Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan: Ukrajina a Rusko sa dohodli na predĺžení dohody o vývoze obilnín

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu. Na predĺžení dokumentu, ktorý mal prestať platiť 19. marca, sa pri rozhovoroch dohodli obe tieto krajiny. Ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov uviedol, že dohoda bola predĺžená o 120 dní. Rusko však hovorí iba o 60-dňovom predĺžení. Turecko a OSN nespresnili, na ako dlho dohodu predĺžili.

"Pri našich rozhovoroch s oboma stranami sme zaistili predĺženie dohody, ktorá mala vypršať 19. marca," povedal Erdogan vo vysielaní tureckej televízie, len niekoľko hodín pred tým, ako mala dohoda o polnoci prestať platiť.

Erdogan sa poďakoval Ukrajine, Rusku a OSN za ich snahu dosiahnuť dohodu, ktorú označil za "životne dôležitú pre stabilitu zásobovania sveta potravinami".

"Sme vďační Antóniovi Guterresovi, Organizácii Spojených národov, prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ministrovi Hulusimu Akarovi a všetkým našim partnerom za to, že sa držia podmienok dohody," napísal na Twitteri ukrajinský minister Kubrakov. "Vďaka nášmu spoločnému úsiliu už bolo na svetové trhy dopravených 25 miliónov ton ukrajinských obilnín," dodal.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v sobotu vyhlásila, že Moskva sa dohodla na 60-dňovom predĺžení. "Vidíme správy od aktérov obilninovej dohody, že bola predĺžená o 120 dní. My opakovane tvrdíme…, že ruská strana upozorňovala všetkých aktérov dohody, že sa predlžuje o 60 dní," citovala Zacharovovú ruská tlačová agentúra Interfax.

Dohoda umožní prúdenie obilnín z Ukrajiny do štátov v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii, kde silnie hrozba hladomoru a nárast cien potravín spôsobuje schudobnenie ďalších ľudí.

V rámci dohody dosiaľ vyše 800 lodí dopravilo na svetové trhy 25 miliónov ton obilnín, informoval turecký prezident.

Čiernomorská obilninová iniciatíva bola prvýkrát dohodnutá vlani v júli na rokovaniach Turecka, OSN, Ukrajiny a Ruska, a potom bola ešte predĺžená v novembri. V prípade, že by sa nedosiahlo ďalšie predĺženie, vypršať mala už o niekoľko hodín.

Dohoda uvoľňuje milióny ton obilnín a ďalších potravín, ktoré by inak uviazli na Ukrajine, a to z dôvodu ruskej invázie a blokády ruských bojových lodí.

Umožňuje prevoz cez tri čiernomorské ukrajinské prístavy, pričom Turecko hrá úlohu koordinátora.
Ukrajinský vicepremiér Olexander Kubrakov v tvíte v sobotu napísal, že dohoda bola predĺžená o 120 dní, ale Erdogan takéto predĺženie nepotvrdil. Ukrajina, Turecko a OSN presadzovali 120-dňové predĺženie, ale Rusko chcelo obnovenie dohody len o 60 dní.

(tasr, red)

Minúta  |  

Francúzsko zakázalo protesty oproti parlamentu. Po tom, čo Macronova vláda zavádza dôchodkovú reformu

Francúzska polícia v sobotu zakázala protesty na parížskom námestí oproti parlamentu. Zákazu predchádzali dve noci nepokojov vyvolaných tým, že vláda prezidenta Emmanuela Macrona zavádza nepopulárnu dôchodkovú reformu bez toho, aby o nej hlasovala dolná komora parlamentu. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

"Keďže hrozí vážne riziko narušenia verejného poriadku…, zakázané sú všetky zhromaždenia na verejnom priestranstve na námestí Place de la Concorde a v jeho okolí, ako aj v oblasti bulváru Champs-Élysées," oznámila parížska polícia. Námestie Place de la Concorde sa nachádza na východnom konci bulváru Champs-Élysées.

