Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sky News: Ruským vojakom veliteľ hrozil, že ich na mieste zastrelia

Zachytená ruská rádiokomunikácia naznačuje, že niektorí ruskí vojaci sú nútení k boju pod hrozbou zastrelenia. Vyplýva to zo zistení medzinárodnej spravodajskej komunity InformNapalm, informuje televízia Sky News.

V jednej zo zachytených komunikácií podľa InformNapalmu vydáva nemenovaný veliteľ rozkaz skupine ruských vojakov, aby prešli do útoku – inak podľa jeho slov riskujú, že budú zastrelení odzadu.

"Rozkaz zhora: tí, ktorí sa nezúčastnia na ofenzíve, budú na mieste zastrelení… Bez akejkoľvek kritiky nás… zastrelia, ak neurobíme všetko (čo oni chcú). Odovzdajte to ďalej; ak nebudú pokračovať, celá skupina bude mať problémy," uviedol údajne veliteľ.

Podľa stanice Sky News ide zrejme o prvý dôkaz použitia takejto taktiky zo strany ruských síl.

(tasr)

Minúta  |  

Karas: Zatiaľ si neviem predstaviť svoju budúcnosť v straníckej politike

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas si zatiaľ nevie predstaviť svoju budúcnosť v straníckej politike. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády. "S nikým ani nerokujem," dodal.

Otázka ďalšieho pôsobenia v politike ostáva otvorená v prípade dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca. Priznal, že je to otázka diskusií, do ktorých sa zapája.

Kandidovať v nasledujúcich predčasných parlamentných voľbách neplánuje dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.

https://standard.sk/332348/hamran-mozno-budem-politikom-a-mozno-kozmonautom-este-som-sa-nerozhodol/

(tasr)

Minúta  |  

Kremský vyzval dodávateľov, aby klesajúce ceny energií preniesli do cenníkov

Predseda výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO) chce v najbližších dňoch zvolať mimoriadne zasadnutie výboru, ktoré sa bude zaoberať cenami energií.

Napriek tomu, že ceny plynu aj elektriny na trhoch výrazne klesli, dodávatelia znížili ceny iba minimálne. Kremský v stredu vyzval dodávateľov, aby nezneužívali postavenie na trhu a preniesli klesajúce ceny do svojich cenníkov.

Vysoké ceny energií pritom podľa poslanca ohrozujú priemyselné firmy na Slovensku, ale aj potravinárstvo, služby, šport, kultúru a cirkvi či mestá a obce. "Významne to zvyšuje aj výdavky štátneho rozpočtu na kompenzácie cien energií," upozornil šéf hospodárskeho výboru.

Cena zemného plynu od decembra na burzách postupne skĺzla pod úroveň 50 eur/MWh a cena elektriny pod 150 eur za MWh. Viacero dodávateľov však od januára svoje cenníky pre komerčných odberateľov nezmenilo a ich ceny elektriny sú často nad 500 eur/MWh. Podľa poslanca ide najmä o veľkých dodávateľov so silným postavením v regiónoch.

Odberateľom Kremský odporúča prejsť k dodávateľom, ktorí upravili svoje cenníky smerom nadol. "Napríklad štátna spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel každý mesiac zverejňuje nový cenník a v marci účtuje za megawatthodinu elektriny ako komodity už len zhruba 250 eur. Iné spoločnosti pritom cenník od januára nezmenili a pýtajú aj dvojnásobok," zdôraznil Kremský.

Poslanca prekvapilo, že na túto situáciu nereagovali Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ani Protimonopolný úrad. "Ani ministerstvo financií by sa nemalo uspokojiť s tým, že štát kompenzuje energie podľa prestrelených cenníkov dodávateľov, hoci reálne ceny na trhu sú už úplne iné. Z peňazí daňových poplatníkov sa tak financujú obrovské zisky energetických firiem, ktoré sa zo Slovenska rýchlo odlejú do zahraničia," upozornil Kremský.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko sa chystá ukončiť daňovú dohodu s "nepriateľskými" krajinami

Rusko v stredu oznámilo, že sa chystá ukončiť dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tzv. "nepriateľskými" krajinami. Ide o reakciu na sankcie, ktoré Západ uvalil na Moskvu pre vojnu na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zabraňujú tomu, aby ľudia alebo spoločnosti, ktoré majú príjmy v zahraničí, boli zdaňované aj v ich domovských krajinách.

