Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko: Obranný priemysel požaduje jasné vyjadrenie o zbraniach potrebných pre Ukrajinu

Nemecký obranný priemysel je pripravený zvýšiť výrobu, vrátane zbraní a munície, ktoré sú potrebné na Ukrajine, no skôr ako investuje do ďalších výrobných kapacít, potrebuje od vlády jasne vedieť, čo chce.

Ukrajina sa v roku 2022 v dôsledku ruskej invázie stala tretím najväčším importérom zbraní na svete, pričom na ňu pripadajú dve percentá globálneho dovozu zbraní za posledných päť rokov, konštatoval v nedávnej správe Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI).

Niektoré z týchto zbraní na Ukrajinu poslali zo zásob západných krajín a ďalšie Kyjiv nakúpil za vlastné prostriedky alebo finančnú pomoc poskytnutú spojencami. Obavy však vyvoláva najmä rýchlosť, akou Ukrajina spotrebúva muníciu, čo zaťažuje kapacity západných obranných spoločností potrebné na dostatočné zásobovanie ukrajinskej armády aj ich vlastných.

„Pre nás ako priemysel je dôležité získať predvídateľnosť,“ skonštatoval tento týždeň v rozhovore pre agentúru Associated Press (AP) šéf nemeckého združenia výrobcov zbraní Hans Christoph Atzpodien. „To znamená, že nám musia jasne povedať, ktoré výrobky sú potrebné a v akom čase,“ vysvetlil výkonný riaditeľ Zväzu nemeckého bezpečnostného a obranného priemyslu s tým, že sú pripravení a priemysel je podľa neho oveľa flexibilnejší, ako sa o ňom tvrdí.

Členovia združenia, medzi ktorými sú významní výrobcovia zbraní ako napríklad Rheinmetall, podľa neho môžu zvýšiť výrobu, napríklad opätovným spustením odstavených prevádzok a strojov a tiež prijatím ďalších pracovníkov.

„Samozrejme, potrebujeme aj pevný základ vo forme objednávok, aby sme mohli uskutočniť investície,“ doplnil Atzpodien s tým, že pomôcť by mohli aj návrhy na spájanie nákupov na európskej a nie národnej úrovni. Za predpokladu, že to nespomalí proces obstarávania. Nemeckí výrobcovia zbraní tiež podľa neho majú záujem, aby európske krajiny harmonizovali svoje vývozné pravidlá, aby neboli znevýhodnení v porovnaní s konkurenciou v niektorých susedných krajinách.

Splnomocnenkyňa nemeckého parlamentu pre obranu Eva Högl v utorok vyjadrila poľutovanie nad pomalým tempom modernizácie nemeckých ozbrojených síl. V minulom roku sa podľa nej v skutočnosti nevyčerpalo nič zo špeciálneho fondu vo výške sto miliárd eur, hoci sa uskutočnilo niekoľko významných objednávok.

„Je tiež dôležité rýchlo nahradiť vybavenie, ktoré bolo poskytnuté Ukrajine“ a urýchliť údržbu existujúceho vybavenia, uviedla počas prezentácie svojej výročnej správy. „Bundeswehr má príliš málo všetkého a od 24. februára (2022) ešte menej,“ skonštatovala s tým, že je „príliš málo tankov“ na to, aby mohli dostatočne cvičiť a chýbajú tiež „člny a lode, chýbajú lietadlá“.

(sita)

Minúta  |  

IEA: Príjmy Ruska z ropy klesajú v dôsledku sankcií

Príjmy Ruska z vývozu ropy klesli vo februári medziročne o 42 percent, keďže západné mocnosti sprísnili sankcie voči Moskve pre vojnu na Ukrajine. Uviedla to v stredu Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Informuje o tom správa AFP.

Podľa IEA Rusko minulý mesiac zarobilo na vývoze ropy 11,6 miliardy USD (10,80 miliardy eur) po tom, čo Európska únia (EÚ) od 5. februára zakázala dovoz ruských ropných produktov, ako sú nafta či benzín. A spolu so skupinou G7 (sedem najbohatších ekonomík) a Austráliou zaviedli tiež strop na ceny ruskej ropy.

To je pokles zo 14,3 miliardy USD v januári a o 42 percent menej než 20 miliárd USD vo februári 2022.
Rusko však stále dodávalo "približne rovnaké" množstvo ropy na svetové trhy, tvrdí IEA.

"To naznačuje, že režim sankcií G7 je efektívny v tom, že neobmedzuje globálne dodávky ropy a produktov, ale súčasne obmedzuje schopnosť Ruska generovať príjmy z ich vývozu," uviedla IEA.

