Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rumunský prezident dúfa, že Rumunsko a Bulharsko budú skoro prijaté do Schengenu

Rumunský prezident Klaus Iohannis očakáva, že Rumunsko a Bulharsko budú v tomto roku prijaté do schengenského priestoru Európskej únie. Ako v stredu povedal, obe krajiny sa podieľajú na zastavení nelegálnej migrácie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Prijatie Rumunska a Bulharska do Schengenu v decembri zablokovalo Rakúsko pre obavy z nedovolenej migrácie. Viedeň tvrdila, že obe krajiny sú pre nelegálnych migrantov jednoduchým spôsobom na vstup do Európy. Bukurešť aj Sofia tieto obvinenia odmietali.

"Nelegálna migrácia sa do otázky Schengenu mieša len umelo," povedal v stredu Iohannis po stretnutí s bulharským prezidentom Rumenom Radevom v Sofii.

"Robíme a budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme obmedzili nelegálnu migráciu. Očakávame však, že naše právo byť súčasťou Schengenu bude uznané, a dúfame, že tento rok sa dočkáme kladného hlasovania," dodal.

Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté začiatkom decembra 2022. Proti hlasovalo na rade ministrov vnútra členských krajín EÚ okrem Rakúska aj Holandsko. Do Schengenu bolo prijaté Chorvátsko, o ktorom sa hlasovalo separátne. Od 1. januára sa stalo ako v poradí 27. štát súčasťou priestoru, v ktorom je možný voľný pohyb tovaru a osôb bez ohľadu na hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Heger napriek Káčerovým vyjadreniam trvá na tom, že Demokrati odmietajú spoluprácu s Hlasom

Poverený premiér a predseda novovznikajúcej strany Demokrati Eduard Heger trvá na tom, že jeho strana nebude spolupracovať po voľbách so stranou Hlas – sociálna demokracia. Povedal to dnes na brífingu po rokovaní vlády.

Člen strany Demokrati a šéf rezortu diplomacie Rastislav Káčer totiž v rozhovore pre Denník N uviedol, že necíti „potrebu vytláčať Hlas-SD z priestoru normálnych politických strán, ktoré spĺňajú toto nutné minimum“.

Heger zhodnotil Káčerov iný názor na spoluprácu s Hlasom-SD slovami, že „tak to v demokracii chodí“.

https://standard.sk/332106/kacer-zradil-hegera-tvrdi-sef-olano-matovic-si-myslel-ze-k-tomu-pride-az-po-volbach/

Ako pripomenul Heger, snem strany Demokrati uznesením rozhodol o tom, že nebudú rokovať o povolebnej spolupráci so stranami Smer-SD, Hlas-SD, Slovenská národná strana, Kotlebovci – ĽSNS a Republika. „Dali sme aj verejný prísľub. Myslím, že ak si chceme budovať dôveru, tak potrebujeme byť konzistentní,“ podčiarkol Heger.

Dodal, že v súčasnosti nepripúšťa možnosť, že by snem mohol v tejto veci zmeniť názor. Zdôraznil, že na tlačovej konferencii, na ktorej predstavoval novú stranu, nehovoril svoje vlastné názory, ale tlmočil názory strany.

https://standard.sk/332545/ak-niekto-pripusta-spolupracu-s-mafiou-je-pre-olano-nepriatel-reagoval-matovic/

(sita)

Minúta  |  

Europoslanci schválili uznesenie o systéme minimálneho príjmu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) chcú riešiť súčasnú krízu vysokých nákladov prostredníctvom nového zákona na modernizáciu a posilnenie vnútroštátnych systémov minimálneho príjmu v krajinách Európskej únie (EÚ). EP o tom informuje prostredníctvom svojej webstránky.

V stredu plénum prijalo uznesenie, podľa ktorého by smernica EÚ o primeranom minimálnom príjme zvýšila dostupnosť a účinnosť tohto systému. Viedla by tiež k tomu, že ľudia, ktorí sú v súčasnosti mimo trhu práce, by sa doň začlenili.

Krajiny EÚ by mali pravidelne hodnotiť svoje vnútroštátne systémy a v prípade potreby ich aktualizovať, pričom by mali zabezpečiť primeranú úroveň podpory, ktorá odráža vnútroštátnu prahovú hodnotu rizika chudoby (AROPE), s cieľom vytvoriť záchrannú sociálnu sieť zaručujúcu minimálnu životnú úroveň.

Europoslanci chcú tiež zvýšiť informovanosť o týchto systémoch a zlepšiť ich dostupnosť, najmä pre znevýhodnené skupiny, ako sú ľudia bez domova. Navrhujú opatrenia na riešenie rozsiahlych problémov v krajinách EÚ, ako je nedostatočné využívanie týchto systémov a digitálna priepasť.