Ruské ministerstvá zahraničných vecí a financií v stredu uviedli, že navrhli, aby prezident Vladimir Putin "vydal dekrét o pozastavení dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia so všetkými krajinami, ktoré zaviedli jednostranné ekonomické reštriktívne opatrenia voči Rusku".

Podľa ministerstiev ide o "odvetné opatrenie" za sankcie, ktoré od roku 2022 zaviedli nepriateľské krajiny. A dodali, že podporujú pozastavenie dohôd, "kým nebudú obnovené práva Ruska, ktoré sú porušované".
Vyhlásenie ministerstiev nasleduje po rozhodnutí Európskej únie (EÚ) tento týždeň pridať Rusko na svoj čierny zoznam daňových rajov.

Rusko podpísalo dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s 80 krajinami. Patrí k nim väčšina štátov EÚ, Británia aj USA.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan hlásil streľbu na hraniciach s Arménskom aj v Náhornom Karabachu

Azerbajdžan v stredu obvinil Arménsko zo spustenia paľby na vojenské pozície pozdĺž spoločnej hranice týchto dvoch štátov a v spornom regióne Náhorný Karabach, o ktorý Baku a Jerevan viedli už dve vojny. Informuje o tom agentúra AFP.

Obvinenie o paľbe prišlo len deň po tom, čo sa arménsky premiér Nikol Pašinjan sťažoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi na "problémy" s ruskými mierovými jednotkami v Náhornom Karabachu a varoval pred eskaláciou situácie.

"Arménske jednotky začali v noci ostreľovať azerbajdžanské pozície," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany v Baku. K obetiam na životoch podľa neho nedošlo.

Ministerstvo tiež dodalo, že aj v Náhornom Karabachu sa odohrala streľba z "viacerých zbraní rozdielneho kalibru" a azerbajdžanské jednotky v tejto súvislosti "podnikli potrebné opatrenia". Arménsky rezort obrany tieto vyjadrenia Baku označil za "dezinformácie".

Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.

Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.

(tasr)

Minúta  |  

Hovorca Kremľa Peskov: Vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú v žalostnom stave

Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú po utorkovom incidente nad Čiernym morom v "žalostnom stave" a vo svojom najnižšom bode. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra Reuters.

Peskov povedal, že po incidente, v rámci ktorého Washington obviňuje Moskvu z poškodenia amerického dronu nad Čiernym morom, nedošlo k žiadnym bilaterálnym kontaktom na vysokej úrovni.

Podľa jeho slov sú v súčasnosti bilaterálne vzťahy medzi oboma krajiny "v najnižšom bode, vo veľmi žalostnom stave". Tvrdil však, že Rusko sa nikdy neodmietne zapojiť do konštruktívneho dialógu.

Ruská stíhačka v utorok podľa americkej armády poškodila vrtuľu amerického prieskumného dronu, ktorý v medzinárodnom vzdušnom priestore prelietal nad Čiernym morom. Bezpilotné lietadlo sa v dôsledku incidentu zrútilo do mora.

Podľa generála amerických vzdušných síl (USAF) Jamesa Heckera bolo na vine nebezpečné a neprofesionálne správanie zo strany Ruska, ktoré takmer spôsobilo haváriu oboch strojov.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že ruské stíhačky do žiadneho fyzického kontaktu s americkým dronom neprišli, nepoužili svoje zbraňové systémy a bezpečne sa vrátili na svoju základňu. Operátori amerického dronu podľa Moskvy vykonali príliš prudký manéver, čo spôsobilo stratu výšky stroja a jeho zrútenie do mora.

Vo vzájomných vzťahoch Ruska a USA panuje v súčasnosti najväčšie napätie za ostatných niekoľko desaťročí, k čomu významne prispela ruská agresia voči Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.