Export ropy z Ruska klesol vo februári o 500-tisíc barelov (jeden barel = 159 litrov) denne na 7,5 milióna barelov za deň, pričom došlo k veľkému zníženiu dodávok do EÚ.

"Nedávne údaje o sledovaní tankerov naznačujú, že Moskve sa podarilo presmerovať väčšinu barelov, ktoré boli predtým určené pre EÚ a USA, k nových odberateľom v Ázii, Afrike a na Blízkom východe," uviedla IEA.

"Aj keď bolo relatívne úspešné pri udržaní objemov exportu, príjmy Ruska z ropy to zasiahlo," dodala agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

V Kolumbii zadržali Slováka, podľa novín jedného z najhľadanejších ľudí v Európe

Údajného priekupníka s drogami zo Slovenska Michala P. zadržala kolumbijská polícia uplynulú nedeľu (12. 3.) v meste Cartagena. Ako upozorňuje denník El Colombiano, v Európe po tomto 28-ročnom mužovi pátrali v štyroch krajinách. Má ísť o jedného z najhľadanejších ľudí na starom kontinente.

Upozornila na to televízia Joj. Zadržanie Slováka podľa televízie môže súvisieť s rozsiahlym vyšetrovaním drogového prípadu označeného ako Parketár. To, že má ísť o Michala P., jej mali potvrdiť z prostredia slovenských vyšetrovacích orgánov.

Podľa kolumbijskej polície mali podozrivého zadržať v bytovom dome v štvrti Manga v meste Cartagena na základe zatykača vydaného Interpolom. Podľa denníka El Tiempo mal fungovať v rámci kartelu pôsobiaceho v oblasti Bratislavy, Žiliny a Českej republiky. Zodpovedať mal za dovoz a predaj zakázaných látok, ako napríklad metamfetamínu.

Kolumbijské orgány čakajú na žiadosť Slovenska o vydanie zadržaného. Medzitým zisťujú, či v Kolumbii nenadviazal kontakty s miestnymi drogovými skupinami.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Turecko čoskoro plánuje schváliť vstup Fínska do NATO

Turecko plánuje schváliť žiadosť Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie ešte pred parlamentnými a prezidentskými voľbami, ktoré sa v Turecku uskutočnia v máji. Švédsku žiadosť bude Ankara posudzovať oddelene. Pre agentúru Reuters to uviedli dvaja nemenovaní tureckí predstavitelia, informuje britský denník The Guardian.

Turecký parlament zasadne pred voľbami posledný raz v polovici apríla, pripomenuli tureckí predstavitelia.

Táto správa sa objavila tesne pred štvrtkovou návštevou fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa v Turecku. So svojím tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom bude rokovať o vstupe Fínska do Aliancie a iných záležitostiach, uviedla v stredajšom vyhlásení kancelária fínskeho prezidenta.

Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO už vlani na jar, no ich žiadosť nateraz blokuje Turecko. To totiž tvrdí, že obe severské krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Ankara však dáva jasne najavo, že voči vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie má väčšie výhrady ako voči členstvu Fínska. Ako v utorok pripustil švédsky premiér Ulf Kristersson, je možné, že obe krajiny sa k NATO nepripoja naraz, ako pôvodne zamýšľali.

Turecko pobúril najmä nedávny protest pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme, počas ktorého krajne pravicový politik zapálil korán. Ankara opakovane tvrdí, že predovšetkým Švédsko nedokázalo implementovať svoju časť dohody uzavretej pred vlaňajším summitom NATO v Madride.

Žiadosť Fínska a Švédska o vstup do NATO zatiaľ neschválilo ani Maďarsko, ktoré ratifikáciu rozšírenia NATO odkladá už vyše pol roka.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas: Slovensku môže v rámci plánu obnovy prepadnúť minimálne miliarda eur

Slovensku môže v rámci plánu obnovy prepadnúť minimálne miliarda eur, ak nie viac. Na stredajšej tlačovej konferencii to povedal podpredseda strany Hlas – sociálna demokracia Richard Raši.

Aj šéfka plánu obnovy Lívia Vašáková podľa Rašiho tvrdí, že plán obnovy je potrebné preškrtať, lebo by sme inak prišli o nemalé peniaze. Ak Slovensko neuskutoční nejakú reformu, resp. míľnik, tak sa automaticky zastaví ďalší proces plánu obnovy a nedostane ďalšie platby.