Uznesenie prijali 336 hlasmi za, pričom 174 poslancov bolo proti a 121 sa zdržalo hlasovania.

(sita)

Minúta  |  

Hamran: Inštruktora, ktorý postrelil študentku, by mali čoskoro obviniť

Inštruktora, ktorý postrelil študentku na Akadémii Policajného zboru (APZ) v Bratislave, by mali v krátkom čase obviniť. V stredu to avizoval prezident Policajného zboru Štefan Hamran. Zároveň deklaroval, že každý, kto mal podiel zodpovednosti na postrelení študentky, bude postavený pred súd.

"Spravíme všetko pre to, aby sme postavili pred nestranný a nezávislý súd každého, kto mal akúkoľvek mieru zodpovednosti na tom, čo sa stalo na policajnej akadémii. Nikto sa z toho nevyvlečie," deklaroval Hamran.

Je podľa neho potrebné preveriť, či išlo o zlyhanie jednotlivca alebo systémové zlyhanie. "Ak sa stane takýto skutok, tak je najjednoduchšie obviniť toho, kto strieľal. Ale ako mohol strieľať, ako sa dostal k zbrani, ako je možné, že na akadémii pracoval, aké mal zručnosti, ako preukázal odborné znalosti, že tam vôbec mohol pôsobiť, kto nesie zodpovednosť za to, že sa tam taká osoba ocitla?" pýta sa. Považuje za abnormálne, aby na akadémii niekto na niekoho mieril, hoci aj nenabitou zbraňou.

Zdôraznil, že v tejto súvislosti prebieha aj vyšetrovanie ďalších okolností súvisiacich s prípadom. "V tomto štádiu ich nebudeme špecifikovať," dodal.

https://standard.sk/330333/kurilovska-kadetka-z-policajnej-akademie-nebola-postrelena-na-vycviku-ale-na-kruzku-ktory-skola-zakazala/

Reagoval tiež na sťažnosti právneho zástupcu poškodenej na utorkovom (14. 3.) mimoriadnom Výbore Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť, že nemá prístup k spisu. "Predvčerom večer doručil našej vyšetrovateľke, že on je poverený zástupca. Ubehlo pár hodín a posťažoval sa, že ešte nenahliadol do spisu," vysvetlil. V súčasnosti už s ním podľa Hamrana polícia komunikuje a môže do spisu nahliadnuť. Dodal, že polícia komunikuje aj s poškodenou a jej otcom.

Študentku prvého ročníka policajnej akadémie postrelil 1. marca inštruktor počas výcviku. K udalosti došlo v priestoroch streleckého polygónu Akadémie PZ v Bratislave. Policajti začali trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví.

(tasr)

Minúta  |  

Palkovič: Ministerstvo zdravotníctva by malo o prvých výsledkoch auditu informovať na budúci týždeň

Informácie o prvých výsledkoch auditu na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR by mali byť známe na budúci týždeň. Informovali o tom štátny tajomník Michal Palkovič a štátna tajomníčka rezortu Lenka Dunajová Družkovská po stredajšom rokovaní vlády.

"Určite budeme mať prvé výsledky tak, ako premiér avizoval, v priebehu tohto týždňa. Avšak predpokladám, že to budú len veľmi hrubé nástrely, pretože agendy, ktorá musí byť preverená alebo ktorá sa bude nejakým spôsobom analyzovať, je relatívne veľa, takže očakávam, že bavíme sa skôr o budúcom týždni," skonštatoval Palkovič.

Audit avizoval dočasne poverený premiér Eduard Heger ešte začiatkom marca. Týkať sa má vyhodnotenia výzvy z plánu obnovy na obnovu nemocníc či štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom.

(tasr)

Minúta  |  

Heger potvrdil, že o odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine rozhodne vláda

O odovzdaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu rozhodne vláda po dokončení medzinárodných rokovaní, potvrdil v stredu dočasne poverený premiér Eduard Heger. "Je konsenzus celej vlády migy na Ukrajinu poslať. Teraz čakáme na medzinárodné rokovania, ktoré musia dobehnúť," uviedol.

Deklaroval, že spôsob poskytnutia techniky bude v súlade s Ústavou SR a verejnosť sa ho dozvie po dokončení medzinárodných rokovaní.

Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď deklaruje, že migy už Slovensko nebude používať a na obranu SR nie sú dôležité, pričom za ne môže získať financie.

https://standard.sk/332347/nad-o-odovzdani-migov-vlada-nerozhodla-iba-neformalne-diskutovala/

Politici následne riešili, či má dočasne poverená vláda kompetenciu rozhodnúť o darovaní stíhačiek. Diskutovalo sa o možnosti, aby o tom rozhodol parlament, alebo aby k tomu zaviazal vládu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.