športu, pod ktorú streľby patrili, môže používať zbrane,“ povedal Kurilovská.

Zbraňami, ktoré spadajú pod katedru, teda podľa nej môže disponovať každý vysokoškolský pedagóg. Konkrétny pedagóg mal pritom podľa nej pôvodne povolenie viesť strelecký krúžok. Doplnila, že keď došlo k zmene vedenia na katedre, povolenie viesť krúžok mu odobrali. „Zbrane mu vydali preto, lebo je člen katedry,“ zdôraznila rektorka.

Pedagóga pôvodom z Ruska zhodnotila Kurilovská ako skúseného, pričom na svoju pozíciu sa dostal na základe výberového konania. „Boj s nožom, taktická špeciálna príprava, sebaobrana, aikido – čierny pás štvrtého danu, vysokoškolské vzdelanie, rigorózne konanie,“ citoval Kurilovská zo životopisu pedagóga.

https://standard.sk/330333/kurilovska-kadetka-z-policajnej-akademie-nebola-postrelena-na-vycviku-ale-na-kruzku-ktory-skola-zakazala/

Podľa nej zo životopisu nevyplývalo nič, čo by mohlo byť nejakým spôsobom problémové. „Mal štátne občianstvo slovenské aj zbrojný preukaz získaný na Slovensku,“ dodala Kurilovská.

(sita)

Minúta  |  

Krúpa: K dodávke migov na Ukrajinu bude rokovať brannobezpečnostný výbor

K dodávke stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu bude v utorok večer rokovať Výbor Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť. Na sociálnej sieti to uviedol šéf výboru Juraj Krúpa (SaS). Výbor by mal zasadnúť po 19.00.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v utorok avizoval, že plénum NR SR zrejme o stíhačkách MiG-29 rozhodovať nebude, koalícia podľa neho našla iný spôsob. V tejto súvislosti povedal, že aktuálne nie je vôľa na zmenu Ústavy SR v súvislosti s kompetenciami dočasne poverenej vlády. Kollár potvrdil, že na marcovej parlamentnej schôdzi nebude nový návrh uznesenia v súvislosti so stíhačkami.

Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Dočasne poverený premiér Eduard Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď deklaruje, že migy už Slovensko nebude používať a pre obranu SR nie sú dôležité, pričom za ne môže získať financie.

Politici následne riešili, či má dočasne poverená vláda kompetenciu rozhodnúť o darovaní stíhačiek. Diskutovalo sa o možnosti, aby o tom rozhodol parlament, alebo aby k tomu zaviazal vládu.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že svoje ciele na Ukrajine môže dosiahnuť len vojenskou silou

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že vzhľadom na postoj Kyjeva je ciele Ruska na Ukrajine možné dosiahnuť len s použitím vojenskej sily. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Musíme dosiahnuť naše ciele. Momentálne je to možné len vojenskými prostriedkami vzhľadom na súčasný postoj kyjevského režimu," uviedol Peskov.

Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje s cieľom "oslobodiť" rusky hovoriace obyvateľstvo žijúce vo východoukrajinskom Donbase od toho, čo nazýva neonacistickým režimom v Kyjeve. Kyjev aj Západ to označujú za nepodloženú zámienku na ospravedlnenie agresívnej vojny a ruskej snahy zmocniť sa rozsiahlych území Ukrajiny.

Moskva zároveň obviňuje Kyjev z krachu mierových rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však trvá na tom, že o mierovom urovnaní vojny bude uvažovať až po tom, ako ruské jednotky opustia ukrajinské územie.

Peskov v utorok tiež uviedol, že Rusko neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, ktorý by mal súvislosti s vojnou na Ukrajinu vydať v dohľadnom čase svoje prvé zatykače na niekoľkých Ruskov.