Vizitkou súčasnej poverenej vlády je podľa Rašiho zbabraný plán obnovy, kolabujúce zdravotníctvo, či rozvrátené verejné financie. Plán obnovy je pritom podľa neho historická a neopakovateľná šanca na investície do rozvoja Slovenska. „Upozorňujeme pravidelne, že sa môže stať nevyužitou šancou,“ povedal Raši. Plán obnovy je podľa neho veľkým fiaskom najmä v rámci sektora zdravotníctva a rezortu investícií.

Plán obnovy pritom neumožňuje Slovensku meniť reformy a presúvať prostriedky medzi kapitolami, či do ďalších rokov. Plán obnovy je zmluva a prostriedky sú viazané na špecifické projekty. Ak chce Slovensko získať platbu, je potrebné dokázať, že to, čo si naplánovalo, aj splní.

Slovenský plán obnovy a odolnosti zahŕňa širokú škálu investičných a reformných opatrení v 18 tematických zložkách. Má hodnotu 6,3 miliardy eur vo forme grantov. Európskej komisii ho Slovensko predložilo koncom apríla 2021. Je súčasťou nástroja Next Generation EU. Cieľom je prekonať následky krízy spôsobené pandémiou koronavírusu COVID-19 a zabezpečiť väčšiu odolnosť do budúcnosti. Rada Európskej únie odobrila slovenský plán obnovy 13. júla 2021.

(sita)

Minúta  |  

Agro: Dôvod na cibuľovú krízu nie je a spotrebitelia si nemusia robiť zásoby

Vo svete je nedostatok zeleniny, svetoví producenti obmedzujú jej vývoz a jej cena rastie. Cibuľová kríza zvýšila záujem o túto plodinu aj na Slovensku, čo potvrdzujú aj samotní pestovatelia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) spolu s profesionálnymi pestovateľmi zdôrazňujú, že dôvod na cibuľovú paniku nie je a túto plodinu si do zásob spotrebitelia nemusia nakupovať. Dôvodom, prečo je v niektorých krajinách zelenina vrátane cibule nedostatkovou komoditou s vysokými cenami, je nevydarený hospodársky rok, záplavy, extrémne sucho, mrazy, energetická kríza a znižujúce sa minuloročné zásoby úrody. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Slovenskí pestovatelia pociťujú dôsledky nedostatku cibule v podobe vysokého záujmu o slovenskú cibuľu aj v zahraničí a to hlavne z Českej republiky, alebo z Maďarska. „Apelujeme na našich pestovateľov, aby boli v tejto dobe proslovenskí a domácu cibuľu nárazovo nevypredávali do zahraničia, ale pokračovali v plynulom zásobovaní domáceho trhu a našich obchodov. Profesionálni pestovatelia s vybudovanými skladovými priestormi, majú ešte aj dnes na sklade cibuľu, ktorá je navyše naďalej vo vyhovujúcej kvalite. Takúto cibuľu vieme aj v týchto dňoch bez väčších problémov kúpiť v obchodoch,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho. Dodal, že u malých predajcov a pestovateľov sa môže stať, že cibuľu už spotrebiteľ po tieto dni nekúpi, ale ide o prechodný problém súvisiaci s logistikou zásobovania alebo s prirodzeným vyprázdnením skladov, ktoré by boli prázdne či už je, alebo nie je cibuľová kríza.

„Je to aj o zodpovedných poľnohospodároch, ktorí zvolia takú obchodnú taktiku, aby priebežne uvoľňovali zásoby do obchodu. Navyše, už v týchto dňoch rastie na poliach cibuľa zasiata ešte vlani v auguste. Dnes dosahuje výšku desať až 15 cm od zeme a do obchodov sa dostane už koncom júna. A už čoskoro bude v predaji aj mladá slovenská cibuľka, čiže už aj v tomto stave vieme pokryť zvýšený dopyt,“ uviedol predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.

SPPK so zeleninármi vidí tri riešenia, ako nedať spotrebiteľom dôvod na paniku pri cibuľových, alebo aj iných zeleninových krízach. A to je dlhodobá a silná finančná podpora štátu pre zeleninárstvo. Pestovanie musí byť pre poľnohospodárov motivačné, aby neboli stratoví. Nutnosť vybudovať viac moderných skladovacích priestorov a spotrebiteľský patriotizmus.

Zo štatistík SPPK vyplýva, že pestovanie cibule na Slovensku má vzostupný trend. V roku 2017 ju pestovali poľnohospodári na výmere 697 ha pri produkcii 14-tisíc ton, v roku 2021 presiahli výmery cibule 1 100 hektárov (ha) a pozbieraná úroda bola takmer 40-tisíc ton. Priemerná sebestačnosť bola v rokoch 2016 až 2019 na úrovni 94 percent. Obdobná sebestačnosť je aj v tomto období.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.