Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin pricestoval na Krym na výročie anexie

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v sobotu na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny, uviedla ruská štátna televízia. Informuje o tom agentúra AFP a stanica Sky News.

Počas prekvapivej návštevy v čiernomorskom prístavnom meste Sevastopol na Kryme Putin v spoločnosti tamojšieho gubernátora Michaila Razvožajeva navštívil umeleckú školu, vyplýva z vysielania televízie.

Krymský polostrov bol Moskvou anektovaný v roku 2014 a vo svete sa tento krok zväčša považuje za nelegitímny, pripomína stanica Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne zdôrazňuje, že jeho cieľom je znovu získať celé územie Ukrajiny dobyté Ruskom od roku 2014, čo sa vzťahuje aj na Krym. Putin však napriek tomu nepreukázal žiadny úmysel vzdať sa ho; naopak, zdôraznil význam udržania Krymu, uvádza stanica.

Anexia Krymu vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a vládou v Kyjeve. Kríza sa následne rozšírila aj na východ Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehali boje medzi Moskvou podporovanými separatistami a vládnymi jednotkami.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz k zatykaču na Putina: Nikto nestojí nad zákonom

Nemecký kancelár Olaf Scholz privítal v sobotu rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnovými zločinmi na Ukrajine. Informuje o tom agentúra DPA a denník The Guardian.

"Medzinárodný trestný súd je tou pravou inštitúciou na vyšetrovanie vojnových zločinov… Faktom je, že nik nemôže byť postavený nad zákon a toto práve teraz začína byť jasné," povedal Scholz v japonskej metropole Tokio na spoločnej tlačovej konferencii s tamojším premiérom Fumiom Kišidom.

Zatýkací rozkaz, ktorý v piatok vydali v Haagu na Putina Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, súvisí s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska.

Podľa Kišidu je zatykač "prvým konkrétnym krokom" a vyšetrovanie bude teraz pokračovať, čo bude Japonsko "s veľkým záujmom sledovať".

V súvislosti s nadchádzajúcou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve Scholz podotkol: "Musí byť pritom jasné, že sa táto vojna môže skončiť len stiahnutím ruských vojakov".

Nemecký kancelár zároveň očakáva, že Si Ťin-pching vstúpi do kontaktu aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, cituje DPA. Čínsky prezident v pondelok pricestuje na trojdňovú návštevu Moskvy, kde sa stretne s Putinom. Ide o jeho prvú návštevu Ruska od začiatku vojenskej ofenzívy Moskvy na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že v utorok ho zatknú, lebo prokuratúra ho chce obžalovať

Bývalý americký prezident Donald Trump v sobotu na sociálnej sieti napísal, že v utorok 21. marca ho zatknú, lebo prokurátor v New Yorku ho chce obviniť v prípade vyplatenia úplatkov za mlčanie ženám, ktoré tvrdia, že mali s exprezidentom sexuálny styk. Informuje o tom agentúra AP.

Trump v príspevku na svojej vlastnej sociálnej sieti Truth Social v sobotu skoro ráno uviedol, že z úradu okresnej prokuratúry v newyorskej štvrti Manhattan "ilegálne unikli" informácie, podľa ktorých "bude zďaleka najpoprednejší republikánsky (prezidentský) kandidát a bývalý prezident Spojených štátov zatknutý v utorok na budúci týždeň".

Trump tiež v príspevku vyzval svojich podporovateľov na protesty. Predstavitelia justičných a policajných orgánov v New Yorku už robia bezpečnostné prípravy pre prípad, že Trump bude obžalovaný.

Nebol zverejnený žiadny časový rámec, v ktorom sa bude veľká obžalovacia porota tajne zaoberať týmto prípadom a závažnosťou dôkazov, teda nie je známy ani čas jej prípadného hlasovania o tom, či exprezidenta USA obžaluje.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerova skupina chce do polovice mája najať 30-tisíc nových bojovníkov

Ruská žoldnierska Wagnerova skupina plánuje do polovice mája najať približne 30-tisíc nových bojovníkov. V audiospráve na komunikačnej platforme Telegram to uviedol jej zakladateľ Jevgenij Prigožin.

Žoldnierska skupina podľa neho minulý týždeň otvorila náborové centrá v 42 ruských mestách, ktoré denne najímajú 500 až 800 ľudí. Informuje o tom portál Sky News, ktorý dodáva, že toto tvrdenie nedokáže nezávisle overiť.

Zakladateľ Wagnerovej skupiny Prigožin je podnikateľom s úzkymi kontaktmi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

https://standard.sk/333610/vagnerovci-verbuju-bojovnikov-aj-na-pornostranke/

(sita)

Minúta  |  

Na Ukrajinu sme poslali pomaly aj vlastné obličky, hovorí Gyimesi. Ľudia sa podľa neho boja

Vláda o dodaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine nerozhodla v súlade s ústavou a vôľou občanov. V diskusnej relácii Sobotné dialógy to vyhlásil poslanec za OĽANO György Gyimesi s tým, že poskytnutie bojových lietadiel Ukrajine sa uskutočňuje podľa vojenskej zmluvy, na ktorú odvolaná vláda nemá právomoc.

Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) mala vláda odovzdať migy Ukrajine ešte vlani, kým mala v parlamente dôveru, a mala to urobiť diskrétne ako najmenej štyri ďalšie krajiny. Rozhodnutie vlády vraj prišlo neskoro a si je tak sama na vine. Ďalší nezaradený poslanec Erik Tomáš (Hlas-SD) upozorňuje, že zaslanie sofistikovaných zbraní do vojnou zmietanej krajiny je "zásadnou otázkou a netreba o tom polemizovať".

Gyimesi zdôraznil, že občania majú z tohto rozhodnutia odvolanej vlády strach, pretože stíhačky môžu byť použité aj na útoky na území Ruska. "A vy im poviete, že ich strach má hodnotu 900 miliónov eur," povedal poslanec OĽANO na margo vyhlásenia dočasne povereného ministra obrany Jaroslava Naďa, že Slovensko dostane zo Západu kompenzáciu v uvedenej výške. Tieto peniaze nazval Gyimesi judášskym grošom.

"My sme na Ukrajinu už poslali pomaly aj vlastné obličky. Poslali sme tam všetko, čo sme mali," dodal a odmietol "citové vydieranie a prekrúcanie faktov" zo strany liberálov.

Podľa Valáška by nerozhodnutie odvolanej vlády o dodaní stíhačiek Ukrajine bolo ešte závažnejšie než rozhodnutie o ich dodaní. Znamenalo by to vraj zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine, čo by predstavovalo zásadnú zmenu zahraničnej politiky Slovenska.

Súhlasí s tým, že právna stránka veci je neistá. Myslí si, že vláda mala dať otázku stíhačiek na preskúmanie Ústavnému súdu a až potom rozhodnúť. Ak sa opozícii rozhodnutie vlády nepáči, odporúča jej obrátiť sa na súd. Rozhodnutie by vraj nemali spochybňovať politici bez právneho vzdelania a bez rozhodnutia súdu. "Nie sme banánová republika," dodal.

Tomáš trval na tom, že téma migov nemala byť na stole vôbec a vláda mala namiesto toho riešiť zdražovanie. Avšak "vláda mesiac otravuje s migmi", lebo dočasne poverený premiér Eduard Heger v Bruseli "sľúbil niečo" ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému bez toho, aby to mal právne ošetrené na Slovensku a bez rešpektovania vôle občanov.

Aj podľa Tomáša ide o vojenskú zmluvu, takže by ju mal ratifikovať parlament. Prezidentku Zuzanu Čaputovú považuje za spoluzodpovednú za rozhodnutie vlády, mala sa totiž podľa neho obrátiť na Ústavný súd podobne, ako to urobila v otázke referenda o predčasných voľbách.

Valášek odmietol "strašenie eskaláciou" konfliktu na Ukrajine. Zopakoval, že štyri štáty tam už stíhačky poslali a "svet sa nezrútil, tretia svetová vojna nevypukla". Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa neho vo svojich plánoch podmaniť si Ukrajinu alebo ju úplne zničiť spolieha na ľudí ako Gyimesi. Argumentoval, že keby ruská armáda obsadila celú Ukrajinu, investori pôsobiaci na Slovensku by sa vyľakali. "V porovnaní s tým sú investície do bezpečnosti Ukrajiny nič, iba drobné," dodal.

Gyimesi podporil členstvo Slovenska v EÚ a NATO a označil ho za strategické, avšak zdôraznil, že je "rozdiel byť za jedným stolom alebo v kúte". Podľa vlastných slov chce na medzinárodnej scéne vidieť sebavedomé Slovensko a odmieta politiku "odčítavania z pier" západných mocností. Kritizoval aj sankcie proti Rusku.

Tomáš je presvedčený, že problém spôsobilo prílišné oddialenie predčasných volieb. Keby boli skôr, o migoch mohla rozhodovať legitímna vláda, tvrdí. Rozhodnutie o poslaní stíhačiek na Ukrajinu by mala podľa neho preskúmať generálna prokuratúra.

(red)

Minúta  |  

Indonézska sopka Merapi opäť eruptovala. Vychrlila horúci popol a lávu

K erupcii indonézskej sopky Merapi, jednej z najaktívnejších na svete, došlo v piatok neskoro večer a v sobotu pokračovala v chrlení horúceho sopečného popola a lávy, informovala agentúra AFP.

Zábery lávy vytekajúcej z krátera sopky a hustý mrak horúceho dymu stúpajúci do výšky 1 300 metrov zverejnili indonézski vulkanológovia z vládneho pozorovateľského centra. Zároveň upozornili miestnych obyvateľov, aby boli v strehu najmä v súvislosti so sopečnými bahennými prúdmi, a to predovšetkým, keď v okolí Merapi prší.

Erupciu tejto sopky zaznamenali aj minulý týždeň, pričom sopečný popol zasypal najmenej osem dedín v jej okolí, píše AFP.

Merapi, ktorej názov v preklade znamená "ohnivá hora", sa nachádza na hraniciach indonézskych provincií Centrálna Jáva a Jogjakarta vo vzdialenosti zhruba 400 kilometrov juhovýchodne od metropoly Jakarta.
Sopka s prestávkami eruptuje už od roku 2020, v dôsledku čoho museli byť evakuované tisíce ľudí. K poslednému väčšiemu výbuchu tohto vulkánu došlo v roku 2010. O život vtedy prišlo viac než 350 ľudí a ďalších 400-tisíc muselo opustiť svoje domovy.

Vulkanológovia minulý týždeň uviedli, že sopka zažíva najaktívnejšie obdobie od roku 2021.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.