(tasr)

Minúta  |  

Peking a Moskva kritizujú dohodu aliancie AUKUS o ponorkách s jadrovým pohonom

Čína a Rusko v utorok kritizovali trojstrannú dohodu o spolupráci pri výstavbe ponoriek s jadrovým pohonom, ktorú v noci na utorok oznámili lídri Austrálie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov – trojice štátov združených v bezpečnostnej aliancii AUKUS.

Ako informovala agentúra AFP, táto dohoda prichádza v čase, keď Čína napreduje v budovaní svojej vlastnej armády. Rusko zasa pokračuje vo vojne, ktorú pred rokom rozpútalo na Ukrajine.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v reakcii vyhlásil, že "najnovšie spoločné vyhlásenie USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie ukazuje, že tieto tri krajiny sa čoraz viac vydávajú na nesprávnu a nebezpečnú cestu v prospech vlastných geopolitických záujmov a úplne ignorujú obavy medzinárodného spoločenstva".

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok v reakcii na dohodu aliancie AUKUS obvinil Západ z podnecovania konfrontácie v ázijsko-tichomorskom regióne.

"Anglosaský svet vytvorením štruktúr, ako je AUKUS, a postupom vojenskej infraštruktúry NATO do Ázie vážne vsádza na dlhoročnú konfrontáciu" v regióne, tvrdil Lavrov v komentári pre televíziu.

Ako informovala spravodajská televízia CNN, americký prezident Joe Biden, austrálsky premiér Anthony Albanese a britský partner Rishi Sunak v spoločnom vyhlásení na vojenskej základni Point Loma pri San Diegu v štáte Kalifornia uviedli, že táto historická dohoda bude vychádzať z doterajšieho úsilia všetkých troch krajín o "udržanie mieru, stability a prosperity na celom svete".

Agentúra AFP objasnila, že Austrália v rámci dohody kupuje tri a možno až päť lodí triedy Virginia. Odhaduje sa, že náklady budú predstavovať 268 až 368 miliárd austrálskych dolárov (178 až 245 miliárd amerických dolárov) počas nasledujúcich troch desaťročí. Dohoda tiež v Austrálii povedie k vytvoreniu 20-tisíc pracovných miest.

Austrálsky premiér Anthony Albanese konštatoval, že táto dohoda "predstavuje najväčšiu jednorazovú investíciu do obranyschopnosti Austrálie v celej našej (austrálskej) histórii". Canberra svojich regionálnych partnerov uistila, že austrálske ponorky budú mať jadrový pohon, no nebudú niesť jadrové zbrane.

Zopakoval to v utorok aj prezident USA Joe Biden, ktorý uviedol, že tieto plány odrážajú dlhodobý záväzok Washingtonu chrániť mier a stabilitu v ázijsko-tichomorskom regióne.

Čína už minulý týždeň vydala vyhlásenie, v ktorom deklarovala, že avizovaná dohoda predstavuje vážne riziko v podobe šírenia jadrových zbraní a podnecuje preteky v zbrojení.

Austrálsky minister obrany Richard Marles v utorok informoval, že pred oznámením dohody jeho krajina v rámci diplomacie kontaktovala mnohých regionálnych a svetových lídrov. Minister povedal, že Austrália sa dokonca ponúkla, že bude informovať Čínu.

Bez toho, aby konkrétne spomenul Čínu, Marles vyhlásil, že Austrália musí reagovať na zvyšovanie vojenskej sily v Tichomorí. "Ak by sme tak neurobili, história by nás odsúdila," zdôraznil.

Vzniku paktu AUKUS – v roku 2021 – predchádzalo zrušenie kontraktu austrálskej vlády na flotilu konvenčných ponoriek postavených vo Francúzsku v hodnote 66 miliárd dolárov. Medzi Francúzskom a Austráliou to vyvolalo diplomatický spor, ktorého urovnanie trvalo niekoľko mesiacov, pripomenula AFP.

Nový model ponorky SSN-AUKUS je dlhodobým projektom. Vyvíja sa na základe britského dizajnu, s americkou technológiou a významnými investíciami do všetkých troch priemyselných základní, uviedol ešte v pondelok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.