Francúzsko sa v sobotu chystá na víkendové protesty po dvoch nociach nepokojov. Zvolali ich odbory. Macronova vláda vo štvrtok totiž aktivovala článok 49.3 francúzskej ústavy, ktorý vláde umožňuje zaviesť niektoré zákony dekrétom, teda bez hlasovania v dolnej komore parlamentu.

Tento krok vyvolal hnev niektorých politických strán, ako aj protesty v uliciach. Situácia predstavuje pre prezidenta Macrona jednu z najväčších výziev počas necelého roka jeho druhého, a posledného, funkčného obdobia.

Opoziční zákonodarcovia podali už dva návrhy na vyslovenie nedôvery vláde premiérky Élizabeth Bornovej po tom, čo dôchodkovú reformu zaviedla dekrétom. Návrhy na vyslovenie nedôvery sa majú v parlamente predebatovávať v pondelok popoludní, uviedli parlamentné zdroje.

Opozícia dúfa, že získa dostatočnú podporu, aby zosadila kabinet a zrušila zákon zvyšujúci vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Pokojné zhromaždenie proti dôchodkovej reforme sa v sobotu už začal v meste Compiegne severne od Paríža a demonštrácia je v hlavnom meste Paríž plánovaná na 18.00 SEČ.

Úrad starostky francúzskej metropoly Anne Hidalgovej v piatok napríklad informoval, že v uliciach Paríža leží podľa odhadov 10-tisíc ton nevyzbieraného odpadu v dôsledku štrajku zamestnancov firmy zodpovednej za odvoz komunálneho odpadu.

(tasr)

Minúta  |  

Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici budú nasadení príslušníci Ozbrojených síl SR i vojenskí hasiči s technikou

Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici budú nasadení príslušníci Ozbrojených síl SR i vojenskí hasiči s technikou, informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková. Nasadení vojaci by mali pomáhať s vynášaním dokumentov z miestneho archívu, a tiež s vynesením kultúrnych pamiatok z blízkeho múzea pre prípad, že by sa požiar rozšíril.

Na miesto smerujú aj minister obrany SR Jaroslav Naď (Demokrati) a predseda vlády Eduard Heger (Demokrati). „Šéf rezortu obrany je vo veci pomoci s hasením požiaru štyroch historických budov v úzkej koordinácii s Ministerstvom vnútra SR a tiež primátorkou mesta Nadeždou Babiakovou," uviedlo MO SR.

Na mieste požiaru sa k nim pripojí aj šéf rezortu vnútra Roman Mikulec a prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Pavol Mikulášek, informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR.

V Banskej Štiavnici na Námestí Svätej Trojice horí historická budova nazývaná „Banka lásky". Na mieste zasahujú hasiči. Na sociálnej sieti o tom informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici. „Presná príčina požiaru zatiaľ nie je známa, pravdepodobne však ide o skrat elektrického vedenia," uviedla polícia.

(sita)

Minúta  |  

Prvá stovka odstránená. Mesto sa zbavuje nelegálnych pútačov

DUBNICA NAD VÁHOM – Samospráva mesta začala boj s nelegálnymi reklamnými pútačmi v roku 2019. Primárne sa sústredila na štátnu cestu I/61, ktorá slúži ako hlavný mestský koridor.

Radnica na oficiálnom webe mesta informovala, že narazila na viac ako 100 nelegálne umiestnených bilbordov ohraničujúcich štátnu cestu. „Primárne nám išlo o reklamný smog pri hlavnej ceste, kde sa často bilbordy nachádzali v zlom technickom stave. Či už to bola skorodovaná konštrukcia alebo nahnuté reklamné stavby - pôsobilo to veľmi zle. Nehovoriac o tom, že tieto reklamné stavby rozptyľujú vodičov a tým pádom aj negatívne vplývajú na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Chceli sme, aby nelegálny a neestetický vizuálny smog z nášho mesta zmizol, a tento cieľ sa nám postupne darí dosahovať,“ objasnil účel likvidácie pútačov Peter Wolf, primátor mesta Dubnica nad Váhom.

