Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ošetrovanie Zemana stálo od novembra 2021 vyše 2,8 milióna českých korún

Za lekársku starostlivosť, ktorú bývalému českému prezidentovi Milošovi Zemanovi poskytovala spoločnosť Senior Home Group, zaplatil Hrad od novembra 2021 do marca tohto roku vyše 2,8 milióna korún (118.000 eur). TASR informáciu prevzala z utorkového servisu spravodajského webového portálu iDNES.cz.

Zmienená súkromná spoločnosť sa o Zemana starala od jeho prepustenia z Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v novembri 2021. Po skončení jeho mandátu Hrad prestal platiť za túto starostlivosť. Nový plán starostlivosti Zemanovi pripravuje jeho nový lekár.

Podľa zadania musela mať táto spoločnosť uzavretú zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VZP) na poskytovanie domácej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia i na poskytovanie nehradenej starostlivosti.

Redakcia iDNES.cz teraz získala celkový účet za Zemanovu starostlivosť, ktorú hradila Kancelária prezidenta republiky. Hrad prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám oznámil, že od novembra 2021 do 8. marca 2023 za starostlivosť zaplatil celkovo 2.862.170 korún.

Súčasne doplnil náklady za jednotlivé mesiace. Najvyššiu čiastku zaplatil v decembri 2021, a to 333.300 korún.

Zdravotný personál sa o bývalého prezidenta podľa skôr zverejnenej zmluvy staral nepretržite 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Podľa dohody napríklad Hrad za hodinu práce všeobecnej zdravotnej sestry platil 225 korún (9,50 eura), nutričný terapeut vyšiel na 100 korún (4,20 eura) za hodinu

Suma za domácu starostlivosť všeobecnej sestry bola zhruba podobná cenám, ktoré v danej dobe požadovali aj iné spoločnosti špecializujúce sa na domácu starostlivosť.

Po odchode z prezidentskej funkcie bude Zeman využívať služby danej spoločnosti iba v obmedzenej miere, potvrdil minulý týždeň pre iDNES.cz bývalý vedúci kancelárie Hradu Vratislav Mynář.

(tasr)

Minúta  |  

Naď je presvedčený, že vláda môže rozhodnúť o darovaní migov. Urobiť by tak mohla už v stredu

O darovaní stíhačiek Mig-29 Ukrajine by mohla rokovať vláda na svojom stredajšom zasadnutí. V utorok (14. 3.) to naznačil dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

Je presvedčený, že vláda má kompetencie rozhodnúť o darovaní stíhačiek, a predpokladá, že kabinet v tejto veci aj rozhodne. Upozornil, že nie je určený termín tohto rozhodnutia, nevylúčil však, že to bude v stredu. Podľa Naďa sa to bude odvíjať od diskusie na brannobezpečnostnom výbore Národnej rady SR, ktorú zvolali na utorok večer.

Kabinet na 140. schôdzi sa má zaoberať aj návrhom aktualizácie nariadenia vlády, ktorá má zvýšiť limit výdavkov na obstaranie ekologických osobných automobilov štátnymi rozpočtovými organizáciami a štátnymi príspevkovými organizáciami.

Ministri sa majú venovať aj výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2022, hodnotiacej tiež personálne kapacity Slovenska v inštitúciách Európskej únie. V prípade štruktúr Európskej komisie napríklad správa vyzýva na udržanie zastúpenia slovenských občanov na úrovni najvyššieho manažmentu a zvýšenie zastúpenia na úrovni stredného manažmentu.

V programe zasadnutia je aj informácia o dosiahnutom pokroku pri realizácii adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ministerstvo životného prostredia SR v ňom poukazuje na dobre nastavené národné politiky, priznáva zároveň, že podmienkou úspešnej implementácie opatrení je dostatočné a efektívne viaczdrojové financovanie.

Kabinet bude mať v rámci informatívnych materiálov na stole aj správu o činnosti hlavného hraničného splnomocnenca SR v minulom roku. Materiál sa výrazne venuje téme nárastu nelegálnej migrácie, ktorá sa podľa správy medziročne zvýšila o 602 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Za poskytnutie migov máme ponuku za 900 miliónov dolárov. Náhrada zahŕňa aj modernú vojenskú techniku z USA

Členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť vzali na mimoriadnom večernom rokovaní na vedomie informácie v súvislosti s možnosťou poskytnúť Ukrajine stíhačky Mig-29. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď zároveň potvrdil, že za poskytnutie stíhačiek máme ponuku na náhradu vo výške 900 miliónov dolárov, ktorá zahŕňa aj najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov.

Uznesenie o tom, že výbor berie na vedomie informácie, nepodporila nezaradená poslankyňa Denisa Saková. Dočasne poverená vláda podľa nej nemá kompetenciu o darovaní stíhačiek rozhodnúť. Členovia výboru za Smer-SD boli proti. Výbor bol v režime dôverné.

Naď po zasadnutí výboru vysvetlil, že ponuka dostať za stíhačky 900 miliónov dolárov obsahuje aj vojenský materiál. Primárne ide podľa neho o pomoc Ukrajine, no zároveň to označil za zaujímavé aj z racionálneho hľadiska.

Hodnota 13 migov s náhradnými dielmi je podľa Naďa vyčíslená na 400 miliónov dolárov. ,,Z toho 50 až 60 percent by prišlo z Európskeho mierového nastroja a plus máme ponuku na najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov amerických, taká spôsobilosť, ktorá nám chýba, kde by sme získali okolo 700 miliónov dolárov," povedal. ,,Neuvažovali by sme rozumne, keby sme túto ponuku neakceptovali," dodal.

Naď nevedel povedať, kedy o poskytnutí stíhačiek bude rozhodovať vláda. Hovorí, že ešte prebiehajú rokovania medzinárodného charakteru. ,,Keď budeme pripravení, urobíme rozhodnutia. Či to bude zajtra, neviem," dodal.

https://standard.sk/331910/nad-predpoklada-ze-o-migoch-napokon-rozhodne-vlada-ma-pripravenu-analyzu/

(tasr)

Minúta  |  

Výbuchy na plynovodoch Nord Stream boli vykonané na štátnej úrovni, uviedol Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že vlaňajšie výbuchy na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori boli vykonané na "štátnej úrovni". Informovala o tom agentúra Reuters, od ktorej TASR správu prevzala.

Putin reagoval aj na nedávnu správu amerického denníka New York Times (NYT), ktorý napísal, že za výbuchy by mohla byť zodpovedná ,,proukrajinská skupina" s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov. Podľa ruského prezidenta ide o ,,úplný nezmysel".

Tri zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 poškodili vlani 26. septembra zatiaľ nevysvetlené explózie. Plynovody vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Incident vyšetrujú nemecké, švédske a dánske úrady. Moskva tvrdí, že o priebehu vyšetrovania nie je informovaná.

,,Kontaktovali sme dánske úrady... s požiadavkou na spoluprácu či vytvorenie medzinárodnej skupiny expertov, špecialistov. Odpoveď, ako som povedal, bola nejasná. Jednoducho povedané, žiadna odpoveď. Povedali, že musíme počkať," uviedol Putin pre ruskú štátnu televíziu.

Švédski i ďalší európski vyšetrovatelia sa domnievajú, že útoky boli úmyselné, no nepovedali, kto podľa nich za útokom stojí. Moskva bez poskytnutia dôkazov tvrdí, že išlo o sabotáž Západu.

,,Treba (za tým) hľadať tých, ktorí (o to) majú záujem. A koho to zaujíma? Teoreticky to samozrejme zaujíma Spojené štáty," uviedol šéf Kremľa. Podľa neho taký silný výbuch, tak hlboko v mori, môžu vykonať iba špecialisti podporovaní štátom, ktorý má k dispozícii isté technológie.