Podľa slov vedúceho Stavebného úradu v Dubnici nad Váhom Jozefa Králika v prvom rade kontaktovali majiteľov bilbordov, v niektorých prípadoch majiteľov pozemkov, na ktorých bilbordy stáli a vyzvali ich, aby predložili potrebné doklady. „Pokiaľ ich nepredložili, vyzvali sme ich, aby nelegálnu reklamu odstránili. Pokiaľ majitelia na výzvu nereagujú, reklamný pútač na vlastné náklady odstráni mesto s tým, že dotknutej osobe je uložená pokuta a následne požadujeme aj refundáciu nákladov za odstránenie takejto reklamy,“ uzavrel Králik.

Mesto tak muselo na vlastné náklady odstrániť približne 30 nelegálnych pútačov. „Bilbordy odstraňujeme paličskou rezacou súpravou, prípadne uhlovou brúskou. Reklamný pútač následne rozoberieme a jeho jednotlivé časti vyseparujeme, prípadne zhodnotíme,“ ozrejmila postup prác riaditeľka TSM Vladimíra Klačanská s dodatkom, že odstránenie jedného pútača trvá približne 45 minút a zamestná 5 mužov.

K dnešnému dňu sa vďaka iniciatíve mesta podarilo odstrániť už sto nelegálnych pútačov. „Naším cieľom, samozrejme, nie je odstrániť reklamu, ale regulovať ju tak, aby sa vyskytovala predovšetkým v tých miestach, kde je vítaná. Napríklad v blízkosti nákupných centier, kde spotrebiteľ očakáva informácie o tom, čo sa v danej prevádzke ponúka, prípadne na peších zónach alebo na prevádzkach gastro zariadení a podobne,“ uzavrel primátor.

Zdroj: Web mesta Dubnica nad Váhom

Minúta  |  

Putin pricestoval na Krym na výročie anexie

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v sobotu na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie od Ukrajiny, uviedla ruská štátna televízia. Informuje o tom agentúra AFP a stanica Sky News.

Počas prekvapivej návštevy v čiernomorskom prístavnom meste Sevastopol na Kryme Putin v spoločnosti tamojšieho gubernátora Michaila Razvožajeva navštívil umeleckú školu, vyplýva z vysielania televízie.

Krymský polostrov bol Moskvou anektovaný v roku 2014 a vo svete sa tento krok zväčša považuje za nelegitímny, pripomína stanica Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne zdôrazňuje, že jeho cieľom je znovu získať celé územie Ukrajiny dobyté Ruskom od roku 2014, čo sa vzťahuje aj na Krym. Putin však napriek tomu nepreukázal žiadny úmysel vzdať sa ho; naopak, zdôraznil význam udržania Krymu, uvádza stanica.

Anexia Krymu vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a vládou v Kyjeve. Kríza sa následne rozšírila aj na východ Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehali boje medzi Moskvou podporovanými separatistami a vládnymi jednotkami.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz k zatykaču na Putina: Nikto nestojí nad zákonom

Nemecký kancelár Olaf Scholz privítal v sobotu rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnovými zločinmi na Ukrajine. Informuje o tom agentúra DPA a denník The Guardian.

"Medzinárodný trestný súd je tou pravou inštitúciou na vyšetrovanie vojnových zločinov… Faktom je, že nik nemôže byť postavený nad zákon a toto práve teraz začína byť jasné," povedal Scholz v japonskej metropole Tokio na spoločnej tlačovej konferencii s tamojším premiérom Fumiom Kišidom.

Zatýkací rozkaz, ktorý v piatok vydali v Haagu na Putina Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, súvisí s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska.

Podľa Kišidu je zatykač "prvým konkrétnym krokom" a vyšetrovanie bude teraz pokračovať, čo bude Japonsko "s veľkým záujmom sledovať".

V súvislosti s nadchádzajúcou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve Scholz podotkol: "Musí byť pritom jasné, že sa táto vojna môže skončiť len stiahnutím ruských vojakov".

Nemecký kancelár zároveň očakáva, že Si Ťin-pching vstúpi do kontaktu aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, cituje DPA. Čínsky prezident v pondelok pricestuje na trojdňovú návštevu Moskvy, kde sa stretne s Putinom. Ide o jeho prvú návštevu Ruska od začiatku vojenskej ofenzívy Moskvy na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.