Spojené štáty akúkoľvek spojitosť s výbuchmi na plynovodoch Nord Stream rázne odmietajú.

Putin tiež povedal, že loď, ktorú si prenajal ruský energetický gigant Gazprom, našla asi 30 kilometrov od miest výbuchu objekt podobný anténe. ,,Experti sa domnievajú, že by to mohla byť anténa na príjem signálu na odpálenie výbušného zariadenia," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Biden oznámil, že bývalý prezident Carter ho požiadal o smútočnú reč na pohrebe

Americký prezident Joe Biden oznámil, že plánuje predniesť reč na pohrebe Jimmyho Cartera v prípade smrti 98 ročného bývalého prezidenta USA. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AP.

,,Požiadal ma, aby som predniesol reč na pohrebe," povedal Biden v pondelok večer. ,,Ospravedlňujem sa, nemal som to povedať," dodal prezident.

Biden v pondelok v Kalifornii hovoril o nedávnom stretnutí v poradí s 39. prezidenta USA Carterom. Poznajú sa od čias, keď ako mladý senátor za štát Delaware podporoval Carterovu kampaň pred voľbami v roku 1976.

Carter sa vo februári po sérii krátkych pobytov v nemocnici rozhodol pre pobyt doma s rodinou a namiesto ďalších lekárskych zásahov podstúpiť hospicovú (resp. paliatívnu) starostlivosť.

Jeho rodina potvrdila, že bude mať štátny pohreb vo Washingtone, aj súkromný v obci Plains v štáte Georgia, kde sa 1. októbra 1924 narodil. Úradujúci či bývalí prezidenti často vystupujú s prejavmi na pohreboch svojich predchodcov.

Demokrat Jimmy Carter pôsobil v rokoch 1977-81 ako 39. prezident USA. V marci 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách krajiny. Exprezident George H.W. Bush zomrel v novembri 2018 vo veku 94 rokov a 171 dní.

Po odchode z Bieleho domu založil Carter s manželkou Rosalynn Carterovo centrum na podporu ľudských práv, riešenie konfliktov, monitorovanie volieb a zdravotnícku činnosť.

Carterovi v roku 2015 diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene, následne sa úspešne podrobil operácii a rádioterapii. V roku 2019 spadol a zlomil si nohu v oblasti bedrového kĺbu. Niekoľko týždňov predtým si doma pri páde poranil hlavu.

(tasr)

Minúta  |  

USA si po zrážke stíhačky s dronom predvolalo ruského veľvyslanca

Americké ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca v USA Anatolija Antonova v spojitosti s utorňajšou zrážkou ruskej stíhačky s americkým dronom v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Čiernym morom. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Hovorca americkej diplomacie Ned Price pre média uviedol, že veľvyslankyňa v Moskve Lynne Tracyová tlmočila rozhodný odkaz ruskému ministerstvu zahraničných vecí. USA o incidente informovali aj spojencov a partnerov.

Ruská stíhačka Su-27 zasiahla pri utorkovom incidente vrtuľu amerického bezpilotného lietadla MQ-9 Reaper a dron sa zrútil do Čierneho mora, uviedla americká armáda vo vyhlásení.

Krátko pred zrážkou leteli pred americkým dronom dve ruské stíhačky, ktoré vypúšťali palivo, spresnila armáda.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské stíhačky do kontaktu s americkým dronom neprišli, píše na svojej webovej stránke stanica Sky News. Osoby riadiace (na diaľku) dron ním podľa Ruska manévrovali príliš prudko, čo spôsobilo stratu výšky a jeho zrútenie do mora.

Americká armáda využíva bezpilotné lietadlá MQ-9 Reaper na monitorovanie viacerých oblastí vrátane Čierneho mora, Blízkeho východu, či Afriky. Tieto drony používa i Británia a Francúzsko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.